Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Poslední úder srdce

Jacobova sestra?! Ne, to je Jacob =D


Poslední úder srdceDalší smrt Belly pro SZKŠK. Odehrává se v době po tom, co ji Edward opustil. Opravdu nádherná povídka, autorce tleskám :)
Pro SZKŠK a pro vás napsala IzabelaMaria
Pište komentáře! Díky ;)

Do ticha zaznieval  posledný uder srdca. Buch, buch, buch a bolo po všetkom.

Dievča sa pomaly ponáralo do tichosti svojho smútku. Nezostalo jej nič  na čom by jej záležalo, iba táto temnota, za ktorú bola tak vďačná. Konečne žiadna bolesť, žiadne trápenie, žiadne sklamanie a konečne žiadne spomienky. Už ho nevidela, necítila, nedokázala si už ani len predstaviť  jeho tvár, jeho sladkú medovú vôňu a jeho chladné pery.

Nepotrebuje už nič, tma ju dokonale pohltila a naplnila všetky jej potreby. Posledné vec, na ktorú si spomenula, predtým než to v plnej rýchlosti vpálila do najbližšieho stromu boli slová piesne, ktorú si neustále prehrával a vo svojej mysli.

„Venuj pohľad môjmu telu
pozri sa na moje ruky
je tu toho tak veľa
čomu nerozumiem

tvoja tvár skrýva sľuby
šeptá ich ako modlitby
nepotrebujem ich

pretože som bola zušľachťovaná príliš zle
bola som zušľachťovaná príliš dlho
akoby som sa stala nedotknuteľnou

opovrhnutie miluje ticho
rozkvitá v tme
a drobunkými úponmi
škrtí srdce.

vravel sľuby
sladšie ako vánok
ale ja ich nepotrebujem
ale ja ich nepotrebujem

som pomaly umierajúca kvetina
zima ma zabíja v momente
mení sladké na kyslé
a nedotknuteľné

a potrebujem
temnotu
ľúbeznosť
smútok
slabosť
o... potrebujem to

potrebujem uspávanku
potrebujem bozk na dobrú noc
anjelsky sladkú lásku môjho života
áno potrebujem to.“

Bez neho zrazu života po strádal akýkoľvek zmysle. Na ten moment na lúke nikdy nezabudne. Vo chvíli keď jej oznámilže ju opúšťa pre ňu všetko potemnelo a stratilo sa spolu s ním hlboko v lese.

Temnota, to bolo to správne slovo, ktoré sa jej čím ďalej tým viac zmocňovalo. Zatemni jej obzor tak, že už sa viac nedokázala dívať na tie všetky hviezdy, ktoré okolo  krúžili, boli to pre ňu iba odrazy jeho krásy, jeho úsmevu.

A zrazu bol preč, a spoločne s jeho odchodom zhasli aj všetky hviezdy na nebi. Môže človek prežiť takúto lásku v zdraví, bez toho aby na ňom nezanechala stopy. Nemôže, a toho si bola vedomá. Keď odišiel  tak si odniesol  jej srdca, jej duše, jej Ja - podstatu jej existencie.

Ako po nej mohli chcieť aby žila, dýchala a smiala sa bez neho??

Veď  človek je tvor polovičný a čaká na tu svoju druhú časť aby mohol byť kompletný, ale keď ten druhý odíde, tak si nevezme iba tú svoju časť ale vezme si všetko, vezme si celú dušu, celé srdce, celú bytosť, celé ja.

Po jeho odchode nedýchala, nevidela, nevnímala, veď ani nemohla, veď jej vzal srdce, ale to nevidel nikto, a iba sa čudovali, že už nebola. Ale ako mohla byť keď si odniesol  jej dušu. Čudovali sa, že nevychádzala  vonku a nebavila sa, ale nemohla, ako by aj mohol veď jej vzal celú jej osobnosť.

A zrazu už nedokázala  byť ničím a nikým, ako by aj mohla keď si odniesol celé jej JA. Trvalo jej mesiace kým sa pozviechala a dospela k rozhodnutiu. Vedela, že by mala brať ohľady na Charliho, Rene, Jacoba ale nemohla. Aspoň raz v živote chcela byť sebecká a ukojiť bolesť ktorá ju zožierala tak dlho.

Nebola už ničím, bola už iba prázdnou schránkou . Naposledy sa poobzerala po svojej izbe, pohľadom zostala visieť na posteli, ktorá jej vháňala do oči slzy.

„Toľko spomienok“ zavzdychala do ticha.

Pred odchodom ešte venovala posledný pohľad Charlimu, ktorý spokojne spal v posteli. Potichučky za sebou zavrela dvere a dotlačila motorku na koniec cesty.

Spomenula si na všetky rady od Jacoba a vyrazila.

***

Dážď sa pomaly predieral pomedzi zohnuté stromy až  dopadol po ťažkých olovených kvapkách na zem, akoby vedel, že je prečo smútiť. Bol nemým svedkom davu, ktorý stál pri hrobe tej, ktorú oplakával.

Zachytil sa mu vo vlasoch, pohladil mu tvár a následné stekal na jeho ľadovú kožu, objímal celú jeho bytosť akoby s neho chcel zmyť tú neskutočnú bolesť, ale narážal iba na chlad jeho kože, na bolesť v jeho očiach a tak to vzdal a dopadol na hrudy hliny, ktoré pokrývali hrob jeho milovanej.

Smrt z Tebe vysála med dechu, ale nepřemohla Tě. Na tvojí krásu nemá, znelo mu neustále v ušiach, bolo to ako burácajúci vietor.

Vedel, že láska spôsobuje bolesť a smútok. Ale zároveň vedel, že jej láska jeho bolesť liečila, jeho smútok utešovala. Láska bola pre nich proste bolesť. Bola jeho túžbou po jej krvi a jej túžbou po ňom. Ich vzájomná bolesť nebola od lásky nikdy ďaleko. Láska im srdce naplnila, potom zlomila a to zlomené srdce zase vyliečila.

Prečo ho potom neprekvapilo, že ich zakázaná láska skončila nešťastne, a že sa teraz nakláňa nad jej hrobom a pokladá na neho temne, krvavú, červenú ružu.

„Ó bože ako by som teraz rád ležal pri tebe, objímal ťa, nasával tvoju vôňu, ale už čoskoro, láska moja, už čoskoro budeme spolu“

Jeho otupné zmysly ani nestihli zaznamenať, že tam zostal celkom sám. Všetci už pomaly odišli do svojich príbytkov vstrebávať bolesť každý svojím spôsobom.

Posledné myšlienky, ktoré zachytil, boli starosti jeho rodiny, ktorá ho nechcela opustiť, ale nakoniec usúdili, že mu nemôžu pomôcť a tak so zlomenými srdciamy opúšťali miesto posledného odpočinku tej, ktorá sa mala stať ich dcérou a sestrou.

Pokľakol na mokrú zem, nehľadel už viac na nebo, pretože od chvíle, kedy mu odišla tak už viac nevzhliadol k hviezdam, príliš by mu totiž pripomínali jej krásu a započul sa do hlasitých myšlienok za sebou.

„Zabil si ju ty hnusná pijavica, a preto teraz ja zabijem teba“, chrlil zo seba nenávistné Jacob.

„Ďakujem,“ bolo  jedine slovo, ktoré so seba Edward dostal.

„Hm, ďakujem? Ďakuješ a za čo?!“

„Za to, že pre mňa ukončíš tento života, ak sa to vôbec životom dá nazvať, a ďakujem ti za to, že budem mať možnosť dodržať sľub, ktorý som dal Belle.“

„Už nikdy viac nevyslovuj jej meno nahlas,“ rozzúrene zavrčal Jacob a napriahol svoju tlapu k poslednému úderu.

V tom momente niekde v diaľke zaspieval škovránok, nebo sa zatiahlo, akoby chcelo skryt scenériu, ktorá sa mu naskytla, stromy sa začali rozzúrene kývať so strany na stranu, akoby chceli svojimi vetvami zachytiť vraha.

Dážď mu pri behu udieral do tváre a on so skrvavenými rukami utekal napriek lesom, každú chvíľu na niečo narazil až vyčerpane dopadol na zem a čakal kedy ho dostihne spravodlivosť.

***

Nakoniec sa nebo, zem a vietor utíchli a dovolili mesiacu ožiariť celú scénu.

Okolo hrobu pomaly plápolali plamene ohňa a sem tam sa niečo lesklo v tráve, spočiatku to vyzeralo na kvapky dažďa, ktoré nestihla vstrebať presýtená zem ale pri bližšom pohľade to boli kusy niečoho mramorového a nádherného, niečoho  čo sa ligotalo ako tisíc diamantov.  

Silnejšia než ich láska bola smrť, ktorá ich oboch dostihla a oklamala a nedovolila im spoločne spočinúť ani po smrti.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Poslední úder srdce:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!