Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Niečo nové

4.Ranya-S-Knihou


Niečo novéPrvá časť mojej jednohubky. Je o Jasperovi a dievčati menom Domino! S Domino je to dosť komplikované. Občas totiž klame, preto je to trochu nepochopiteľné a zložité. Nechcem to viac rozoberať... ak chcete, tak si prečítate! P. S.: Ďakujem, Lauren :)

Jasper bol po smrti Alice veľmi zdrvený. Odišiel od Cullenovcov a snažil sa v sebe zaprieť všetko, čo sa v ňom Alice snažila udržať. Svoju ľudskosť. Stal sa z neho nočný tvor. Vraždil každé jedno dievča, ktoré mu čo i len na okamih pripomenulo jeho lásku.



Už pár rokov sa držal viac pri Karibskom mori, ako niekde na opačnej strane USA. Presnejšie to bolo v malom mestečku niekde v Louisiane.
A presne tu sa nachádzala jeho ďalšia obeť.


Bol podvečer a študentka Domino Baiser sa vracala zo školskej knižnice. Domino bola osemnásťročné dievča s nízkou, chudou postavou. Jej pokožka bola bledá a na tvári jej pohrával vždy milý úsmev, za ktorý sa každodenne ukrýva ako za veľký, kamenný múr. Jej vlasy sú krásnej, ryšavej farby. Keď ju Jasper ucítil, veľmi sa potešil. No keď ju uvidel a započúval sa do jej pocitov, jeho silná túžba zrazu pohasla.

Je taká... niečo v nej... proste... nemôžem! Je smutná. Niečo ju veľmi trápi. A jej srdce bije tak pokojne, akoby to na sebe nechcela dať nikomu vedieť, no vo vnútri kričí. Dokázať to aj ja so svojimi pocitmi, bol by som určite vydržal s rodinou. Ktovie, čo sa jej stalo, keď je takáto.

Možno keby som ju sledoval, prišiel by som na to, uvažoval Jasper.
Keď bola Domino asi tak dvadsať metrov od neho, vykročil za ňou pomalým a tichým krokom.


Prečo sa to vždy stane mne? Čo za hroznú vec som spravila, keď ma život takto trestá? Nechápem to. Ako dieťa mi zomrú rodičia. Dajú ma prvým, ktorí si ma adoptujú. Otčim pije a bije ma, a macocha sa radšej niekam vyparila, len aby mala pokoj. Aspoňže v škole sa dokážem ukryť pred tým hrozným prekliatím. No, už som sa rozhodla, ak sa ma dnes čo i len prstom dotkne, odchádzam.
Domino zastala pred malým chátrajúcim domom, zhlboka sa nadýchla a vošla dnu. Jej otčim Fred sedel v malej obývačke na gauči a popíjal pivo pri sledovaní futbalu. Len čo vošla dnu, spustil na ňu krik:

„Kde si bola tak dlho, nemám čo jesť a dom sa tiež sám neuprace!”
„Buď už konečne ticho! Robíš mi zo života len peklo. Dúfam, že čoskoro umrieš a tvoja mŕtvola tu bude hniť až kým sa tento dom nerozpadne,” stratila nervy a vykričala mu všetko, čo mala na jazyku. Už si nedávala servítku pred ústa ako inokedy.
Fred sa celý červený od hnevu postavil a natiahol nad ňu ruku, že ju znovu zmláti. No Domino po ňom začala hádzať veci a znova kričala.
„Nie, ty ma už nezmlátiš, už sa ma v živote nedotkneš. Pretože ťa zabijem! Počuješ? Zabijem ťa!”
„Ty malá cundra, so mnou sa takto rozprávať nebudeš!” S celej sily ju Fred udrel po tvári. Domino spadla na zem a začala sa mu posmievať:

„Ha-ha! Si úplný chudák. Nedokážeš priznať, že som viac ako ty. Bojíš sa toho! Ha-ha! Bojíš sa, že ti utečiem, že ostaneš sám. A vieš, čo ti poviem? Máš pravdu! Strach bude teraz tvoj jediný priateľ, a potom zhynieš v pekle!” Zatiaľ čo Domino rozprávala, Fred ju chytil za vlasy a ťahal ju za sebou do kuchyne.
„Ja ti ukážem, čo znamená vyhrážať sa mi.” Len čo ju Fred dotiahol do kuchyne, vytiahol zo zásuvky nôž.
Len čo zdvihol nôž, rozleteli sa dvere a Jasper ho chytil za ruku, v ktorej ho držal, a s chuťou mu zahryzol do krku. Sal mu krv tak dlho, až v ňom nezostala ani kvapka.
Domino si vyslobodila vlasy z Fredovej nevládnej ruky a siahla po noži. Špičkou namierila na Jaspera a so strachom v očiach sa ho spýtala.
„Kto si?!”
Jasper sa na ňu pozrel šarlátovými očami a pustil Fredovo mŕtve telo na zem. Zavrčal na Domino: „Zmizni!”
Domino začala pomaly cúvať, no stále mu pozerala do očí.
Keď vyšla von, rozbehla sa čo najrýchlejšie preč. Dostala sa až k parku, kde si sadla na lavičku a začala premýšľať, čo sa to tam vlastne stalo.

Toto sa nestalo. Nie, ďalšia pohroma v mojom živote. Pane Bože, prečo znova ja. Ja viem, je to sebecké myslieť len na seba, ale tak Fred si to zaslúžil. Zaslúžil si smrť za to, čo mi spôsobil v živote. Ale prečo teraz? A čo to bolo za chlapa? Bože, veď on mu vysal krv z krku. Bože, Bože, Bože, prečo? Zhlboka dýchaj a nepanikár. Možno si napríklad odpadla a celé je to len nejaká halucinácia, no nie?
Domino sa snažila upokojiť z toho čo videla. No skôr, ako si stihla čokoľvek ujasniť v hlave, zaspala na lavičke.

Ráno, keď sa zobudila, sedel vedľa nej Jasper.
„Prepáč. Nechcel som ťa vystrašiť. Potrebujem, aby si žila.”
Hneď, ako prehovoril, trhlo ňou a tiež prehovorila. Sadla si čo najďalej to šlo.
„Na čo ma potrebuješ?”
„Mám na teba pár otázok, no najskôr musíme zmiznúť. Ak chceš, choď si do domu zbaliť nejaké veci, čo potrebuješ. Ak nie, odchádzame hneď teraz.”
„Síce potrebujem ísť do domu, ale nemôžem. Nezniesla by som pohľad na to, čo sa tam stalo.” Striasla sa.
„Nie je tam najmenší náznak po tom, čo sa tam včera stalo.”
„Tak prečo musím odísť?”
„Musíme, lebo zomrel človek!”
„Tak... teda dobre, ale toto si beriem so sebou.” Siahla po noži a postavila sa.


Vybrali sa spolu do domu. Domino si zbalila to najdôležitejšie, a potom odišli z mesta.

„Kam pôjdeme? A ako sa vlastne voláš? A na čo sa chceš spýtať?”
„Seattle. Jasper. Neskôr.”
„Seattle? Ale veď to je na druhom konci Ameriky.”
„Presne.”
„Ale to je niekoľko dní cesty. A prečo práve Seattle?”
„Pôjdeme len pár hodín. V Seattli mám rodinu.”
„Ako to, pár hodín?”
„Počkaj ma tu,” prikázal jej Jasper a upírskou rýchlosťou zmizol z jej dohľadu.
Len čo jej Jasper zmizol z dohľadu, Domino vytiahla nôž a priložila si ho k zápästiu.

Je to príliš nereálne na to, aby to nebol sen, povedala si v mysli.

Zrazu ju niečo pevne chytilo za ruku, v ktorej držala nôž.
„Čo to robíš?” rozčuľoval sa Jasper, ktorý jej vytrhol nôž z ruky.
„Len sa netras. Nič sa mi nestane. Veď je to len sen, nie? Inak by nešlo všetko tak hladko. A ozaj, ešte niečo som chcela, ako ťa volajú doma? Vieš Jasper je príliš dlhé, a keď ťa budem chcieť náhodou osloviť, nech nemusím kričať napríklad Jazzyray, lebo je to fakt otravné a zdĺhavé.”
„Nechajme to teraz tak. Ponáhľame sa na lietadlo.”
„Ok, ako chceš. Ja som Domino. Je to skratka z mena Dominique. Žiadna prezývka, len skratka. Neznášam prezývky typu Cherrylinuška, alebo podobné. Je to príliš presladené. A cukor nie je normálny v konverzácii zdravých ľudí.”
„Stop!” skríkol už vynervovaný Jasper. „Bol som radšej, keď si bola ticho.”
„Tak prepáč. Ja za to nemôžem. Keď zo mňa opadne stres a hrôza, tak musím rozprávať. Patrí to ku mne. Sme proste nerozlučná dvojica,” rozprávala stále Domino, no keď sa pozrela na Jaspera, stíchla.
„Už si skončila?”
„Nie,” uchechtla sa. „To bol len predkrm.”

V malom lietadle sa viezli až do Seattlu. Síce bola cesta dlhá, Jasper si ani trochu neoddýchol. Domino stále rozprávala a pýtala sa ho všelijaké otázky. Keď jej nechcel odpovedať, sama si domyslela odpoveď, čo bolo v Jasperovom prípade horšie ako pravda. No najhoršie to bolo asi vtedy, keď mu začala hovoriť Jesperando. A to len preto, aby ho poriadne naštvala, tak ako on ju, keď jej nechcel odpovedať na jej otázky. Keď konečne zaspala, už sa chystali pristávať, a Jasper by aj bol plakal keby mohol, lebo ju musel zobudiť a znova počúvať jej reči.
„Domino, vstávaj. Už sme tu," mykal ňou.
„Tu? A to tu je presne kde?"
„V Seattli."
„Hej, Jesperando, máš so sebou niečo jesť? Umieram od hladu."
„Hlavne, že ťa huba nebolí," mrmlal si popod nos Jasper.
„Čo?"
„V moteli sa naješ."

„Kam ideš?" spýtala sa šokovane Domino, keď Jasper odchádzal neskoro večer z motelovej izby.
„Len niečo vybaviť. Za hodinku som späť."
„A čo tu budem robiť tak dlho sama?"
„Zapni si telku a hlavne buď ticho. Nevychádzaj, neukazuj sa, a hlavne sa nerež, nevieš, čo sa naokolo pohybuje. Teraz ťa potrebujem živú." Jasper vyšiel z izby, zavrel a zamkol dvere. Domino za nim spravila smiešnu grimasu.

Jasper sa ocitol v nemocnici v menšom mestečku menom Forks. Zastavil sa na recepcii.
„Dobrý večer. Je tu dnes doktor Cullen?"
Za sekretariátom sedela útla recepčná s blond vlasmi. „Áno, prišiel pred polhodinou. Mám vás ohlásiť?"
„Nie, to netreba, už ma čaká. Ďakujem."
„Nie je za čo. Aj nabudúce," kričala za ním recepčná.

„Carlisle?" Jasper vošiel do pracovne bez zaklopania.
„Jasper?" Carlisle ho hneď objal. „Som rád, že si sa vrátil. Všetci budú nadšení."
„Nie, nevrátil som sa. Potrebujem od teba len takú maličkosť."
„Čo sa deje, Jasper?" Carlisle mal v očiach vystrašený pohľad.
„Našiel som dievča. Chcem, aby si ju premenil."
„Jasper, nemôžem ju premeniť len preto, že si sa do nej zaľúbil."
„Nezaľúbil som sa. Ona mi dokáže pomôcť."
„Ako?" zaujímal sa Carlisle.
„Ak sa premení, bude mať dar. Ten dar spočíva v tom, že by dokázala utlmiť všetky tie emócie, ktoré prežívam aj za iných."
„Ako to vieš?"
„Ja viem, že to nie je dôvod, ale mám taký pocit. Ona mi dokáže pomôcť."
„Ak ju privedieš a ja si s ňou pohovorím, potom ti poviem môj názor."
„Myslím..." začal Jasper.
„Už som povedal, najprv si s ňou pohovorím."
„Chcel som len povedať, nezblázni sa z nej, strašne rada rozpráva."
„Stretneme sa zajtra asi o siedmej večer v dome."
„Nešlo by to radšej tu?"
„Nie! Mal by si zájsť aj domov."
„Tak teda zajtra o pol ôsmej som doma," povedal Jasper, no nie moc ochotne. Už sa chystal preč, no zastavila ho Carlislova ruka a zároveň aj hlas.
„Mal by si zájsť pozrieť matku. Potešila by sa. Všetkým nám chýbaš."
Jasper otvoril dvere. „Bol som dlho preč, no to neznamená, že keď som teraz tu, tak tu aj zostanem. Je mi to ľúto. Mám vás rád, no už tu nedokážem žiť." Len čo dohovoril, už ho nebolo. Carlisle si len povzdychol a znova sa začal venovať práci.

„Bol si preč dlhšie ako hodinu. Na to, že si taký rýchly, tak by si mal byť všade načas. Vieš, čo ma napadlo? Raz som čítala jednu knihu o... No, vieš, nechcem ťa uraziť, keby to bola náhodou pravda. Bola o mutantoch, či čo. A tak mi napadlo, či aj ty nie si niečo také, vieš, lebo oni mali rôzne schopnosti, ako že vedeli lietať a ďalšie iné veci. Takže ma tak napadlo, že či aj ty nie si niečo ako tí ľudia v tej knihe."
Jasper sa len usmial a pokrútil hlavou. „Never takým rozprávkam. Je to len výmysel pobláznenej  hlavy. Nie som žiadny prízrak z knihy."
„A čo teda si? Vieš, musíš niečo byť. Každý nevie takto zmiznúť pri jednom žmurknutí." Domino vedela byť strašne otravná, keď ju niečo zaujímalo.
„Ak mi povieš, čo si ty, poviem ti, čo som ja!" povedal konečne Jasper a  tým ju  prerušil.
„Ako to ja?" zarazila sa Domino.
„Hovorila si, že každý musí niečo byť."
„Ja som žena," povedala.
„Ja muž," protirečil.
„Som študentka..."
„... ja študent."
„Človek."
„Tým som býval tiež."
„Tak že som mala pravdu, že nie si až tak normálny."
Jasper prikývol, aj keď vedel, že to nebola otázka.

„Takže, čo teda si?"
„Ak ti to poviem, ako sa uistím, že neutečieš?"
„A kam by som utiekla? A ešte k tomu, ani sa nemám kam vrátiť."
Jasper sa zasmial.
„Ako ti mám potom ja pomôcť s tvojimi otázkami, keď mi ty nevieš odpovedať na moje?"
„Dohodneme sa. Každý položí jednu otázku, na ktorú bude musieť ten druhý odpovedať."
„Dobre, ale idem prvá! Čo si zač?"
„Som upír." Jasper sa pripravoval, že Domino utečie, ale nič sa nestalo.
„No jasné, to mi mohlo napadnúť. Bol to môj ďalší typ. Si na rade."
„Ako to, že sa ma nebojíš a neutekáš predo mnou?"
„No, si milý, pekný a povedzme, že už mám akú-takú skúsenosť s upírmi."
„Akú skúsenosť?" vyzvedal Jasper
„Ho, ho, ho, Jesperando, na rade som ja! Ako ťa volá tvoja rodina? Myslím, že aj ty by si ocenil, keby som ťa oslovovala inak."
„Jasper, alebo Jazz. Akú skúsenosť?"
„Pekná otázka, ale to je trochu súkromné. Ale ak na tom trváš. Keď bola moja matka so mnou tehotná, umierala. Našiel ju jeden upír. Myslím, že sa volal nejako na P. Keď si spomeniem, poviem ti. Tak a ona s ním uzavrela dohodu, že keď jej pomôže prežiť a porodiť ma, ona ma potom v mojom desiatom roku narodenia daruje jemu ako neviem čo. Vieš, bolo to už dosť dávno, takže si to tak nepamätám. No a ona ma strčila do sirotinca, aby sa mňa, aj sľubu, zbavila. A tak som sa dostala k tomu chlapovi a jeho žene, ktorá nakoniec zdrhla.
A ten príbeh viem len preto, lebo som v pätnástich utiekla a vyhľadala ju. Ona mi všetko povedala, a potom povedala, že ma už radšej nechce vidieť, pretože Elijah, áno tak sa volal, sa stále pohybuje niekde v okolí. A odvtedy si zisťujem všelijaké blbosti o upíroch. A teraz môžeme ísť spať. Teda, aspoň ja."
„Dobrú noc! A dobre sa vyspi, zajtra ideme na výlet."
„Ok, ale dúfam, že tam budú aj nejakí živí. A dobrú!" Domino zaspala...

Len čo sa Domino ráno zobudila, vyrazili za Jazzovou rodinou do Forksu.
„Ozaj, ešte si mi nepovedal, na čo ma potrebuješ," začala Domino len čo vyrazili z parkoviska.
„Povedzme, že dokážeš niečo, prečo ťa potrebujem."
„Tomu nerozumiem."
„Vravel som, že som upír. No a niektorí upíri majú nejakú schopnosť, ktorú mali aj ako ľudia, no ale po premene sa znásobila. Ja dokážem vnímať emócie všetkého živého na zemi."
„To je super!" prerušila ho.
„Až tak zase nie. Cítim emócie iných, akoby boli moje vlastné. Veľkú bolesť, radosť, zúfalstvo... Je ťažké s tým žiť. Preto potrebujem teba. Keď som ťa videl prvýkrát, vyzerala si spokojne. Veľký úsmev na tvári to mal potvrdiť každému, čo by šiel len okolo, no tvoje vnútro bolo rozorvané. Rozorvali ho tvoje predstavy návratu domov, do minulosti a do toho, čo príde. Ak by si sa stala upírom, mala by si schopnosť zbaviť ma emócii iných tak, ako sa zbavuješ svojich. Tým, že ich držíš len vo svojej hlave."
„Chceš tým povedať, že ma chceš premeniť na upíra len pre to, aby ti bolo lepšie? Tak to beriem!"
„Nie je to také ľahké."
„Čo môže byť na premene ťažké?"
„Po prvé: musí to schváliť Carlisle, po druhé: premena trvá tri dni, ktoré sú plné ohnivej bolesti a po tretie: musíš sľúbiť, že nebudeš zabíjať ľudí."
„Takže, neviem kto je ten Carlisle, ale keď si s ním pohovorím, určite to schváli. Potom, čo sa týka tých ľudí, existujú predsa transfúzne stanice, a tie tri dni bolesti nejako prežijem. A ešte niečo, keď sa premením, môžem ísť potom pozrieť matku? Pochybujem, že ma bude Elijah ešte chcieť, keď už nebudem človek."
Jasper len pokrútil hlavou a pridal plyn.

Zvyšok cesty prebehol pomerne v tichosti. Domino prepínala stanice na rádiu a pritom si pospevovala piesne, ktoré sa jej zapáčili. Jasper sa len usmieval a krútil nad ňou hlavu, keď sa pomýlila v nejakom slove.
Keď odbočovali na príjazdovú cestu ku Cullenovcom, stretli Carlislea, ktorý sa vracal z nočnej domov.
Obaja zastali hneď pred domom.
Len čo Jasper vypol motor, Domino už vychádzala z auta.
„Ahoj, ja som Domino, ale to už asi viete. Vy budete Carlisle, však?"
Carlisle pozrel šokovane na Jaspera a odpovedal jej: „Áno som Carlisle. Rád ťa poznávam, Domino."
„Môžeme ísť dnu, nie?" vložil sa do toho Jazz.
„Pravdaže," odpovedal mu Carlisle a ukázal na dvere.
Domino šla prvá, otvorila dvere, v ktorých sa hneď objavila celá rodina.
Dievčatá sa hodili hneď Jasperovi okolo krku. Domino si ani tak nevšímali, tak ju Carlisle chytil okolo ramien a viedol ju do pracovne na poschodí.

„Prečo vlastne odišiel?" spýtala sa Domino čo najtichšie, aby ju počul len Carlisle.
„Myslím, že na to by ti mal odpovedať sám, keď bude chcieť. Ale teraz sme tu kvôli tebe. A usudzujem, že Jasper ti povedal, o čo ide."
„Jasné, že povedal, ale až dnes ráno."
„Dnes ráno? A aj tak si prišla do domu..." prerušila ho.
„Jasné, že hej! V pohode. To, že je upír mi došlo už dávno, ale ten nápad o premene a všetko okolo toho."
„A ty si s tým súhlasila?"
„Bez pochýb."
„A môžem sa spýtať, aký máš na to dôvod?"
„Pomohol mi, tak mu to chcem oplatiť. To je všetko... No dobre, nie je. Ale aj to je jeden z dôvodov."
„Asi mi to nepovieš."

Domino sa mu zadívala hlboko do očí a povzdychla si.
„Keď sľúbiš, že mu to nepovieš, ani nikomu inému, a ani na to nikdy nepomyslíš, vtedy ti to poviem."
„Som predsa lekár, dokážem udržať tajomstvo."
„Tak teda dobre.
Vychovávali ma v sirotinci. Keď ma adoptovali, nebolo to nič skvelé, no dokázala som to nejako prežiť.
Moji rodičia ma podľa všetkého opustili, ale aj tak som sa ich rozhodla hľadať. Pátrala som po nich ako sa dalo, ale svetlá chvíľa prišla, až keď mi jedna milá pani v sirotinci poskytla záznamy o mojom umiestnení.
Moja matka sa volala Lea Borthová. Hneď pod jej menom bol napísaný dátum smrti. Zomrela dva dni potom, čo ma dala do sirotinca. Našli ju vraj na cintoríne v kaluži krvi.
No mala som jej meno, a tak som pátrala po nejakej blízkej rodine. Vtedy som našla jej bratranca Benjamina.
Ten mi povedal, že si boli s mamou veľmi blízki, a že sa na ňu podobám. No spomenul aj to, že by si nespomínal na to, že by bola tehotná. Keď ju videl naposledy, odchádzala so svojím priateľom Elijahom. Keď s ňou naposledy hovoril, bolo to asi po štyroch mesiacoch po odchode, rozlúčila sa a povedala, že sa už nikdy nevráti...
No podľa mňa vedela, že zomrie.
Potom som začala pátrať po Elijahovi. No to meno sa naposledy vyskytlo v roku 1953, keď sa žene menom Margaret, ktorá bola tehotná asi týždeň, narodil syn a ona hneď po pôrode zomrela na vykrvácanie..."
„Bol to napoly človek a napoly upír," skočil jej do reči Carlisle.
„Hej, asi hej."
„A ty si myslíš, že je ten Elijah tvoj otec?"
„A kto iný? O nikom inom Ben nehovoril."
„Máš na sebe niečo neobvyklé, čo iní v okolí nemajú?"
„Ako čo napríklad?"
„Napríklad tvoja pokožka. Je pevnejšia? Svetlejšia? Čokoľvek!"
„Čo ja viem? Nemáš zošívačku?"
„Mám. A na čo?"
„No však otestujeme to, nie?"


Ostatný sedeli v kuchyni a rozprávali sa s Jasperom, keď zrazu započuli tichší výkrik.
„Ááá... Dofrasa!" skríkla Domino!
Jasper hneď vystrelil smerom do pracovne. „Čo sa stalo?" pýtal sa prestrašene.
„Nič, niečo testujem," odpovedala úplne v pokoji. Jasper sa pozrel na Carlislea.
„Naozaj je všetko v poriadku. A keby niečo, ja som to nevymyslel," obrodil sa Carlisle.
„Zlatko, čo sa deje?" ozvala sa Esme nakúkajúca spoza Jaspra.
„Vlastne len niečo testujeme," odpovedal jej a pozeral sa jej pritom do očí.
„Ok! A nepotrebujete niečo priniesť?"
„Nie, všetko potrebné máme tu."
Esme sa už chystala na odchod, keď videla, ako tam Jasper stojí ako stĺp.
„Jasper, srdiečko, zožeň jej niečo na jedenie, nech tu nezavadziaš."
Pomaly sa šuchtal preč, keď na neho prehovorila Domino:
„Dala by som si kebab alebo proste niečo s mäsom. Oú, a pomarančový džús. Ďakujem!"

Jasper sa trochu naštvane vydal do mesta kúpiť niečo pod zub.
Najskôr sa zastavil v supermarkete a vybral tam jeden pomarančový džús.  Len čo zaplatil, namieril si to do jedného rýchleho občerstvenia, kde niečo také ako kebab pripravovali.
„Poprosil by som jeden kebab."
„Hneď to bude. Čo vám do toho dám?" spýtala sa žena za pultom.
„Môžete všetko."
„Aj pikantné?" spýtala sa znova.
„Samozrejme," povedal Jasper a v duchu sa usmial nad predstavou, že keď si  Domino odhryzne, budú ju páliť ústa a na chvíľu tak bude ticho.
„Nech sa páči. Je to dve osemdesiat."
Jasper rýchlo zaplatil a s úsmevom sa ponáhľal späť.
Len čo vstúpil znova do pracovne, Domino sa na neho otočila s úsmevom.
„To si šiel autom, keď ti to tak dlho trvalo?"
„Predstav si," povedal a venoval jej povýšenecký výraz. „Tu máš!" podával jej jedlo.
„Ďakujem!"
Jasper si odfrkol a šiel do obývačky.

„Carlisle, vieš, čo ma napadlo? Čo keby bola toto moja posledná večera?" prehodila s úsmevom Domino.
„Čo?" vypleštil na ňu oči.
„Ok, rozumiem, preberieme to potom." A zahryzla do kebabu.
Len čo ho dojedla, zapila ho pomarančovým džúsom a vrátila sa k začatému rozhovoru.
„Takže ako?"
„Stále si myslím, že to nie je dobrý nápad," oponoval Carlisle.
„Tak teda dobre," povedala smutne, „tak to aby som už radšej šla."
Domino sa postavila z kresla a vyšla z pracovne.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Niečo nové:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!