Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Fantázia


FantáziaTakže, v pořadí už !!desátá!! smrt pro Bellu :) A to pro SZKŠK. Dle mého názoru je tato jednorázovka nad míru vyvedená :)
Pro SZKŠK a pro vás opět napsala IzabelaMaria
Pište komentáře! Díky ;)

Nikdy som veľmi nepremýšľala nad tým ako zomriem, ale zomrieť namiesto milovanej osoby mi prišiel ako dobrý spôsob odchodu s tohto sveta. Kedysi...

Vo chvíli keď sa rozhodnete, že začnete od začiatku, a že všetko to staré a bolestivé hodíte za hlavu, tak sa vám začne vracať minulosť ako hodený bumerang.

Prečo ja, prečo ja som sa medzi nimi mala rozhodnúť, už som toho mala plné zuby. Jednej strane som musela dokazovať, že ju  milujem a tej druhej, že ho potrebujem.

Pre Boha, je mi 17 rokov a uviazla som v tejto mýtickej sieti vlkolakov a upírov .

Tak dlho som hľadela do priepasti, až ma nakoniec pohltila. Už som  ďalej nechcela znášať ich hádku a nevraživosť. Chceli sa navzájom kvôli mne pozabíjať, a to som nemohla dopustiť.

Milovala som Edwarda, zbožňovala som Jacoba, ale ich nepriateľstvo mi zasadzovalo ranu, ktorú som už ďalej nedokázala znášať a tak som sa rozhodla pre to jediné čo bolo správne.

Odchod.

Rozhodla som sa, že sa vrátim naspäť k Rene a Philovi do Jacksonvillu. Neskutočne som túžila po slnku, po teple, po mojej nezodpovednej, strelenej matke.

Vedela som, že je načase opustiť tento rozprávkový, či skôr strašidelný svet. Hoci som v skryte duše vedela, že ma to roztrhá na tisíc malých a  nezlepitelných kúskov musela som tak učiniť. Potom všetkom čo som s nimi prežila?? Nevládala som ďalej znášať ich tempo, bolo pre mňa vražedné.

Taliansko, Edwardova večná teatrálnosť, opatrnosť, starostlivosť, bránila mi v nádychu. Nemohla som vídať  Jacoba, nesmela som sa u nich doma porezať , pretože by ma inak Jazz zabil! Nesmela som sa s Edwardom milovať pretože by som nakoniec dopadla ako kúsky jeho postele, ktoré rozdrvil na jemný prach. Mala som dosť večného ovládania sa. Mala som dosť večného strachu, kedy sa znovu porežem a Edward na seba vezme všetku vinu sveta a ako bájni Rómeo vezme svoju dýku a napichne sa na ňu.

Ja nie som Júlia a ani som ňou nikdy nechcela byť. Ja som vždy bola skôr Catherine s „Búrlivých výšin (Na věterní hůrce). Jej vzťah s Heatcliffom mi pripomínal môj vzťah s Edwardom. Milovali sme sa, ale nebolo nám  súdene zostať spolu, každý s nás zostarneme sám. Ja s človekom a on ...

Edgarom  bol môj Jacob, tak sladký, obetujúci trpezlivý a ochotný pozbierať zvyšky so mňa ktoré tu Edward zanechal keď ma opustil.

Ale bolo to ešte dieťa, mal nárok na vlastný život a na ucelenú a kompletnú bytosť, ktorá by mu jeho lásku opätovala.

Fantázia je dôležitejšia než vedenie, vedenie je ohraničené, pričom fantázia nám ponuka neobmedzení priestor.

A ja som chcela žiť v ohraničenom priestore, potrebovala som ho ako vzduch na dýchanie.

Nezvládala som tie všetky príšery, ktoré usilovali o môj život.  Od môjho príchodu som nezažila jeden jediný deň, kedy by sa ma osud nepokúšal zabiť. Toto miesto bolo prekliate a ja som z tadiaľ musela čo najskôr vypadnúť inak by ta kliatba zastihla aj mňa.

Alebo bolo už neskoro ?

Skutočne som si myslela, že mi dovolia len tak odísť ?? Mala som znovu na seba zobrať zodpovednosť za ich životy. Mohla som im to skutočne učiniť a nechať ich tu? Jedného otisknutého a druhého pre citlivého?

Občas som sa sama seba pýtala, prečo som sa vlastne nezamilovala do Mika Newtona? Bolo by to o toľko jednoduchšie.

Vedela som, že im to musím oznámiť čo najskôr, skôr než ma predbehne Alice. Ale mala som šťastie. Práve trávila aj s Jasperom medové týždne niekde v Karibiku, na ostrove Esme.

Musela som zvoliť nejaké  neutrálne miesto, nakoniec  po zvážení všetkých okolnosti som zvolila stretnutie u mňa doma.

Samozrejme ako prvý dorazil Edward, v zapätí za ním dorazil Jacob. Spustila sa lavína nadávok a urážok. Už som toho mala skutočne dosť.

„Odchádzam“, vykríkla som do ich hádky.

„Odchádzaš????“

„Ako, odchádzaš??“

„My odchádzame?“, spýtal sa ma Edward.

„Ty ho opúšťaš?“  zajasal Jacob.

„Ty ma opúšťaš? Bez teba nemá môj život sebe menší zmysel, už nechcem, nie už nemôžem ďalej žiť, vrátim sa tam kde to všetko malo skončiť“, začal so seba chrliť Edward. No čo som hovorila, teatrálnosť sama.

Ó Rómeo, Rómeo.

„Konečne, ja som vedel, že sa do mňa časom otisneš“, začal radostne kričať Jacob.

Oni to snáď nepochopili !

„Ty!“, ukázala som na Edwarda, ,,nepreháňaj to zase, mysli na to, že stále máš prečo žiť. Máš rodinu, ktorej to dlžíš.

A ty, ty si ešte dieťa, skáč s útesu, jazdí na motorke, miluj, spievaj , ži !“

Obidvaja sa na mňa nechápavo a s bolesťou v očiach zadívali. Vedela som, že to nebude jednoduché.

Musela som uviesť veci na správnu mieru.

„Odchádzam, ja odchádzam, už ďalej nedokážem znášať vašu nevraživosť, vaše nepriateľstvo. Chcem žiť život obyčajného smrteľníka. Chodiť v lete na pláž, vystavovať svoju tvár slnku a nie byť stále zahalená mrakmi. Chcem sa zamilovať a plne sa poddať tomuto citu bez hraníc, nechcem milovať so strachom, chcem milovať naplno. Možno budem sklamaná, ale viem, že keď ma opustí, že sa vyplačem na ramene mojej mami a pôjdem ďalej.“

Tú noc sme sa ešte dlho rozprávali, a ráno sme sa v pokoji rozišli každý svojím smerom.

Zrazu som sa cítila tak neskutočne slobodne, všetko to nereálne a mýtické sa rozplynulo ako ranná hmla vo Forks.

Rozlúčka s Charlim bola bolestivá a smutná, ale nevyhnutná.

Cesta na letisko ubehla veľmi rýchlo, nemohla som uveriť, že som za sebou pálila všetky mosty.

Nechcela som aby so mnou Charlie zostával na letisko, nič mi už nehrozilo.

Keď začalo  lietadlo rolovať tak sa mi zrazu vybavili všetky spoločné chvíle s Jacobom a Edwardom. Nesmela som spomínať, zakázala som si spomínať. Teraz po tom všetkom čo som spravila, spôsobila, povedala, sa nesmiem otáčať späť. Utrela som si slzu, ktorá mi začala stekať po líci, už nikdy viac, prisahala som si, už nikdy viac sa neotáčaj za minulosťou, ži prítomnosťou a hlad do budúcnosti.

Zrazu lietadlom zatriasol obrovský výbuch, uvedomila som si, že sa kabína začína napĺňať dymom, a že všetci začali panikáriť.

Nie, to nemohla byť pravda. Prečo ja, prečo znovu ja, je to akoby ma osud naháňal, akoby odo mňa chcel splatiť nejaký dlh. Ale ja som mu nič nedlžila, vlastne ja som nedlžila nikomu nič, okrem seba samej.

Prečo keď chce človek začať od začiatku tak sa mu to nedarí!!!!

V tom momente, v tej chvíli, v tom danom okamžiku, možno mojom poslednom sa mi vybavila prechádzka s Edwardom v lese za našim domov, kedy ma upozorňovala na to že je pre mňa nebezpečný.

Ja som sa iba zasmiala a poznamenala, že prekazil osudu moju smrť, tým, že ma vytiahol s pod dodávky. Iba sa zasmial a odpovedal, že namále som to mala hneď v prvý deň keď som ho stretla.

Zrazu mi bolo všetko jasné, môj osud ma chcel dostihnúť ale nemohol, mala som okolo seba až príliš veľa ochrancov.  Zrazu mi všetky časti mojej skladačky zapadali do seba a začali dávať zmysel.

Dodávka. James. Taliansko. Viktória. Edward. Lauren. Novorodený. Vlkolaci. Jacob.

To nie Viktória bola tá, čo si so mnou zahrávala, ale SMRŤ a neskončila kým ma nedostala.

Cez Edwarda a Jacoba nemohla, ale v momente, kedy som ich opustila a vzdala sa svojho ochranného štítu, tak si ma našla a vychutnala.

Lietadlom sa ozval posledný výbuch a trosky sa rozleteli na milión kúskov a ja som vedela, že je definitívni koniec.

***

„KONEČNE SI MOJA,“ povedala Smrť a zovrela Bellu vo svojej železnej náruči.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Fantázia:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!