Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky » Edward je mŕtvy - Blazniva Cellistka

02.10.2010 (21:30) • souteznipovidky • FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky • komentováno 0× • zobrazeno 682×

Blazniva Cellistka

Edward je mŕtvy

Znovu som sa pozerala do jeho krásnych medených očí a pri tej krásne sa mi zahmlievalo pred očami. Už sme spolu niekoľko mesiacov, no ja som stále nevedela pochopiť ako si mohol vybrať mňa. Obyčajné dievča, ktoré ešte k tomu všetkému, priťahovalo problémy ako magnet. Z môjho rozmýšľania ma vytrhol Edwardov prekrásny hlas. „ Nad čím rozmýšľaš , Bells ,“ povedal a čelo sa mu zvraštilo od bolesti. Ničilo ho, že mi nedokáže čítať myšlienky. Mne to vyhovovalo. Nechcela som , aby sa kvôli mne trápil. Už toho obetoval dosť. Najviac mi to na sebe nechala pociťovať Rosalie. A mala pravdu. Bola som pre nich príliš veľké nebezpečenstvo. Nadýchla som sa a všetko som mu vyklopila. Ako stále nemôžem uveriť tomu , že som s ním a aj to čo mi povedala Rose jeden večer keď som u nich bola. „ Nemáš tu čo robiť. Nepatríš sem.“ Zobral mi hlavu do dlaní a na pery vtisol nežný bozk. „ Bells. Toto sme už preberali. Ty si celý môj život a to sa nikdy nezmení. A Rose proste ignoruj. Ako ja,“ povedal a pritúlil si ma k sebe. Chcela som protestovať , ale vedela som , že to nemá význam. Vyhral. Už zase. S tichým povzdychom som sa k nemu pritúlila a vnímala jeho krásnu vôňu. Takto sme sa k sebe túlili až do zotmenia. Potom ma odniesol do postele a zašepkal: „ Dobrú nôcku , zlatko.“ Upadla som do bezsného spánku.

Ráno som sa zobudila so zlým pocitom v žalúdku a v momente ako som sa postavila som utekala na záchod. Vyvrátila som všetko čo som predošlý večer zjedla. Rýchlo som si umyla zuby a pozrela som sa do zrkadla. To dievča čo som na mňa pozeralo som nebola ja. Dievča malo vpadnuté líca, oči podliate krvou a bolo zelené. Takže dneska sa do školy nejde. Pomaly som sa odtackala do postele a zababušila som sa do periny. Charliemu sa zdalo čudné prečo nejdem do školy a tak vybehol do mojej izby. Keď ma uvidel pochopil , že mi nie je dobre. Doniesol mi nejaké lieky a teplý čaj. „ Len pekne lež a odpočívaj srdiečko,“ povedal a dal mi pusu na čelo. Potom odišiel a ja som počula ako naštartoval auto . Zvyšok dopoludnia som prespala. Keď som sa poobede zobudila , rozhodla som sa , že by bolo rozumné niečo zjesť. Obliekla som si na seba župan a zbehla som do kuchyne. Otvorila som chladničku a zobrala som si biely jogurt. Sadla som si na linku a začala jesť. Pri tretej lyžičke mi však znovu prišlo zle. Vedela som , že do kúpeľne by som to už nestihla ,tak som sa nahla nad kuchynský drez. Teraz mi už vlasy pridržiaval Edward. Nezachytila som kedy prišiel , ale to bolo pri ňom úplne bežné. Rýchlo som si opláchla tvár a pozrela sa naňho. Chcela som mu to vysvetliť no ma umlčal . Zobral ma na ruky a rýchlo som mnou vybehol do postele a zakryl ma. Ľahol si ku mne a chytil ma za ruku. „ Ako si vedel ...“ chcela som dokončiť , ale prerušil ma. „ Alice,“ zašepkal.  Musel to už vedieť celý deň. Panebože. Veľmi sa musel báť a nemohol za mnou prísť. „ Prepáč , nechcela som ti robiť starosti ,“ povedala som potichu. Jemne sa usmial. „ Truhlík môj. Ty si mi predsa žiadne starosti nerobila. Veď to nie je tvoja vina , že ti celý deň zle. Nevieš z čoho by to mohlo byť ?“ opýtal sa ma. Pokrútila som hlavou. Mohlo to byť zo všetkého. „ Možno z dákeho jedla . Aj keď o tom dosť pochybujem. Mám pocit akoby niečo vo mne protestovalo. Akoby..“ chcela som to dokončiť no potom mi to došlo. „ Dopekla !“ nahlas som zanadávala. To predsa nie je možné. Milovali sme sa spolu jediný – jeden krát. Aj to som Edwarda ukecala , pretože som mala mierne vypité. „ Som tehotná,“ povedala som nahlas. Edward na mňa neveriacky pozrel. Nemohol tomu uveriť rovnako ako ja. Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom ma zobral na ruky a zababušil ma do deky. Otvoril okno a ani som nestihla zaregistrovať , už sme sa hnali cez úzku cestu rovno k ich domu. Vo verande už stála Alice a keď nás uvidela rýchlo otvorila dvere , aby sme mohli vojsť dnu. Všetci to už vedeli. Akoby aj nie , keď to všetko Alice videla. Edward so mnou vybehol do Carlislovej ordinácie a ten si ma rýchlo prezrel. Keď skončil len kývol hlavou. Takže to bola pravda. Budeme mať bábätko. Posadila som sa a po lícach mi začali tiecť slzy. Edward bol v okamihu pri mne. „ Bells! Čo je ? Bolí ťa niečo ?“ opýtal sa ma a v jeho hlase bolo počuť bolesť. „ Nie. Ja.. Ja len som veľmi šťastná. Nemôžem uveriť tomu , že budeme rodičmi,“ zavzlykala som. Usmial sa a utrel mi slzy. Počula som ako sa dole v obývačke niečo rozbilo. Vedela som , že to bola Rose. Toto bolo na ňu priveľa. Mne to v tej chvíli bolo jedno. Boli so mnou moje dve najbližšie a najdôležitejšie osoby môjho života. To mi stačilo.

***

Moje tehotenstvo prebiehalo celkom dobre. Až na pár menších zlomenín sa mi nestalo nič vážnejšie. Na moje veľké prekvapenie to Charlie zobral celkom dobre. Áno najprv sa hneval, no potom si uvedomil , že s tým už nič iné neurobí. Pomáhal mi ako len najviac vedel. Bývala som u Cullenovcov , aby ma mal Carlisle pod dozorom. Deväť mesiacov prešlo ako voda a blížil sa termín môjho pôrodu. Carlisle uznal , že bude lepšie ak budem rodiť cisárskym rezom. Nevedel presne čo to malé bude zač a nechcel riskovať môj život.

***

Zobudila som sa zo strašnými bolesťami a vedela som , že už je to tu.  „ Edward,“ zrevala som a on bol okamžite pri mne. Pozrel na mňa a ja som prikývla. Rýchlo ma zobral na ruky a odniesol za Carlisom. Položil ma na stolík , ktorý bol potiahnutý kožou. „ Zničím vám to. Bude celý od krvi,“ povedala som. Edward s Carlisom sa len zasmiali a v tom ma niečo pichlo do ruky. Strhla som sa a Carlisle povedal:   „To bolo len morfium. Za chvíľku zaspíš a nebudeš nič cítiť.“ Hneď ako to dopovedal oči sa mi zavreli a ja som už nič nevnímala. 

Všetko sa začalo vyjasňovať a ja som pomaly otvorila oči. Už som nebola v Carlislovej ordinácii , ale ležala som v posteli a na ruke som mala infúziu s krvou. Čo sa tu stalo ? Prudko som sa posadila a hneď som sa zviezla naspäť. Zahmlievalo sa mi pred očami . Toto vôbec nie je dobré. Kde sú všetci? Kde je to malé ? V tom niekto otvoril dvere a v nich sa zjavila Alice. Jej obyčajne veselá tvár bola teraz ako smutné údolie. Takže predsa len sa niečo stalo . Kedy mi už niekto konečne povie, že čo ? „ Alice ! Čo sa deje ? Kde je Edward ? Kde je Nataly ?“ vyhŕkla som . Nataly bola malinká. Po mojej prababke. Alice prišla ku mne a pokrútila hlavou . Nadýchla sa a začala hovoriť: „ Nataly zomrela. Je mi to strašne ľúto. Nezvládla pôrod a jej srdce sa zastavilo hneď ako ju Carlisle vybral. Bola chorá. Mala veľmi slabé srdiečko. Skôr či neskôr by zomrela. Nemuselo to byť však teraz.“ Pomaly mi začalo všetko dochádzať. Nataly zomrela. V tom momente ako mi to Alice povedala sa mi zrútil celý svet. Nie to nie je možné. „ Nevymýšľaj! Ona nemohla zomrieť. To nejde !“ po lícach sa mi kotúľali slzy. Už som to nemohla zastaviť. Je po všetkom. Moje malinké slniečko je preč. Malinký človiečik , ktorý vo mne 9 mesiacov rástol je preč. Nikdy ho nevezmem na ruky , nedám mu pusu na líčko . Zrazu mi došla ešte jedna vec. Neodpovedala mi . „ KDE JE EDWARD ?“ povedala som zúfalo. Dlho bola ticho a nič nevravela. Neznášala som ju za to . „ ALICE?!?“ zrevala som na ňu. Postavila sa a vybrala mi infúziu z ruky. Na plachte ostali stopy po kvapkách krvi. V tej chvíli na tom nezáležalo. Potrebovala som vedieť čo s ním je. Pomohla mi vstať a podoprela ma. Vyšli sme z izby a keď sme prišli ku schodom zobrala ma na ruky a zniesla ma dole. V obývačke sedeli všetci okrem neho. Kde dopekla je. Vyšli sme von a kráčali sme po cestičke a po chvíli sme zabočili do lesa. Nevládala som chodiť, no neprestávala som. Muselo som ho vidieť. V hlave sa mi začali rodiť pochybnosti , ale snažila som sa ich zbaviť. Stále som však nechápala , prečo ideme tak hlboko do lesa. Zrazu som pred sebou uvidela mŕtveho medveďa a vedľa neho človeka. Teda ak sa to človekom dalo nazvať. Ruky mal niekde úplne inde ako telo.  Nevedela som prečo sme sa tu zastavili, no potom ma upútalo malé dieťatko vedľa neho. Panebože. Nataly ! Nie len nech to nie je on. Pozrela som sa bližšie a na ruke mal jeho prívesok. Edward. Nechápavo som sa pozerala na Alice a ona len prikývla. „ Hneď ako jej prestalo biť srdce , Edward sa rozbehol do Volterry a chcel poprosiť Ara , aby jej pomohol. Asi si nevšimol toho medveďa a ten naňho zaútočil. Bránil ju celým telom a stačilo jedno zaváhanie a bolo po ňom,“ hlas sa jej na konci zlomil. „ Ako to , že si to nevidela ? Musela si to predvídať,“ neverila som tomu . „ Videla som to. Ale neskoro. Hneď sme sa sem rozbehli a už sme tu našli len ich. Medveďa zabil Emmett. Nemohli sme nič robiť Bella. Nemohli. Nevieš ako ma to neskutočne mrzí. Budem si to vyčítať až do konca svojej existencie,“ padla na kolená a hlavu si položila do dlaní. Rýchlo som ju objala a rozplakala som sa na jej pleciach. Neviem ako dlho sme tam boli no keď som sa prebrala ležala som doma vo svojej posteli a Charlie sedel vedľa mňa. „ Je mi to veľmi ľúto,“ zašepkal a pobozkal ma na čelo. Takže to nebol sen. Naozaj sa to stalo. Znovu som sa rozplakala a Charlie mi podal balík vreckoviek. Hodila som ich na zem. Už nič nemá zmysel. Pochopil, že už nič viac nespraví a tak odišiel. Edward je mŕtvy. Až teraz som si to priznala. Až teraz som si uvedomila čo sa vlastne stalo. Obidvaja sú preč. Plakala som a celá som sa triasla. Zadúšala som sa vzlykmi a chcela som ich oboch vrátiť späť. Vedela som, že a to už nedá.

Celý týždeň som preležala v posteli. V sobotu sa mal konať pohreb. Nechcela som tam ísť. Nechcela som to zažiť znova. Nakoniec som sa však premohla a vstala som z postele. Toto si nezaslúžili. Obliekla som si čierne šaty a na hlavu som si dala klobúk od Edwarda. Horko-ťažko som sa premohla, aby som sa znovu nerozplakala. Zišla som dole, kde ma už čakal Charlie. Bez slova sme prišli ku Cullenovcom . Alice ma zobrala za ruku a objala ma.  V tom objatí bolo všetko, čo mi chcela povedať. A ja som sa na ňu hnevala len preto, že nevidela čo sa Edwardovi stane. „ Alice, mrzí ma to. Ja viem , že to nebola tvoja chyba. Vážne ma to veľmi mrzí. Ľúbim ťa sestrička,“ zašepkala som a po líci mi zbehla slza. Tuho ma objala a jediné čo povedala bolo: „ Aj ja teba, Bells.“

Carlisle zatiaľ zobral Charlieho do záhrady, kde sa mal konať pohreb. My sme zatiaľ vošli do obývačky kde sedeli ostatní a hneď ako ma uvideli, vstali a postupne ma objímali. Potom sme všetci vyšli do záhrady, kde už sedeli všetci ľudia z mesta. Vpredu stál Angelin otec a smutne sa na mňa pozrel. Prešli sme dopredu a ja som sa pozerala na Nataly a Edwarda. Ležali vedľa seba a na tvárach mali spokojný výraz. Tam kde sú sa majú určite dobre, pomyslela som si a sadla si vedľa Esmee , ktorá ma chytili okolo pliec. Obrad som nevnímala. Nechcela som to počuť. Keď pán Weber skončil ľudia vstali a prešli ku Cullenovcom a priali im úprimnú sústrasť. Potom prišli ku mne. To už som nezvládla a rozplakala som sa. Prišiel ku mne Carlisle a pichol mi morfium, aby som sa ukludnila. Keď všetci odišli ostala som na záhrade iba ja a oni. Kľakla som si k ich hrobu na ktorom bolo napísané : Nataly Cullenová a Edward Anthony  Mason Cullen . Nič viac. Bola som rada, že tam nepísali staré otrepané frázy. Nemala som ich rada. Prstom som prešla po náhrobnom kameni a zavrela som oči. „ Chýbate mi. Neskutočne mi chýbate. Navždy vás budem milovať ,“ to bolo všetko čo som povedala.

...

Autor: souteznipovidky, v rubrice: FanFiction jednodílné » Soutěžní povídky

Sdílet

Diskuse pro článek Edward je mŕtvy - Blazniva Cellistka: