Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nie je všetko tak, ako sa zdá...

26.04.2010 (16:00) • RoseDublest • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 1963×

Až príliš nápadné žlté porsche presahovalo svoj výkon, keď sa rútilo po dlhej ceste ktorá viedla ku Volterre. Áno, sedela som tam ja, Bella Swanová aj s Alice Cullenovou a pokúšali sme sa zachrániť jej brata, do ktorého som bezmedzne zamilovaná, ale už s ním nebudem... Už nechcem. Zrazu auto zastavilo, kvôli policajným posilám, ktoré boli pred nami. Prečo si len t en somár myslí, že som mŕtva! Mal si to overiť a až potom robiť nejaké závery, nie teraz sa tu ja, malý človiečik musím pokúšať zachrániť nie len jeho, ale vlastne aj seba... Nechcem už byť s ním, ale potrebujem, aby žil...

„Kde Alice?! Kde mám ísť?!“

Spytovala som sa s hysterickým nádychom a Alice mi rýchlo vysvetľovala. Rozbehla som sa, ale zrazu som si uvedomila, že som Alice kývala, ale absolútne nevnímala, čo mi hovorí. Dívala som sa okolo seba a tá červená mi zapríčiňovala malé záchvaty úzkosti, keďže som si pripadala stratená. Hodiny... Na tie jediné som si pamätala. Pokúšala som sa vyskakovať, aby som ich niekde zahliadla.

Treba ísť vyššie...

A tak som aj urobila. Rozbehla som sa po schodoch, ktoré viedli vyššie a bližšie k miestu konania. Hneď ako som po nich prebehla, sa predo mnou rozprestrelo veľké námestie a veľmi veľa ľudí. Teraz by som potrebovala nejaké tie krídla, aby som toto všetko preletela. Tak teraz už nešlo o malé vlny úzkosti. Jemne som sa roztriasla. Moje odhodlanie sa začalo zmenšovať. Kadiaľ ísť?

Dodal si odvahu, otvoril dvere. Nechcel vidieť to divadlo pred sebou, chcel byť už len mŕtvy, s človekom, ktorého nadovšetko miloval... Milujem ju...

To snáď nemyslí vážne?! Dívala som sa na vysokú vežu s hodinami. Ale nedívala som sa na jej vrchol, ktorý dosahoval skoro až k nebesám, ale na osobu, ktorá sa nebezpečne približovala ku slnečným lúčom...

Edward... sakra!

Hnev mnou lomcoval. Prečo to robí? Je snáď slepý, či čo?! Tvrdil, že mu voniam, ako nik iný, tak prečo ma teraz necíti?! Rýchlo som prinútila svoje nohy k zbesilému behu. Tak teraz naozaj ľutujem, že ma ešte nepremenil. Cítila som sa tak pomalá. Nohy som zdvíhala vysoko, aby som náhodou o niečo nezakopla. Zastavila som sa až o fontánu, ktorú som si skoro ani neuvedomila. Najprv som sa pozrela, čo sa mi to dostalo do cesty a potom na Edwarda.

To nie! To nesmie!

Urobil váhavý krok vpred a ja aj keby chcem začať na neho kričať, nepočul by ma. Hudba, ktorá hrala po celom námestí mi drásala bubienky, takže by ma určite nepočul. Automaticky som skočila do fontány, rýchlo ju prebehla a hnala sa ku Edwardovi. Rozpažil ruky, na ktoré mu začali dopadať slnečné lúče.

On robí divadlo!

Zdalo sa mi, že sa dokonca v tom vyžíva. Rýchlo som prebehla ku nemu a tvrdo do neho vrazila. Pravdaže to s ním ani nepohlo.

„Sakra! Edward! Pohni sa dozadu!!!“

„Som v nebi...“

Zašepkal tým svojim ľúbezným hlasom...

Ale teraz už nie, už nie je  pre mňa krásny, nesmie...

„Edward!!! Vypadni preč z toho slnka!!!“

Zakričala som a on, ako keby sa zrazu zobudil a zistil, že to nie je len sen. Potlačila som ho až úplne do vnútra.

Je to ona? Je živá, moja Bell, krásna Bell, tak čistá, prišla za mnou... po mňa...

„Bell, láska... Ty si živá!“

Zajásal tíško a chcel ma pobozkať, no ja som sa uhla.

Ublížil mi vtedy, môže mi ublížiť aj teraz...

„Čo-?“

Chcel sa spýtať, ale ja som ho predbehla.

„Edward, ja som prišla... Prišla som ťa zachrániť, ale to neznamená, že budeme znovu spolu... Odišiel si... Keď som ťa najviac potrebovala, tak si odišiel, nechal si ma tam samú, s tými príšerami okolo mňa. S ľuďmi, ktorých som ja mala za priateľov, ale sklamali. Len tak, samú, s citmi, ktoré som nemala komu dokazovať. A neničila som len sama seba... Ničila som Charlieho, Reneé a aj Angelu. To sa nedá vrátiť...“

Šepla som a dívala sa do jeho tváre, ktorá sa skrivila do neprístupnej masky. Tají niečo predo mnou?

Je tak iná... Toto už nie je Bella, ktorú som poznal... To už nie je Bella, ktorá milovala mňa... Bolí to, tak moc to bolí, ale ty si to tak chcel, aspoň, že je šťastná, ale jedno chcem, ešte naposledy...

Zrazu sa rýchlo nahol ku mne, aby spojil naše pery. Hneď, ako to urobil, ma striaslo. Nahromadila sa vo mne túžba a kopala mi do celého tela, chcela ísť von, ale ja som sa nemohla nechať ovládnuť, už som si niečo sľúbila, aj za cenu klamstva...

Bude to dobré, povieš mu to, čo si si cvičila tak dlho, tú lož, ktorá je hlúpa, ale pre teba dôležitá, oslobodí ťa!

Dokonalá, dokonalosť... Nie je iná, je presne taká istá, tak ľúbezná, tak krásna, tak skvelá, úžasná, tak veľmi po nej túžim, po tej jej krásnej podstate, po tomto malom človiečikovi, ktorého nadovšetko milujem.

Zaprela som sa do jeho hrude, ale on neprestával. Až keď som prestala pohybovať perami, ako keby kúzlo odišlo a nastúpila realita. Edward sa jemne odo mňa odtiahol a zadíval sa mi do očí...

Nehypnotizuj ma láskavými pohľadmi, prosím...

„Mám Jacka, Edward... Mala som na teba, vás zabudnúť, zabudla som a mám Jacka, nemôžem mu to urobiť.“

Tisíce kúskov... Som na tisíce malých kúskov... Stratím ho, ja ho stratím...

Panika mi začala robiť spoločnosť. Prečo som to vôbec vyriekla? Nie je to pravda a ani nebude, ale to on nesmie vedieť, ublížil by mi, zase...

Má Jacka... toho hnusného psa, s ktorým som súperil o jej srdca a ja som ho nechal vyhrať? Prečo vlastne prišla? Mohla ma tu nechať zomrieť, nemusela by spomínať a žiť s ním spokojne a ja by som sa o tom nikdy nedozvedel... Prečo to musí tak komplikovať?

„Ah... Aha...“

Jemne šepol a stále stál nehybne. Keby v tej chvíli neprišli Volturiovi, neviem, ako by náš rozhovor ďalej pokračoval. Možno, možno by mi povedal, že som obyčajná pobehlica, že som mu tvrdila, že ho milujem, ale pri tom, som si hneď našla druhého. Že som obyčajná klamárka... Lenže, ja už nechcem, nechcem to sklamanie a bolesť. A hlavne sa už nechcem meniť... Pred tým, som bola tichá a divná... Teraz som drzá, odporná a divná... A hlavne to nie som ja... Pretvarovanie sa pred všetkými, že je to všetko už v poriadku, to mi ide poslednou dobou bravúrne a oni mi to všetci žerú...

Pre nich som tá stará, o niečo lepšia Bella... pre mňa, som troska...

Stratil som ju a môžem si za to sám... Aspoň že je šťastná...

To, čo sa stalo potom vo Volterre, dopadlo lepšie, ako som si myslela. Nik nevidel Edwarda, pretože ho ani nebolo vidieť, našťastie. Každý bol zaujatý slávnosťou, takže sa nik nepozeral na upíra, ktorý chcel zomrieť, prezradením tajomstva. No potom Alice pristúpila ku Arovi a on si začal prezerať jej myseľ. Nakoniec uznanlivo prikývol a nechal nás ísť. Tomuto som vážne nepochopila... a ani mi to nebolo objasnené.

Hneď ako som prišla domov, ma začal Charlie objímať a potom sa začal zaháňať na Edwarda, ktorý ma priviezol. Vysvetlila som mu, že za to Edward nemohol, ale aj tak, bol otec neústupný a tak Edward radšej rýchlo odišiel. Ale od vtedy sa neukázal... Celé tri mesiace...

30 Seconds to Mars - Alibi

Lenže potom, raz ku mne prišla Alice. Celá sa triasla a hovorila mi, že si pre Edwarda prišli Volturiovci, pretože ma mal premeniť. Že to ona ukazovala Arovi, moju premenu od Edwarda, ale Edward sa rozhodol inak. Vlastne, on bol stále rozhodnutý, ma nepremeniť, ale len kvôli Arovi, ukázal Alice rozhodnutie, kde ma mal premeniť. Ale to už malo byť pred mesiacom... A teraz bolo len na mne, čo urobím...

A tak ako Deja vu, z čista jasna, som zase raz sedela v žltom porsche a spolu s Alice, ale aj ostatnými Cullenovcami, sme sa hnali do Volterri. Krutej, zlej Volterri... Tam, kde som už nikdy nechcela vstúpiť, lenže moja láska k Edwardovi, ešte stále pretrvávala, dokonca, možno ešte viac, ako pred tým... Pomerne ma to desilo, ale ja som nedokázala, ho nechať zomrieť, aj za cenu svojho života...

Stáli sme v tom veľkom sále, ako aj pred troma mesiacmi. Na trónoch sa hrdo týčili Aro, Marcus a Caius. Traja krutí vladári, ktorých nenávidím. Zhnuseným pohľadom som si ich premeriavala, až sa nakoniec môj pohľad zastavil na Edwardovi. Bol zničený, snáď ešte bledší, ako normálne a keď jeho tvár sa rýchlo vyšvihla smerom ku mne, ten pohľad. Bol hladný, ale hlavne, zlomený... Čiernymi očami si ma premeriaval a keď ukončil svoju činnosť, tvár sa mu ešte väčšmi strhala bolesťou a on znovu sklonil hlavu, ako kľačal pri Arovom tróne.

„Aro smiem?“

Spýtala sa znenazdania... Alice? Aro jemne prikývol a ona sa usmiala. Nechápala som tomu...

„Alice!!! Ako si mohla!!!“

Rozliehal sa Edwardov zranený krik po celej sále, čo sa deje? Čo sa deje? Pohľadom som sa dívala po každom v miestnosti. Alice a Jasper stáli pri Arovi a jemne sa usmievali, spoločne s Arovými upírmi. Len ostatok Cullenovcov, bol v pomykove a nevedeli, tak isto, ako ja, čo sa deje.

Ona nás zradila! Moja malá Alice, nás zradila, už od začiatku! Alice! Alice! Moja Alice! A aj Jasper... To nie... to nie... to nemôže byť možné!!!

„Č - čo sa tu deje?“

Vyhŕkla som bez rozmyslenia, ale potrebovala som vysvetlenie...

„Alice nás zradila.“

Precedil Edward skrz zuby. Ostatok Cullenovcov zalapal po dychu a ja som ostala nehybne stáť. Alice?! To... to nemôže byť pravda! Alice nás aj minule zachránila!!!

„A čo ste očakávali? Boli ste snáď slepí?“

Začala a popri tom sa jemne pousmievala... bol z nej diabol... Hnusný, odporný zradca, ktorý sa samoľúbo díval na ľudí, ktorých zradil...

„Už od samého začiatku som vedela, čo sa stane. Vedela som o vás, o Belle a viem aj o tom, že keby neurobím toto, Volturiovci by padli, ty by si ich zhodila z trónu Bella a preto musíš zomrieť!“

Neverila som vlastným očiam...

Toto je moja Alice, skoro sestra, ten malý škriatok, čo miloval nákupy? Nie, je to bezcitná beštia...

„Ako?“

Zašepkal Edward a Alice zase pohotovo reagovala.

„Myslíš, ako som to pred tebou utajila? Edward... som Volturiová a Volturioví si svoje schopnosti trénujú, zväčšujú ich moc, mohla som ti ukazovať len veci, ktoré som chcela, ostatná budúcnosť, ti bola zastrená... Volturioví majú vždy plán navyše, sú o krok ďalej, preto ste prehrali.“

Zazubila sa na nás a rýchlo sa pobozkala s Jasperom. Takže všetko, to bola len hra?

Bola si naivná, hlúpa... prečo si ju aspoň ty neodhadla, si predsa človek...

Nik nič nehovoril, bolo úplné ticho. A čo by sme vlastne mali povedať. Že som stratila sestru a práve moja jedna časť srdca umrela... Že moje sklamanie a zhnusenie z nej dosahovalo až gigantické rozmery... Že som bola tak veľmi slepá a dôverovala jej?

„No dobre, už je koniec prekvapeniam, prejdime k hlavnej veci, prečo tu vlastne všetci ste.“

Usmial sa na mňa Aro...

Ja sa nestanem upírom a keby, nikdy nebudem jeho... Ujdem, odídem, ale on si ma nezíska, nikdy!

„Demetri, Felix, Jazz, odveďte Cullenových do podzemia, ale Edwarda a ju, mi tu nechajte.“

Rozkázal a pri tom jemne ukázal na mňa. Nebudem upírom!!! Pomaly vstal a išiel ku mne. Pri Edwardovi stála Jane a Alec, ktorý ho jemne držali, už vôbec nebol silný...

„Vieš o tom Edward, že sme urobili pravidlá preto, aby a neporušovali, aby sa nik o nás nedozvedel. Odpovedz mi teraz na niečo. Čo je Bella?!?!?!“

Poslednú vetu zhúkol, až som nadskočila. Edward bol ticho, ani len sa na neho nepozrel. Zrazu už Aro nestál pri mne, ale pri Edwardovi. Za vlasy mu schytil hlavu a nasmeroval tie tmavé, čierne oči, túžiace po krvi na mňa.

„Tak sa pozri! Čo je?! Čo je?!“

Hulákal po celej miestnosti a Edwardova tvár sa skrútila do masky zúfalstva, bolesti a žiaľu... Bol na dne a ja s ním...

„Je človek...“

Šepol. Aro pustil jeho hlavu a v sekunde bol pri mne.

„Omyl, Bella je mŕtva...“

V tom som pocítila bolestivé vpichnutie jeho upírskych zbraní na mojom krku. A bola tma...

Upír bezcitne odhodil telo dievčaťa, ktoré už v sebe nemalo ani kvapôčku krvi. Musel si byť istý, že je naozaj mŕtva, inak by ho mohla pripraviť o budúcnosť, o jeho trón, o jeho vládu. Otočil sa na upíra, ktorý ako socha sedel pri jeho dvoch strážcoch a nevnímal... Určite nevnímal, jeho čierne oči tekali po miestnosti, ale to čo hľadali, tam už nebolo. Nebol tam živý človek, ktorého nadovšetko miloval. Ostala tam už len nehybná schránka. Upír sa napäl, jeho oči, ako keby zahoreli. V tom, sa v mysliach všetkých spustil hlasný bzukot. Bolo to príšerné, kričalo to, šušťalo a všetci, pod návalom tohto hlasného kriku v mysli popadali na zem.

Upír vstal a podišiel ku Arovi.

„Keď ona, tak aj ty a aj ja...“

Vzal Arovu hlavu do dlaní a trhol ňou do strany. Ozvalo sa ťažké chrupnutie a vládca veľkej a krutej Volterri, zomrel... Ako odplata, za smrť lásky... Rýchlo ho roztrhal a ešte stále držal v mysli ten odporný a piskľavý zvuk, ktorý všetci, okrem neho, vnímali sto krát intenzívnejšie. Zapálil jeho telo a sám sa posadil na trón, kým jeho telo nezhorelo. S úsmevom na tvári, sa díval na upírov, ktorí trpeli, zvíjali sa a kričali.

Nakoniec, si vzal aj svoju tvár do dlaní a s myšlienkou, na svoju krásnu lásku, sa už ozvalo, len chrupnutie... Telo dopadlo na zem...

Shrnutie

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nie je všetko tak, ako sa zdá...: