Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 2. kapitola

entweek1


Aj kamenné srdce môže začať milovať - 2. kapitolaTakže, máme tu konečne rande, ako to nakoniec dopadne? Zblížia sa nám? Táto kapitola bude dlhšia... Nezabúdajte, nič nie je také, ako na prvý pohľad vyzerá. :)

Edward:

Musím uznať, že som sa aj celkom tešil. Čím viac som na ňu myslel, tým viac som bol nedočkavý. Bol som zvedavý ako dnešok dopadne. Hlavne dúfam, že sa o nej niečo dozviem. Pozeral som na hodinky a keby som mohol, tak ich už presuniem. Viete o tom, že čas sa neskutočne vlečie, keď sa na niečo tešíte? Áno, je to tak. Ostávala mi ešte celá hodina, ale mne to bolo jedno, chcel som byť pri nej, nechápem to. Rozhodol som sa, že skočím do mesta ešte kúpiť tú kyticu, čo si tá diablica zmyslela, a prídem trochu skôr. Pri najhoršom bude ziapať. Tejto predstave som sa musel zasmiať. Je taká zlatá, keď kričí a pritom krčí ten svoj malý noštek. Vyzerá pri tom rozkošne a sexy.

Blížil som sa k jej domu, keď som už z diaľky začul, ako sa niekto háda, kričí. V tom kriku nebola zlosť, ale zúfalstvo. Z myšlienok som zistil, že Alice – tá, čo žije s Bellou - mala víziu. Takže ďalší nadaný upír. Moju Bellu chce nejaký upír? To nie, to nemôžem dopustiť. Tie pocity, ktoré som začal cítiť - počkať, môže upír cítiť? Lebo ja cítim, že ju musím chrániť. Ja cítim? Nie, to je nezmysel, alebo nie? Dočerta, o tomto hovoril Jasper? Ja som o žiadne ochraniteľské city nestál.

Započúval som sa do rozhovoru. Potrebujem trénovať môj štít, porozmýšľaj, s kým by som ho mohla trénovať, kto by nám mohol pomôcť, ale len v trénovaní, nie v boji. Boj je môj, ty budeš sledovať, čo plánuje. Urobíš to pre mňa?

Ona snáď chce bojovať sama? Je blázon? To jej nedovolím, dneska poviem všetko doma a budem dúfať, že mi moja rodina pomôže. Potom som už len počul, že vraj ja jej pomôžem. Tá Alice musí vedieť, že som tu. Tak ja radšej idem po Bells, urobíme si krásny večer.

Zaklopal som na dvere, doľahli ku mne myšlienky Alice. Skús ju nepochváliť a budem si ťa pomaličky opekať na ohníčku. Už sa trasiem, škriatok. Zrazu sa otvorili dvere, Alice ma ťahala dnu. Počas toho si už opakovala slová americkej hymny po rusky. Čo chce predo mnou ten škriatok utajiť?

Ó, môj bože. Tak teraz už rozumiem. Strieborné rifle dokonale obopínali jej postavu, zvýrazňovali jej malý zadoček a štíhlu postavu, lodičky jej predlžovali nohy a s tou bundou vyzerala drsne, ale sexy. Alice sa usmievala ako mesiačik a ešte mi stihla poslať myšlienku: Len slintaj nad mojím dielom. Usmial som sa na Alice, ale už všetku svoju pozornosť som venoval tomu najkrajšiemu anjelovi na svete, ktorý stál predo mnou. Podal som jej kyticu červených ruží, ona si zaborila celú tváričku do tej kytice a venovala mi úsmev, ktorý ma dostával do kolien. Keby som nebol upír, určite na mieste odpadnem.

„Ahoj, Bella, vyzeráš naozaj krásne. Dúfam, že sa ti kvety páčia, nie sú síce tak krásne ako ty a ani sa nemôžu rovnať tvojej kráse, ale dúfam, že ťa aspoň potešili,“ hovoril som zo srdca, tak, ako som to videl, dúfam, že mi uverí. Obdarila ma ďalším úsmevom.

„Edward, nemusel si si robiť starosti, ja som len žartovala s tými kvetmi, ale je to od teba milé, že si na to nezabudol. A áno, sú nádherné, ďakujem.“ Ju asi niekto vymenil, ona je milá, síce aj ja som milý. Myslím si, že práve začal nový sľubný začiatok môjho prázdneho života.

„Môžeme ísť? Ak by ti to nevadilo, pripravil som pre teba prekvapenie, avšak, ak sa nebojíš byť so mnou sama.“ Nechcel som jej prezradiť všetko, ale chcel som, aby sa nebála byť so mnou sama. Ak by sa predsa len bála, tak zmením plány, čo by mi bolo ľúto, pretože to, čo som nachystal, som ešte pre žiadnu neurobil.

„Samozrejme, že mi to nebude vadiť. Som celkom zvedavá, čo si pripravil.“ Nastavil som jej moje rameno a spolu sme vykročili do krásnej noci. Bolo síce trošku zamračené, ale mesačné svetlo skrz tých pár mrakov presvitalo a nám tak osvetľovalo cestu na moju lúku, ktorú som objavil pred pár týždňami. Rozhodol som sa, že sa o tú krásu podelím s ňou. Pomaly sme sa blížili k lúke, tak som jej naznačil, aby spomalila a šli sme krokom.

„Toto som pripravil pre teba. Dúfam, že sa ti to páči,“ povedal som hneď, keď som si všimol, ako ostala stáť na mieste. Mal som pocit, že sa jej tu páči a že moje prekvapenie sa vydarilo.

„Niečo tak krásne som dlho nevidela, toľko sviečok... Musel si si dať námahu, síce pre upíra je to otázka pár sekúnd, ale už len tá snaha...“ Mal som pocit, že jej došli slová, ale prvýkrát som začul jej myšlienky. On to urobil pre mňa, určite je to súčasť jeho hry. Toto ma fakt dostalo. Ja sa snažím ako taký debil a ona si to ani neváži! Ale tie sviečky tu na okolo, tá atmosféra, ktorú vytvára mesiac spolu s hviezdami, toto miesto je tak čarovné. Takto sa mi to páči. Mám jej povedať, že počujem jej myšlienky? Nie, nič jej nepoviem, chcem si vychutnať to, že vidím do jej hlavy, pretože ich už nemusím tak skoro počuť.

„Pokojne sa posaď, urob si pohodlie.“ Posadila sa a ja som zatiaľ vzal dva poháre a fľašu. Podišiel som bližšie. „Dáš si? Dúfam, že nepohrdneš čerstvou pumou.“ Pri tomto som sa musel usmiať, ešte nikdy pre žiadnu som nepripravoval takýto večer, ale mal som pocit, že ona je tá, ktorá si to zaslúži.

„Toto všetko si urobil pre mňa? Alebo to robíš pre každú?“ Šibalsky sa usmiala. Opäť podpichuje potvorka jedna.

„No, popravde, si tu prvá. Túto lúku som objavil nedávno a chcel som pre teba niečo výnimočnejšie,“ bol som úprimný.

„Je to naozaj krásne, nečakala som, že niečo takéto urobíš práve ty.“ Opäť sa usmiala, za iných okolností by som sa urazil, ale teraz mi to celkom polichotilo a čo mi lichotilo ešte viac bolo to, že čo vravela, si aj skutočne myslela, a to sa mi stávalo málokedy.

„Som rád, že sa ti to páči. Povedz mi niečo o sebe, prosím ťa.“ Bol som veľmi zvedavý na jej život a popravde, chcel som vedieť, či sa dozviem niečo o tom upírovi, čo ju premenil. Možno niečo, čoho by sme sa vedeli chytiť.

„Vieš, ono pomaly ani nie je o čom hovoriť, ale dobre, ak by som ťa začala nudiť, tak ma pokojne zastav, a potom mi povieš niečo o sebe.“ Na súhlas som prikývol a započúval sa do jej príbehu.

„Vyrastala som v jednej rezervácii, kde boli aj indiáni, tak ako aj moji rodičia.“ Ale ona nevyzerá ako indiánka, ale počúvam. „Keď som mala štyri roky, Charlie a Renée, to boli moji rodičia, ma našli samú, ako sa túlam ulicami v Taliansku. Nepýtaj sa ma, čo som tam robila. Neviem, nepamätám si, len mi hovorili, že boli na svadobnej ceste a našli ma, ako idem do parku, vraj mali o mňa strach, pretože som bola maličká. Tak šli za mnou a keď videli, že po mňa nikto nechodí, nikto ma nezháňa, adoptovali si ma.“

Počkať, v Taliansku? Ale nemá taliansky prízvuk. Síce veď bola dieťa... No dobre, tak ďalej.

„Dali mi všetko. Domov, výchovu, vzdelanie, dokonca mi platili hodili tanca a hodiny klavíra. Bola som dobrá a poslušná dcérka, nemali so mnou problémy. V škole som bola tiež obľúbená, mala som veľa priateľov, ale nikdy som s nikým nechodila, pretože som nestretla toho pravého. Snívala som o tom, že sa raz zamilujem tak bláznivo, ako sa to píše v knihách. Že zažijem tie motýliky v bruchu, že mi srdce bude biť na poplach, ale teraz to už nezažijem, lebo som kus skaly, moje srdce je z kameňa.“

Posledné slová hovorila tak zúfalo, až mi jej bolo veľmi ľúto. Ona si myslí, že už nemôže milovať, lebo je upír. To je predsa hlúposť, žijem v rodine, kde sú dva páry zamilovaných upírov. Je to možné a ja jej to dokážem.

„Raz som sa vracala domov z kaviarne, kde sme chodili s kamarátmi. Bol už večer a ja som šla pešo, tak ako stále. Okolie som poznala ako vlastné topánky, a preto som odmietla môjho kamaráta Jacoba, aby šiel so mnou. Dobre sa tam bavil, tak som ho tam nechala aj napriek jeho protestom. Bola to chyba.“

Hlupák, ja by som ju nikdy nenechal ísť samú. Preboha, veď jej mohol pomôcť, vlastne nie, on by skončil rovnako, ale aj tak nechať ísť domov samé dievča, tak toto by ma nikdy nenapadlo.

„V diaľke som videla dve postavy, muža a ženu. Zrýchlila som krok, ostávalo mi prejsť už len trochu cez les a bola by som v rezervácii, ale ten muž ma chytil pod krkom, a potom som cítila len neskutočnú bolesť. Žena po ňom kričala, že ma nemôže zabiť, že to nebolo v dohode, a potom zmizli. Viac neviem. Neviem, prečo ma tam nechali, prečo ma premenili, nechápem, prečo sa po mňa nevrátili. Všetko som sa naučila sama, potom som našla Alice. Kričala o pomoc. Keď som ju našla, tak sa nad ňou skláňal ten istý upír, ktorý premenil mňa. Chcela som ho zabiť, ale prednejšia bola ona, ako pomsta. S Alice sme sa stali sestrami, snažili sme sa žiť ďalej od ľudí, vďaka môjmu štítu sme lepšie odolávali krvi a potom Alice dostala víziu, nech prídeme do Forks, že sa nám zmení život a tak sme tu.“

Dobre, zhrniem si to. V Taliansku ju našli rodičia, ktorí ju adoptovali, nezabili ju, ale ju premenili, lebo v dohode nebolo to, aby ju zabili. Dúfam, že sa mýlim, ale asi viem, kto je za tým. Musím o tom hovoriť s Carlisleom.

„Edward, hovorím s tebou. Vôbec ma nevnímaš.“ Čože?

„Si na rade, ja som ti už o sebe povedala všetko.“ Venovala mi úsmev a ja som sa konečne spamätal z môjho premýšľania.

„Áno, prepáč, zamyslel som sa nad tým, čo si všetko zažila. Poviem ti niečo o sebe, ale potom sa ťa ešte spýtam na pár vecí.“ Len prikývla a napäto čakala na môj príbeh.

„Narodil som sa v roku 1901. Mojím snom vždy bolo sa stať vojakom, ale prepukla u nás španielska chrípka a ja som na ňu umieral. Stratil som celú rodinu, moja matka na smrteľnej posteli žiadala z posledných síl Carlislea, aby ma zachránil za každú cenu. Vtedy tam pracoval ako lekár. On vždy dokázal odolávať krvi najlepšie, nikdy nezabil človeka, za čo ho obdivujem. V roku 1918 ma premenil a ujal sa ma, naučil ma všetko o upíroch, o zákonoch... Proste všetko. Postupne sa k nám pridávali ostatní členovia rodiny. Prvá bola Esme, ju zachránil, keď skočila z útesu, pretože nezvládla smrť svojho dieťaťa. Potom prišla Rose, ju sme našli dobitú ležať na zemi, Emmetta našla Rose v lese, keď ho napadol medveď a posledný člen rodiny je Jasper. Ten nás vyhľadal sám, keď si uvedomil, že ho už nebaví život nomáda. Nechcel už viac zabíjať ľudí. Je z nás najkratšie vegetariánom,“ zakončil som svoj príbeh, nevedel som, čo by viac chcela vedieť.


Bella:

Tento večer bol úžasný, ešte krajší večer som nezažila, od kedy som toto monštrum. Nikdy som sa necítila viac ľudsky ako teraz. Je dosť smiešne, že moje prvé rande je až po tom, čo som sa stala upírom a dokonca to nie je ani pravé rande, som len ďalšia do zbierky, ale keď mi povedal, že toto ešte neurobil pre žiadnu, tak som bola šťastná, cítila som sa skvele. Mala som pocit, že mu môžem začať veriť, povedala som mu celý svoj príbeh, a keď on rozprával ten svoj, bola som užasnutá z toho, čo dokázal Carlisle, pretože on je veľká osobnosť v mojich očiach. Dúfam, že ho raz stretnem osobne. Tiež by som sa rada dozvedela viac o upírstve a tých zákonoch. Ale keď spomenul Emmetta, hneď som si spomenula na tú stávku. Sprostá stávka, a ja som na ňu úplne zabudla, kurník.

„Ty vieš o stávke?“ zvrieskol na mňa.

„Ty odkiaľ vieš, že o nej viem?“ Odkiaľ to, došľaka, vie?!

„Čítam myšlienky. To si nevedela?“ Vedela, ale moje nevie, veď mám štít.

„Odkedy ich čítaš? Odkedy mi nefunguje štít?“ Myslela som, že sa zbláznim. Vrčala som ako zmyslov zbavená.

„Od kedy sme tu!“ Tiež bol zúrivý z toho, že viem o stávke s Emmom.

„Si obyčajná sviňa, čítaš mi myšlienky a ani mi to nepovieš. Ja hlúpa som si myslela, že je v tebe niečo dobré, že by z nás mohli byť priatelia. Mýlila som sa.“ Nečakala som na to, čo mi povie, rýchlo som sa rozbehla preč, musela som sa ísť upokojiť. Miešali sa vo mne pocity, ale hovno, ja cítiť nemôžem. Ale cítim sa podvedená, začínala som mu veriť. Som upír a riadne naivný upír. Sadla som si pod strom, hlavu som dala do dlaní a začala som vzlykať. Vtom som ucítila pach upíra.

„Isabell?“ Ten hlas som nepoznala a Isabell mi nehovorí nikto, koho poznám.

„Kto si?“ Zdvihla som hlavu.

„Drahá Isabella, konečne som ťa našiel. Pôjdeš so mnou.“ Prosím? Ja nikam nejdem.

„Kto si? A prečo by som s tebou niekam mala ísť? Nikam nejdem.“ Vyskočila som na nohy a postavila sa do bojovej pozície.

„Som Laurent a pôjdeš so mnou po dobrom, alebo po zlom,“ zavrčal smerom ku mne a rozbehol sa. Párkrát sa mi podarilo vyhnúť jeho útokom, ale bolo to márne. Posledné, čo viem bolo, ako mi trhol rukou a z diaľky som počula krik: „Bells!

Potom nastalo ticho.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 2. kapitola:

 1
3. martty555
19.07.2012 [23:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. ediandbellacullens
19.07.2012 [18:05]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.07.2012 [16:10]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!