Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Zakliata noc

14.03.2011 (18:30) • VictoriaCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 1× • zobrazeno 2232×

Zakliata noc

Snažil som sa zabudnúť, ale nešlo to. Upír nikdy nemôže zabudnúť. Hovoril som si stále, je to príliš nebezpečné. Ale nie. Moje mŕtve srdce hovorilo niečo iné. V tom okamihu, ako som ju stretol, som stratil vládu nad svojím srdcom, myšlienkami...

Jasper ma volal do klubu upírov v tmavej uličke Londýna. Nikto tam nikdy nechodil - okrem upírov. Jasper vedel, že potrebujem niečo, čo by ma prebralo. Odkedy som opäť prešiel na zvieraciu stravu, bolo to so mnou doma na nevydržanie.

Jasper vošiel dnu a ja som nevoľky išiel za ním. Krásna vôňa upríriek mi opantala zmysly. Mali dokonalé tváre. Hneď ako som vošiel, pár sa ich na mňa pozrelo. Jasper sa iba usmial a stratil sa za dverami do VIP salónu. Vtedy sa ku mne upírskou rýchlosťou prihnali tri upírky. Usmial som sa na ne.

„Ahoj, ty si tu prvýkrát, však?“ spýtala sa ma jedna červenovláska.

„Ešte som ťa tu nevidela,“ povedala čiernovláska z druhej strany.

Všetky tri sa snažili upútať čo najviac môj záujem, ale najviac sa mi páčila červenoláska. Vzal som ju k pultu.

„Dva poháre,“ objednal som. Čašník už vedel podľa očí, že mne má dať zvieraciu krv a jej ľudskú.

„Odkiaľ si?“ spýtal som sa jej. Chcel som o nej vedieť čosi viac, aj keď som vedel, že to bude iba na jednu noc.

„Som odtiaľto. Žijem tu už pár desaťročí. A ty?“

„Nie som odtiaľto. Prisťahovali sme sa sem z Ameriky,“ klamal som.

Podľa jej myšlienok som zistil, že ju vôbec nezaujíma kto som. Chcela len jedno. Nevadilo mi to. Bude to len jedna noc a potom sa už nikdy neuvidíme. Už som ju chcel zobrať hore, keď sa otvorili dvere. Skamenel som na mieste.

Do klubu vstúpilo dievča. Nemohlo mať viac než sedemnásť. Mala krásne čokoládové oči a dlhé čierno-hnedé vlasy. Na tvári mala čiernu škrabošku a jej pokožka bola biela ako sneh, dokonca mi pripadala priesvitná. Na sebe mala čierny korzet a dlhé čierne šaty. Vyzerala ako temný anjel, ktorý zostúpil na zem, aby sa pripojil k upírom.

A tá jej vôňa. Bola to zmes všetkých dokonalých chutí a ešte niečo. Aj keď to na prvý pohľad nevyzeralo, ona mala v sebe krv. Videl som, ako jej červená tekutina preteká cez krčnú tepnu. Pálilo ma v hrdle. V ústach som cítil jed. Všetky moje zmysly sa zbláznili. Musel som sa pridržať stola, aby som po nej hneď neskočil. Aby som ju nezvalil na zem a nevypil z nej aj tú poslednú kvapku krvi.

Ale netúžil som po jej krvi len ja. Môjmu zraku nemohli uniknúť upíri a upírky, ktoré sa zalizovali nad jej pachom. Všetkým v bare sčerneli oči. Všetci ju chceli zabiť. Ale nikto sa neodvážil ani len pohnúť. Pre všetkých vyzerala neuveriteľne dokonalo - aj na upíra - na to, aby bola skutočná. Báli sa pohnúť, aby náhodou nezmizla, nevyparila sa. Bola ako fatamorgána v púšti.

Nevšímajúc si nebezpečenstvo, ktoré jej tu hrozilo, sa pohla k baru. Sadla si tesne vedľa mňa na barovú stoličku a usmiala sa na barmana.

„Jeden pohár zvieracej krvi,“ povedala. Jej hlas ma len utvrdil v myšlienke, že je to človek, no anjel v jednom.

„Em, hneď to bude,“ vykoktal sa čašník a roztrasenou rukou jej nalial.

Vypila to a hneď aj zaplatila. V tom momente si jeden z upírov na konci miestnosti uvedomil, že to nie je fatamorgána. Prišiel až k nej a nespúšťal z nej oči.

„Smiem vás požiadať o tanec?“ spýtal sa, aj keď hudba teraz nehrala.

Dievča sa usmialo a pozrelo sa k zemi. Veľmi som žiarlil na chlapa, ktorý ju požiadal o tanec. Najradšej by som ju požiadal sám, ale nemal som toľko odvahy. Ona však akoby to vedela, pozrela sa na mňa a očami ma požiadala, aby som ju vyzval k tancu.  Automaticky som k nej natiahol ruku a ona mi podala tú svoju. Vzal som ju na parket.

Všetci ustúpili. Začala hrať hudba. Na parkete som stál len ja a ona. Zdalo sa mi, akoby som bol v sne. Vo veľmi peknom sne.

Začali sme tancovať.

Náš tanec mi pripomínal let vo vetre. Dokonalá hra tiel a zmyslov. Naozaj som si myslel, že tancujem s anjelom.

Pripadalo mi to ako storočie, keď sme spolu tancovali. Potom pieseň skončila. Uklonil som sa a pobozkal jej ruku. Krk mi opäť horel, jed sa mi vlieval do úst. Prekonal som to však a chcel som ju odprevadiť späť k pultu, ona ma však viedla von do tmy.

„Veľmi sa mi to páčilo. Škoda, že to bol len jeden tanec. Škoda, že to bola len jedna noc,“ hovorila. „Už musím ísť.“ Otočila sa a chcela odísť. Zastavil som ju, hlad zvíťazil.

Zabodol som svoje zuby do jej krku. Horúca krv mi prúdila dole hrdlom. Bola to tá najsladšia krv, akú som kedy ochutnal. Pil som stále viac a viac. Ale keď som si uvedomil, čo som spravil, jej srdce sotva bilo. Odskočil som od nej a padol na štyri na zem. Ledva som dýchal. Zodvihol som hlavu, aby som sa pozrel na ňu, na jej mŕtve telo ležiace na zemi. Nebola tam. Videl som len tieň, ktorý sa tackajúco stratil v tieňoch ulice.

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Zakliata noc: