Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Aj kamenné srdce môže začať milovať - 1. kapitola

18.07.2012 (07:45) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 3718×

Edward:

„Stávkujeme?“ uškrnul sa na mňa môj brat Emmett, s ktorým som rád uzatváral stávky, vždy som ich totiž vyhral, a pozerať sa na jeho nešťastnú tvár mi robilo radosť. Ukázal mi na čiernu potkanicu, ktorá vyzerala akoby práve vyliezla z práčky. Keby nemala na sebe šaty, tak si ju určite pomýlim s metlou. Neveriacky som pokrútil hlavou, že to neprichádza do úvahy. Ja, Edward Cullen, ktorý si môže vyberať, by som sa nikdy nezahodil s takouto nickou.

„Emmett, dobre vieš, že ja staviam len na vysoké prvotriedne kone a nie na takéto nuličky.“ Proste som sa musel zasmiať.

„Takže sa bojíš? Edward Cullen má strach!“ prehlásil Emmett a začal sa smiať.

„Nie, nemám strach, že by som to nedokázal, bojím sa o svoju reputáciu,“ povedal som čistú pravdu.

Ešte chvíľu som sa poobzeral po okolí. Trpezlivosť ruže prináša a mne trpezlivosť priniesla najkrajšiu ružu na svete. Len dúfam, že tá ruža nemá tŕne. Ukázal som svoj objav Emmettovi.

„Tak to bude tvrdý oriešok, túto nedostaneš,“ smial sa a bol dosť škodoradostný a plne si to užíval.

Len si pochybuj, pomyslel som si a naskočil som do svojho strieborného Volva a plnou rýchlosťou som sa pustil za mojím novým objavom. Aby ste to chápali, tu na škole som prvá liga, každá ma chce a s každou som niečo mal, ale pozor, nie som žiadny kurevník, len mám rád ženy, milujem chvíľkové presviedčanie a výhru si vychutnávam o niečo dlhšie.

Je síce pravda, že som so žiadnou ešte nespal, ale za to som každej daroval jednu noc plnú slasti, vzdychov a neopísateľných pocitov a zážitkov. No nie som ja úplné stelesnenie dobra? Hotový anjel, už mi len svätožiara chýba. Z môjho premýšľania ma dostalo až to, keď môj nový objekt skočil na brzdu a ja som skoro do nej zozadu narazil, ešte, že mám také skvelé reflexy. Vystúpila z auta, rýchlym krokom sa blížila ku mne a tvárila sa ako Boh pomsty, ale krásny Boh pomsty.

„Slizák, sleduješ ma už od školy. Vyklop, o čo ti ide a potom rýchlo odpáľ.“ Takže moja ruža má predsa len tŕne.

Toto ma fakt zarazilo, nebol som zvyknutý na takéto jednanie, väčšinou so mnou jednali v rukavičkách a prosili ma, aby som ostal.

„Len dávam pozor, aby si došla domov bezpečne, nikdy nevieš, aké nebezpečenstvo tu na teba číha.“ Snažil som nahodiť svoj najkrajší úsmev, ktorý každú ženu dostával do kolien.

„Jediné nebezpečenstvo som tu ja, a to pre teba, keď odtiaľto nevypadneš a neprestaneš ma sledovať!“

Bože, tá ma ale ostrý jazyk, hm, a čo s ním asi tak dokáže a ako špúli tie plné pery. Mňam! Otočila sa mi chrbtom a nasadla do svojho žltého Porsche. Začal som nad ňou uvažovať, je to zlatokopka, rozmaznané dievčatko, alebo nebodaj radodajka? Po asi desiatich minútach jazdy zastavila pred obrovským domom, prešla ku kufru a začala vyberať tašky. Prišiel som ku nej bližšie.

„Ahoj, som Edward, Edward Cullen,“ začal som milo.

„Zase ty?“ Pozrela krivo na mňa. „Mňa nezaujíma ako sa voláš, je mi to jedno. A teraz sa otoč o stoosemdesiat stupňov a zmizni.“ Bože, to je ženská, jej drzosť ma rajcuje.

„Ty, ja, dnes večer máme rande!“ Nepýtal som sa, oznámil som jej to. Ona sa začala smiať, tak to teda nie. Nikto sa nebude smiať mne.

„Môj peknučký sa nám udrel do hlavičky?“ povedala takým posmešným tónom, až som zavrčal.

„Nevrč, upír!“ To ma vytočilo ešte viac.

„O ôsmej som tu, buď hotová!“ Opäť som jej to oznámil a nemienil som viac o tom diskutovať.

„Fajn, dones kyticu, a varujem ťa, keď mi donesieš bomboniéru, prerazím ťa.“ Krásne sa usmiala a mňa tým odrovnala.

„Fajn, ako si poviete, madam.“ A mám to v suchu.

Úsmev som jej vrátil a išiel domov. Prišiel som domov, zvítal som sa s Esme a vybehol hore schodmi do izby, niekto mi zaklopal na dvere, tak som ich to naučil, pre každý prípad. Dnu vošiel Jasper.

„Edward, smiem vedieť, čo sa s tebou deje? Cítim z teba niečo, čo som do teraz nikdy necítil.“ Jasné, Jasper a jeho pocity.

„Čo akože cítiš?“ Nerozumel som o čom hovorí. „Dnes mám rande s najkrajšou upírkou, akú som kedy videl, asi cítiš moje vzrušenie,“ oznámil som mu s úsmevom.

„To nie je vzrušenie, to nie je to, čo inokedy. Ale na to si príď sám,“ uškrnul sa a zmizol.  

Nechápem, o čo mu ide, je len ďalšia z mnohých, nič výnimočné, aj keď ona je iná, má podrezaný jazyk, nehovorí a nejedná so mnou v rukavičkách, je dokonalá, je taká, aká by ma dokázala skrotiť. Dosť, Edward spamätaj sa hovoríme tu o žene. Musel som sa zasmiať nad svojimi myšlienkami.

Bella:

Vďaka mojej zlatej Alice som presne vedela, čo sa dnes stane. Vedela som, že dnes stretnem Edwarda Cullena, viem aj to, aký je, a viem aj to, o čo mu so mnou ide, aj o tú sprostú stávku. Chlapec sa chce hrať? Fajn, tak sa budeme hrať, prečo nie?!

„Bells, tak ako to dopadlo?“ No čo jej mám povedať? Mám jej povedať, že je to snáď najkrajší chlap, respektíve upír, na celom svete? Nie, to jej nepoviem.

„Podľa plánu, tak ako si vravela, dnes budeme mať rande, ale je tu problém.“ Nemám si čo obliecť a na to tu je moja Alice.

„Neboj sa, ja som ti už nachystala, čo si máš obliecť, a ver, že budeš nádherná, dokonca viem, ako to dopadne, ale to ti nepoviem,“ odsekla mi.

Usmievala sa ako mesiačik, no čo, už som si zvykla. Takže teraz sa už len dať dokopy a počkať na neho. Sedeli sme s Alice, keď zrazu dostala víziu, pri ktorej zbledla ešte viac, ja viem, ja viem, upír zblednúť nemôže, ale ona fakt zbledla, mala strach v očiach.

„Alice, čo si videla?“ pýtala som sa so značným strachom v hlase.

„Nič, Bells, nechaj to tak, nebudem ti kaziť večer.“ No tak to teda nie.

„Okamžite mi to povedz!“ Začínala som byť zúrivá.

„Bude nová kolekcia Versace a bude fakt hrozná.“ Jasné, ona si fakt myslí, že som blbá.

„Alice, poznám ťa už nejaký ten piatok, takže vyklop, čo sa deje!“ Sklopila zrak k zemi.

„Bells, sľúb mi, že nebudeš zúriť, že budeš pokojná, prosím ťa.“ Ako jej to môžem sľúbiť? Ale dobre. Na súhlas som jej prikývla, veď myslieť si môžem čo chcem.

„Vieš, už dlhšiu dobu sledujem rozhodnutia toho upíra, čo nás premenil.“ Vyvalila som na ňu oči. „No a práve som dostala víziu, že sa chystá sem do Forks.“ Keď mi to hovorila, celá sa klepala, rýchlo som k nej priskočila a začala som ju hladiť na upokojenie.

„Na čo sem ide?“ To je vlastne jedno, aspoň zaplatí za to, čo mne a Alice urobil.

„Ide si po teba.“ Sklopila zrak a pozerala si na špičky topánok. „Chce teba, príde si po teba nevidím prečo a neviem od teba chce, ale nepríde sám. Chce ťa za každú cenu,“ rozvzlykala sa.

Ale čo chce odo mňa? Na čo ma potrebuje? Už som veľakrát premýšľala nad tým večerom, premietala som si ho najmä všetko podstatné, ale vždy si pamätám len to, ako po mne skočil, zahryzol sa, tá žena vravela nezabi ju a potom ušli. Hm, keď ma chcú, tak by neutekali, nenechali by ma tam, bola som tam predsa tri dni, ale dosť, teraz o tom nebudeme premýšľať, musíme zistiť, koľko mám času, ak chcú, tak ma nájdu, ale bez boja sa nedám.

„Alice, pokoj, prosím ťa. Kedy tu budú?“ chcela som vedieť.

„Plus mínus dva, tri mesiace.“ To je krátka doba, teraz sme sa sem presťahovali, nevadí, čím skôr príde, tým skôr ho roztrhám a spálim.

„Dobre, od zajtra začneme spolu trénovať, ale potrebujem trénovať môj štít, porozmýšľaj s kým by som ho mohla trénovať, kto by nám mohol pomôcť, ale len v trénovaní, nie v boji.“ Nikto sa do toho nebude pliesť, nikomu sa nič nemôže stať. „Ty budeš sledovať, čo plánuje. Urobíš to pre mňa?“

Už som v hlave spriadala plány, ale dneska si chcem užiť a keď viem, že možno o necelé tri mesiace tu nemusím už byť, tak si užijem poriadne, ale dosť na to ani nemysli, ja tu budem!

„Bells, štít s tebou bude trénovať... Edward.“ Nie a nie a nie.

„A čo mu akože podľa teba poviem? Poď so mnou trénovať štít, vieš, len tak medzi rečou, chcem zabiť upíra, ktorý ma premenil na monštrum? Si sa zbláznila?“ jačala som na ňu ako zmyslov zbavená.

„Ja si myslím, že sa nebude na nič pýtať.“ Jasné, tomu tak verím.

Usmievala sa, aspoň, že jej je do smiechu. Do kelu, pozrela som na hodinky, veď ten tu už bude každú chvíľu. Vtom zazvonil zvonček a Alice išla otvoriť. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Aj kamenné srdce môže začať milovať - 1. kapitola: