Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Sultánova dcéra 2. - Akcia Vyslobodenie

1125334147


Sultánova dcéra 2. - Akcia VyslobodenieTak tu je sľúbené pokračovanie Sultánovej dcéry. Je to dosť krátke, ale dúfam, že sa bude aj tak páčiť. Tento diel je o úteku Edwarda a Belly z hradu. Prijemné čítanie a ak sa vám chce, zanechajte nejaké komentíky. :)

 

Z malého slúchatka v uchu, ktoré mi otec špeciálne zaobstaral sa ozvalo:
“Čas 22:15, akcia začína!” povedal potichu Emm a ja som sa nad tým zasmiala. Mala som na sebe čierny plášť s kapucou, aby som splynula s tieňmi. Teraz som ho zhodila a zložila do tieňa veľkého fikusu na nádvorí. Vytiahla som retiazku s krížikom a pobozkala Ježiša na ňom. Nie som veriaca, ale ak mi to má priniesť šťastie…
V tichým papučkách som sa rozbehla cez nádvorie, k väznici. Zaklopala som na zatvorenú bránu. Otvorilo sa malé okienko a do obrazu sa mi dostala zarastená hlava strážnika, s vrabčím hniezdom na hlave.
“Kto si a čo tu chceš?” spýtal sa ma nahnevaný, ale stále ospalý hlas. Pch! Takáto je úroveň našich poddaných?! Keby som neutekala, asi by som to na druhý deň hlásilo oteckovi. Otecko… Skoro som sa rozplakala. S veľkým úsilím som potlačila slzy a vyrovnaným hlasom odpovedala:
“Som Priscila a nesiem väzňovi Edwardovi Cullenovi, jedlo.” Malé okienko sa zavrelo a po zavŕzganí stoličky a tichého klepotania, sa otvorila celá brána. Vošla som dnu a snažila som sa trochu hrbiť, aby som vyzerala ako skutočná slúžka. Strážnikov pohľad ma nasledoval celou chodbou, až k ďalšej bráne. Potom sa znova posadil a ja som celá nervózna zaklopala na ďalšiu bránu, povedala som to isté a postúpila som do chodby, ktorá už viedla priamo k celiam. Za mnou kráčal Dominic, strážnik, ktorý ma má veľmi rád, ale teraz sa ku mne správal poriadne drzo a občas ma aj sotil do chrbta, čo ma hrozne rozčuľovalo. Až teraz som pochopila, že jeho “mám ťa rád” bolo len o podlizovaní, povýšení a peniazoch. Ak sa niekedy ešte vrátim, tak si to s ním pekne vybavím!
Prišla som k cele s Edwardom a láskyplne som sa na neho pozrela. On tiež a ešte mi to obohatil o sprisahanecký. Pousmiala som sa a počkala, kým mi Dominic otvorí dvere. Vošla som dnu a kľakla si k Edwardovi. Z košíka som vybrala veľkú, čistú handru a omyla Edwardovi tvár. On chytil moju ruku a pobozkal ma na ňu. Bol to znak, začala sa druhá časť akcie. Edward vybral zo záhybu handry, stredne veľký nôž a bodol ním Dominicovi do boku. Ten príšerne zaskučal a padol na zem. Ja som zvrtla a uvidela som ako Edward utiera krvavé ostrie, do košele Dominica. Postavila som sa a zobrala košík s jedlom. Chytili sme sa s Edwardom za ruky a rozbehli sa chodbou.
Edward si zakaždým poradil so strážnikmi, rovnako ako s Dominicom. Každé bodnutie bolo sprevádzané mojim zapišťaním, na čom sa Edward ohromne zabával. Tak ma to naštvalo, že som si nemohla odpustiť uštipačnú poznámku:
“Čo sa chechceš? Ja nie som učený zabijak!”
“Ja nie som učený zabijak, ale doktor. Hrozne ma baví, keď tak pištíš, lebo sa ti vtedy vykrivia ústa do takého divného úškrnu…” začal sa znovu smiať. Ja som ho zarazila buchnátom po hlave. On sa ešte raz usmial a potom ma ospravedlňujúco objal. Potom sme už len vyšli z poslednej brány a išli k východu z hradu, kde nás čakal Emm a dva kone. Cestou som si zobrala spoza fikusu plášť a potom som dobehla Edwarda. Na nich bola naložená kopa jedla a diek. Opatrne som s pomocou Edwarda, nasadla do sedla a zobrala do rúk opraty. Edward sa ešte objal s Emmom, tak ako ja pred chvíľou a nasadol tiež. Emm sa poobzeral okolo, či nás niekto nesleduje a priložil si ruky k perám.
“Huuu… huuu…” zahúkal ako sova, čo bolo znamenie pre podplateného otvárača padacieho mosta. Most sa začal skláňať a my s Edwardom sme sa hniezdili v sedlách, netrpezlivý od očakávania. Most padol a my sme popchli kone do cvalu.
“A občas mi napíšte!” zakričal Emm, skôr ako sme mu zmizli v mračnách noci.

Z malého slúchatka v uchu, ktoré mi otec špeciálne zaobstaral sa ozvalo: 

„Čas 22:15, akcia začína!” povedal potichu Emm a ja som sa nad tým zasmiala. Mala som na sebe čierny plášť s kapucou, aby som splynula s tieňmi. Teraz som ho zhodila a zložila do tieňa veľkého fikusu na nádvorí. Vytiahla som retiazku s krížikom a pobozkala Ježiša na ňom. Nie som veriaca, ale ak mi to má priniesť šťastie…

V tichých papučkách som sa rozbehla cez nádvorie, k väznici. Zaklopala som na zatvorenú bránu. Otvorilo sa malé okienko a do obrazu sa mi dostala zarastená hlava strážnika s vrabčím hniezdom na hlave. 

„Kto si a čo tu chceš?” spýtal sa ma nahnevaný, ale stále ospalý hlas. Pch! Takáto je úroveň našich poddaných?! Keby som neutekala, asi by som to na druhý deň hlásilo oteckovi. Otecko… Skoro som sa rozplakala. S veľkým úsilím som potlačila slzy a vyrovnaným hlasom odpovedala:

„Som Priscila a nesiem väzňovi Edwardovi Cullenovi jedlo.” Malé okienko sa zavrelo a po zavŕzganí stoličky a tichého klepotania sa otvorila celá brána. Vošla som dnu a snažila som sa trochu hrbiť, aby som vyzerala ako skutočná slúžka. Strážnikov pohľad ma nasledoval celou chodbou, až k ďalšej bráne. Potom sa znova posadil a ja som celá nervózna zaklopala na ďalšiu bránu, povedala som to isté a postúpila som do chodby, ktorá už viedla priamo k celiam. Za mnou kráčal Dominic, strážnik, ktorý ma má veľmi rád, ale teraz sa ku mne správal poriadne drzo a občas ma aj sotil do chrbta, čo ma hrozne rozčuľovalo. Až teraz som pochopila, že jeho “mám ťa rád” bolo len o podlizovaní, povýšení a peniazoch. Ak sa niekedy ešte vrátim, tak si to s ním pekne vybavím!

Prišla som k cele s Edwardom a láskyplne som sa na neho pozrela. On tiež a ešte mi to obohatil o sprisahanecký. Pousmiala som sa a počkala, kým mi Dominic otvorí dvere. Vošla som dnu a kľakla si k Edwardovi. Z košíka som vybrala veľkú, čistú handru a omyla Edwardovi tvár. On chytil moju ruku a pobozkal ma na ňu. Bol to znak, začala sa druhá časť akcie. Edward vybral zo záhybu handry stredne veľký nôž a bodol ním Dominicovi do boku. Ten príšerne zaskučal a padol na zem. Ja som zvrtla a uvidela som ako Edward utiera krvavé ostrie do košele Dominica. Postavila som sa a zobrala košík s jedlom. Chytili sme sa s Edwardom za ruky a rozbehli sa chodbou. 

Edward si zakaždým poradil so strážnikmi, rovnako ako s Dominicom. Každé bodnutie bolo sprevádzané mojim zapišťaním, na čom sa Edward ohromne zabával. Tak ma to naštvalo, že som si nemohla odpustiť uštipačnú poznámku: 

„Čo sa chechceš? Ja nie som učený zabijak!” 

„Ja nie som učený zabijak, ale doktor. Hrozne ma baví, keď tak pištíš, lebo sa ti vtedy vykrivia ústa do takého divného úškrnu…” začal sa znovu smiať. Ja som ho zarazila buchnátom po hlave. On sa ešte raz usmial a potom ma ospravedlňujúco objal. Potom sme už len vyšli z poslednej brány a išli k východu z hradu, kde nás čakal Emm a dva kone. Cestou som si zobrala spoza fikusu plášť a potom som dobehla Edwarda. Na nich bola naložená kopa jedla a diek. Opatrne som s pomocou Edwarda nasadla do sedla a zobrala do rúk opraty. Edward sa ešte objal s Emmom, tak ako ja pred chvíľou a nasadol tiež. Emm sa poobzeral okolo, či nás niekto nesleduje a priložil si ruky k perám.

„Huuu… huuu…” zahúkal ako sova, čo bolo znamenie pre podplateného otvárača padacieho mosta. Most sa začal skláňať a my s Edwardom sme sa hniezdili v sedlách, netrpezliví od očakávania. Most padol a my sme popchli kone do cvalu. 

„A občas mi napíšte!” zakričal Emm skôr, ako sme mu zmizli v mračnách noci.

Zhrnutie mojich poviedok



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Sultánova dcéra 2. - Akcia Vyslobodenie:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!