Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Panova flauta od Emielee

Moon Animation


Panova flauta od EmieleeTéma - Pohádka v duchu Stmívání

Článek je ponechán v původní podobě, bez oprav.

Emielee


 

Jacoba zožiera smútok kvôli Belle, pretože sa stala upírkou. Aj keď dal Cullenovcom povolenie, aby ju premenili (tak, ako bolo v knihe). Je vianočný čas a Jake dostane veľmi pekný darček od otca, ktorý nebude vôbec obyčajný.
Málokto má rád Jacoba (ja teda áno), takže dúfam, že Vás táto poviedka nenahnevá, ani nepobúri, keďže má pochmúrnejší charakter.

 

Panova flauta

(Jacob)

Sneh. Milióny vločiek dopadajú na moje horúce telo. Príjemne šteklia, keď sa vzápätí premieňajú na kvapky vody. Myslieť? Ako keby som vôbec mohol. Každá moja myšlienka mi spôsobuje extrémnu bolesť. Nemá to význam...

„Jacob! Poď dovnútra!“ zakričal môj otec a ja som mal túžbu nepočúvnuť jeho prostú požiadavku. Len ležať v snehu...

Neochotne som sa postavil, zapozeral sa do lesa, no nakoniec som sa pobral do domu. Vianoce... Dvadsiaty štvrtý december. Hlúpe jednoduché ozdoby, ktoré otec povešal po dome, mi majú pripomínať tento sviatok. V našej malej obývačke sa aj tak v okolí krivo vsadeného stromčeka veľmi ťažko pohybuje. Nieto ešte otec s vozíkom. Povzdychol som si. Na čo to robil?

„Dúfam, že ti bude chutiť táto štedrá večera,“ povedal otec pokladajúc tanier s polievkou na stôl. Jedlo? Nemám ani najmenšiu chuť sa do neho pustiť. Hoci môj hladný žalúdok neodmietne ani len gumu od topánok. Posadil som sa na svoje miesto.

„Ďakujem,“ slušne som poďakoval, pretože viem, akú si dal s tým námahu. Aj keď to nespĺňa svoj účel – rozveseliť ma. Vytrvalo sa snaží zodvihnúť mi náladu od tej doby, čo...

„Vieš, Jake, aj mňa mrzí, čo sa stalo, ale vybrala si to sama,“ začal a hlasne si usrkol z polievky. Stisol som viečka, aby som zabránil slzám tlačiacim sa do mojich očí.

„Nechcem sa o nej rozprávať,“ precedil som spomedzi zuby. Vzal som do ruky lyžicu a ponoril ju do jedla. Nebola to zlá polievka. Na môj vkus málo slaná.

„Jacob, prosím! Veď sa na seba pozri, ako sa kvôli tomu trápiš! Chcel si ju ochrániť, no začala si s tým ciciakom. Dokonca chcela byť upírom. Sám si im dal povolenie, lebo si ju nechcel stratiť! Robil si, čo sa dalo! A ani si sa k nej nepripútal, tak neviem, prečo sa takto správaš! Na svete je stotisíc iných dievčat, jedna z nich je určite tá pravá!“

„Dosť!“ zareval som a buchol po stole. „Ako som povedal, nechcem sa o Belle rozprávať!“

„A ja ťa nechcem vidieť takéhoto! Aspoň na Vianoce sa správaj normálne. Už ma to unavuje!“ rozkričal sa. Nepopieram, že má pravdu. Má aj právo sa na mňa hnevať. Lenže, nevie, ako sa cítim.

„Otec, nerozumieš mi! Ja som ju miloval,“ zaváhal som, „a ešte milujem! I keď už nikdy nebude moja...“

„Jake!“ Premiestnil sa vedľa mňa. Položil ruky na moje ramená. „Je mi to ľúto.“

„Fajn, ale už sa o tom nebudeme baviť,“ navrhol som mu s predstieraným úsmevom.

„Dobre, prinesiem ti rybu. Je naozaj dobrá!“ povzbudzujúco vravel o svojom kuchárskom výtvore. Ani som si neuvedomil, ako rýchlo sa mi vyprázdnil tanier. Koniec koncov, nie nadarmo sa vraví – hladný ako vlk.

Vôňa rybaciny dráždila moje čuchové bunky. Určite si dal záležať – bolo to poznať každým vynikajúcim sústom, ktoré som nenásytne hádzal do seba.

„Je to úžasné, otec! Lepšiu rybu som nejedol!“ pochválil som ho s plnými ústami. Dychtivo som sa poobzeral po ďalšej porcii. Otec sa na mňa usmial a rukou naznačil, že si môžem zobrať posledný kúsok. Ďakovne som sa na neho pozrel i bezcitne sa pustil do ryby.

Po večeri bolo treba pomôcť otcovi s umývaním riadu. Keď som ho po tejto zdĺhavej aktivite zaviedol do spálne, výstražne na mňa pozrel.

„Deje sa niečo?“ spýtal som sa ho. Mierne zodvihol obočie.

„Zabudol si, aký je dnes deň?“ odpovedal mi otázkou.

„Štedrý deň,“ ihneď som zareagoval, aby mi veril, že som ešte duchom prítomný, síce je moja myseľ stále pri upíroch.

„Áno, a to znemená, že ťa pod stromčekom čaká menšie prekvapenie.“

„Ocko, to si nemusel! Ja pre teba nič nemám.“ Zahanbene som sa zahľadel do zeme. Mal som mu niečo kúpiť alebo vyrobiť. Cítim sa veľmi trápne.

„Nič si z toho nerob, mojím darčekom je, že si so mnou. Ale teraz bež rozbaliť ten svoj,“ pobádal ma. Neodolal som a s detskou radosťou odbaľoval svoj vianočný darček.

„Vďaka, oci! Je nádherná!“

„Môžeš mi zahrať, ale až zajtra. Dobrú noc, Jake,“ rozlúčil sa.

„Dobrú!“ zavolal som za ním. Môj darček... Ručne vyrobená panova flauta. Určite mu trvalo mesiace, kým mi ju vyrezal. Túžil som na nej zahrať, no rozhodol som sa ísť von, aby som nerušil otca v jeho odpočinku.

Posadil som sa na pník v blízkosti garáže. Svoje pery som pritisol na flautu a jemne fúkol. Kĺzal som ústami po všetkých dvanástich častiach, a tým vydával melódiu. Nachvíľku ma odreagoval zvuk mojej novej píšťaly, no opäť som myšlienkami zablúdil k Belle. Moja Bella... Ako z nej vysali dušu. Jej telo sa premenilo na chladné a prahnúce po krvi. Prudko ma pichlo pri srdci, ale neprestával som hrať. Pre dušu mojej Belly...

„Jacob!“ začul som známy hlas. Skryl som si flautu do dlaní a zaujal obranný postoj.

„Neboj sa, Jake! Prišla som sem za tebou,“ pokračoval hlas, no ja som stále nevedel, odkiaľ vychádza. Zazrel som bielu siluetu alebo to bola len snehová pokrývka? Oprel som si pravú ruku o koleno a pomaly sa otočil do tmy.

„Jake,“ opäť ma oslovila.

„Bella?“ prekvapene som zhíkol. „Bella, si to naozaj ty?“

„Nie tak celkom. Tvoja hra na panovej flaute ma donútila zjaviť sa ti.“

„Ale ja ťa nevidím!“ Smutne som zvesil hlavu. Počkať! Veď prekročila územie. Môžu ju tu nájsť. Toto neskončí dobre! Na hliadke je teraz Paul a Sam, oni ju zabijú.

„Zahraj ešte raz!“ prikázala mi. Zaváhal som. Je predsa upír, musí ma vidieť aj cítiť... Hm... Ani toto mi nesedí. Necítim žiadnu sladkú vôňu upíra. Sníva sa mi? Alebo som kompletne zošalel?

„Zahraj na flaute!“ zopakovala. Roztriasli sa mi ruky, keď som si prikladal nástroj k ústam. Fúkol som postupne do nej. Čím dlhšie som hral, tým jasnejšie sa predo mnou vytváral obraz... ducha? Asi som sa načisto zbláznil. V nemom úžase s vyjaveným pohľadom som hľadel na ňu.

Bola priesvitne modrá. Jej vlasy chytali tmavý odtieň, zatiaľ čo šaty mala spustené až k zemi s bledým nádychom.

„Bells?“ po chvíli som ju oslovil. Telom mi prebehli zimomriavky. Čo to je? Prečo som nešiel hneď spať? Asi mi preplo, inak si túto situáciu nedokážem vysvetliť.

„Áno, Jake, som tu!“

Ustúpil som tri kroky dozadu. Nezdá sa mi to...

„Neboj sa! Prišla som k tebe, ako duch Isabelly Swanovej, dievčaťa, ktoré si ľúbil,“ hlesla. Neveriacky som pokrútil hlavou. Zrejme som sa nervovo zrútil od žiaľu, ktorý ma zožiera.

„Nie som prelud! Privolala ma sem tvoja flauta, tvoja smutná hra. Jacob, prišla som sa s tebou porozprávať!“

Neviem prečo, ale začal som veriť tejto predstave. Som čistý blázon. Natiahol som k nej ruky, no objať sa mi ju nepodarilo.

„Som nesmrteľná duša, nemôžeš ma cítiť, Jake!“ jej prenikavý nežný hlas – presne taký, ako som si pamätal.

„Rozumiem.“ Zapozeral som sa na ňu, do jej prázdnych očí.

„Jacob, bol si môj najlepší priateľ...“ začala, no ja som ju hrubo prerušil:

„Áno, bol!“ dodal som príliš veľký dôraz na minulý čas.

„Nie! Hoci moja duša je tu s tebou, moja myseľ i telo sú v dome Cullenovcov. Naše pocity sú však stále rovnaké. Vieš, že som ťa ľúbila...“

„Ale jeho viac!“ odporoval som jej.

„Prestaň! Vieš, že chcem, aby si bol so mnou.“

„Nemôžeš mať oboje, Bella! Vybrala si si jeho - Edwarda!“ vypľul som to meno, akoby to bola tá najhoršia kliatba. Odporná pijavica.

„Tu nejde o Edwarda! Ide o teba. Tvoj otec mal pravdu. Trápiš sa, a to trápi mňa. Najkrajšie obete sú tie, ktoré ti ukážu svetlo v tme! Ty si mi umožnil ďalej žiť. Aj keď si to takto nechcel, ja som šťastná. Prosím, neži v tieni minulosti. Tvoja flauta mi ukázala cestu k tebe a ja ti ukážem cestu ku mne.“

„Nie, Bella, nemôžem k vám ísť. To jednoducho nejde!“ protestoval som.

„Prosím, Jacob Black! Pre všetko, čo si ku mne cítil, pre našu lásku!“

Z jej slov mi spod mihalníc začali vyvierať slzy. Všemožne som sa ich snažil potlačiť, no ani v najmenšom sa mi to nedarilo. Dopekla!

„Navždy zostaneš v mojom srdci, no keď odmietaš svet, odmietaš aj mňa. Stratil si nádej k lepším začiatkom, a tým si sa stratil sám!“ vravela múdro.

Už som to nevydržal. Prebleslo mi pred očami všetko, čo mi dnes večer povedala. Zlomilo ma to ako víchor, keď zlomil tenučký strom. Padol som slabý na kolená, k jej nohám.

„Prosím, Jacob Black, buď mojím vianočným prianím!“ dokončila svoju reč.

Za chrbtom mi zavíjal studený silný vietor. Cítil som, ako odchádza. Je preč... A moje slzy mi neutíchajúcich prúdoch stekajú po vrelých lícach. Bella...

Nabral som odvahu. Povzbudila ma návšteva tajomného stvorenia. Už som mal jasno. Nechal som sa viesť svojím ošarpaným srdcom až k nej. Bežal som cez temný zasnežený les. Až do Forks, až ku Cullenovcom. Zbadal som ich prepychový dom a trošku som zneistel. Pach upírov bol všade naokolo. Zvraštil som nos. Pristúpil som až k dverám domu. Váhavo aj zdĺhavo som zaklopal na ne. Kiežby neboli doma... Alebo by ma vyhodili so slovami: „Tu nemáš čo hľadať!“ Od toho obrovského ciciaka, čo chodí s tou blondínou, by som to čakal asi najskôr. Chcem tak veľa?

Dvere sa rázne otvorili. Vykukla z nich malá čiernovlasá hlava, no ihneď zavolala na Bellu.

„Ako som si myslela, pre teba, Bella!“

O chvíľu som zbadal ďalšiu bledú ruku.

„Kto to môže len byť...“ mrmlala si pre seba. Jej hlas bol zmenený. Vysoký, dokonale upírsky.

„Jacob?“ zvýskla dosť neurčito. Nebolo to ani radostne, ani nenávistne. Určitá presne nešpecifikovaná zmes pocitov v jednom výkriku.

„Áno! Ahoj, Bella!“ pozdravil som a zakýval jej.

„Ach, Jake! Chýbal si mi!“ povedala i hodila sa mi okolo krku. Mocne som ju objal. Z jej hrdla som počul podivné vzlyky.

„Ty mne tiež! Šťastné a Veselé Vianoce, Bells!“ zašepkal som jej do vlasov.

„Aj tebe! Fuj, Jake, smrdíš ako mokrý pes!“ Otriasla sa. Schuti som sa zasmial na jej prirovnaní.

„Vieš, že ani ty mi už nevoniaš?“ ironicky som poznamenal. Aj ona sa pousmiala, no stále neprerušila naše objatie.

„Dnes mi už nič nechýba. Všetky moje vianočné priania sa splnili,“ vravela mi potichu.

Pochopil som zopár vecí. Je ťažké vidieť slnko za oblakmi, no ono tam je. Skrýva sa v každom človeku, ako svetlo nádejí obsiahnuté v srdci i duši...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Panova flauta od Emielee:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!