Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Vianoce u Cullenovcov

Krátka, jednodielová poviedka. Ako trávia Cullenovci Vianoce, keď v tento krásny deň bude s nimi aj Bella s jej rodinou? Aké prekvapenie čaká Bellu? Ako ho prijme? Dozviete sa v článku.

 
Celé doobedie sme pripravovali koláče, stromček, darčeky a iné. Bola to zábava, hlavne, keď došlo k pečeniu a ja som vyzvala Edwarda, aby mne, Esme a René šiel pomôcť. Samozrejme, pomoc sme nepotrebovali, ale bolo zábavné vidieť Edwarda premahajúceho sa, aby nevykríkol, že to strašne smrdí.
„Večer čakaj odplatu,“ pošepol mi do ucha, keď vyberal z trúby čerstvo upečené mačacie oči.

„Sestrička, už máš pobalené darčeky?“ Počula som Emmetta, keď vpálil do kuchyne.
„Áno, mám. A aj keby nie, teraz mám prácu“ uškrnula som sa a pokračovala vo vaľkaní cesta.
„Edward s mamičkami to určite zvládnu. Ja mám hroznú kopu darčekov a obávam sa, že to nestihnem. Poď mi pomôcť.“ Zobral ma za ruku a ťahal do jeho izby. Čo som mohla ja bezmocný človek spraviť, proti najsilnejšiemu upírovi akého som kedy poznala? Šla som teda za ním, aj keď som nevedela, prečo potrebuje moju pomoc. Kým ja som balila prvý darček, on ich už mal zabalených päť.

„Nechápem, načo si ma sem vytiahol. Je mi jasné, že si nepotreboval pomôcť s balením,“ mrmlala som.
„Potreboval som spoločnosť. A počul som, čo ti Edward šepkal v kuchyni, tak som si myslel, že toto by ho mohlo ešte viac rozpáliť,“ zachechtal sa. Ja som len prevrátila oči a pokračovala v balení.
„Tešíš sa na ten divoký večer, čo ti chystá Edward?“ To by nebol Emmett, aby ma vkuse neprovokoval.
„Ty vieš, čo chystá?“ šokovane som sa ho spýtala.
„Čo myslíš?“ Tváril sa až moc tajnostkársky.
„Povedz mi to!“ naliehala som na neho.
„Aby si to vybavil aj so mnou? No to iste.“ Postavil sa a s úškrnom opustil izbu.
Ja ich zabijem. Zase sa to dozviem posledná.

Obed prebehol podľa všetkých predstáv, aj keď Cullenovcom nebolo dvakrát príjemne, keď museli jesť ľudské jedlo. Ja som sa na nich spokojne vyškierala, kým oni sa hnusom skoro povracali. Edward si vkuse niečo šomral popod nos, ale pre moje uši to bolo až príliš potichu.

Deň ubehol ako voda a večer po rozdávaní darčekov sa René, Phil a Charlie chceli s nami rozlúčiť, no Edward im to nedovolil.
„Ešte nie, ešte som Belle nedal svoj darček a chcem aby ste boli všetci pritom,“ usmial sa a pozrel na mňa. Áno, nič mi nedal, ale ja som si myslela, že ma zobral za slovo, keď som mu hovorila, aby mi nič nekupoval. Mne stačí úplne to, že ho mám, a že môžem u nich bývať. No mohla som si myslieť, že som sa mýlila. To by nebol Edward, aby ma niečím neprekvapil. No nechápala som, prečo musia byť všetci pritom. Trochu som sa toho obávala.
Edward ku mne podišiel a vybral z vrecka malú semišovú škatuľku. Srdce sa mi presunulo k hrdlu. Chytil ma za ruku a krabičku mi vložil do dlane. Bála som sa ju otvoriť, mala som z toho hrozne zmiešané pocity. Táto situácia ma ubíjala. S roztrasenými rukami som krabičku otvorila.
„Bella, vezmeš si ma?“ Boli posledné slová, ktoré som počula.

„Koľká romantika,“ ktosi povedal. Mne bolo jasné, že ten ironický podtón má na svedomí Emmett.
„Emmett, sklapni už. Bella, zlatko, počuješ ma?“ Síce som mala zatvorené oči, no počula som všetko. Najprv som sa snažila rozpamätať, čo sa stalo. Keď mi to došlo, rýchlo som otvorila oči.

„Edward,“ potichu som zvolala. Cítila som, ako mi ruku zovrel ešte pevnejšie.
„Cítiš sa dobre, miláčik?“ spýtal sa ma so smútkom v hlase.
„Som v pohode.“ Prudko som sa posadila a trocha sa mi zatočilo v hlave.
„Prepáč, Edward, že som ti pokazila tvoj prejav. Ja, ja... Neviem, čo sa stalo. Zbehlo sa to tak rýchlo a ja...“ Nevedela som sa vykoktať.
„Netráp sa tým, chápem ťa.“
„Rodičia už odišli?“ spýtala som sa ho so smútkom v hlase. Uvedomila som si, že som to všetko pokašľala.

„René s Philom museli odísť, lebo by im odišiel posledný spoj a do zajtra tu ostať nemohli. Charlie spí,“ oboznámil ma so situáciou.
„Koľko je hodín?“ spýtala som sa ho priškrteným hlasom a vzdychla si.
„Pol jednej ráno. Bola si hrozne dlho mimo, bál som sa o teba.“ Pobozkal ma a chytil okolo pása.

„Kde máš prsteň?“
„Nie, nemusíme to teraz riešiť.“
„Ale ja to riešiť chcem. Ešte nepoznáš moju odpoveď,“ dobiedzala som. Museli sme to predsa nejako ukončiť. Edward na zlomok sekundy zmizol a dal mi do ruky krabičku. Tento krát som sa držala statočne. Usmiala som sa na neho.
„Áno,“ odpovedala som stroho. Edward, ale ďalej sedel na mieste celý zmätený.
„Vezmem si ťa,“ objasnila som a pobozkala ho na pery. Edward sa blažene usmial a v izbe sa ozval hlasitý potlesk.

Autor: MimQa (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Vianoce u Cullenovcov:

Přidat komentář:

Nick:

Text: