Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Nájdenie svojho úplného šťastia

09.03.2010 (19:30) • KristinaCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 2× • zobrazeno 6279×

Nájdenie svojho úplného šťastia

Pohľad Bella:

,,Prosím mohli by ste postrážiť Renesmee?  Idem sa osprchovať a nechcem aby bola sama, keď sa zobudí," spýtala som sa.

,,Jasné. Keď sa zobudí budeme sa spolu hrať a dám jej najesť," odpovedala mi Kate.

,,Ďakujem si poklad."

,,Vieš dobre, že sa nemusíš, ani pýtať a my ti ju postrážime sestrička."

Vydala som sa hore po schodoch a potom do izby, kde som si vzala čisté veci a šla sa osprchovať.

Voda bola prijemne teplá a dovoľovala mi myslieť a uvoľniť sa poriadne.

Volám sa Isabella Marie Swan Denali a bývam s rodinou na Aljaške v malom mestečku Denali, od tade, aj to priezvisko. Moja rodina tu žila už dosť dlhú dobu a ja som ich v tedy ešte nepoznala. Vedela som len jedno, že tu bývajú a sú to upíry vegetariáni (živia sa iba zvieracou krvou). Vyhľadala som ich iba preto, lebo som potrebovala od nich pomôcť. Keď som sem prišla najskôr nechápali, ale potom ma Eleazar a Carmen prijali ako dcéru a Irina s Kate ako svoju sestru. Po celú svoju večnosť im budem zato vďačná. A v čom mi vlastne pomohli? Pomohli mi s pôrodom mojej dcéry Renesmee, potom ma premenili. Renesmee je moje slniečko. Dala mi zmysel, preto aby som ďalej žila, aj, keď ako upírka, ale mne to vôbec nevadí. Vždy som ňou chcela byť, aj keď vtedy som bola neskutočne šťastná, lebo som bola po boku muža, ktorého neskutočne milujem a vždy budem, aj keď ma opustil. No, čo už. Čo sa stalo to už nezmením. Vráťme sa radšej naspäť do reality.

Pohľad Kate:

Bella sa spýtala či by sme jej nemohli nachvíľku postrážiť Renesmee, keď sa zobudí a ja som s radosťou súhlasila.

Zapla som televízor a prepínala programy, či tam niečo nenájdem na pozeranie, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Irina šla otvoriť a to čo videla v dverách ju doslova šokovalo.

,,Irina kto je to?"

,,Poďte ďalej. Do obývačky," povedala s trochu priškrteným hlasom. Vyklonila som sa z kresla a zbadala Cullenov. Vypleštila som na nich oči. Čo tu robia?! Ak sa Bella dozvie .... Mlč. Edward to ešte zistí. Vlastne to zistí, aj tak, aj tak.

,,Čo vás k nám privádza?"

,,Vieš Irina povedali sme si, že sme vás už dlho nevideli tak sme prišli na návštevu a možno sa niekde v blízkosti aj usadíme," pomihal plecami Carlisle. Všetci si posadali do kresiel alebo na gauč. Ja som vypla TV a prišiela aj Eleazar s Carmen.

,,Kate, kde je Bella?" spýtala sa Carmen.

,,Sprchuje sa. Ale za chvíľočku tu určite bude a netuším, čo sa s ňou bude diať," a nebadane som pohýbala hlavou k Cullenovým.

,,Kde by ste asi tak chceli bývať?" spýtala sa Irina aby odviedla pozornosť.

,,Niekde takto ako ste vy. Celý dom budeme stavať. Emmett sa určite pobaví. Však?" povedala Esme.

,,No jasne. Konečne budú môcť moje svaly predviesť. Doteraz nemali, čo robiť," prikyvoval pritom. Počula som ako po schodoch kráča Renesmee a kráčala k nám.

,,Teta Kate som hladná. Môžeš mi prosím ťa niečo spraviť?" opýtala sa ma a vôbec si nevšímala naše publikum, ktoré na ňu pozeralo ako na zjavenie. Najme Edward.

Vzala som ju za ruku a viedla ju do kuchyne. Sadla si za stôl a čakala, čo jej spravím. Nemala som chuť jej robiť palacinky alebo niečo podobné preto som vzala misku, mlieko a cereálne lupienky.

,,Nech sa páči."

,,Ďakujem."

,,Nemáš zač srdiečko."

,,Kto je to?" spýtal sa prekvapene Carlisle.

,,To je Ness. Moja vnučka. Má pozoruhodnú schopnosť," hovoril Eleazar, ,,vie dotykom posielať svoje myšlienky."

,,Ale! Kto by to povedal, ale ja som mal namysli, čo je zač. Vonia ako upír, ale cítiť z nej aj človeka a počujem jej srdce. Je to tak?" pýtal sa udivene Carlisle.

,,To počuješ aj cítiš dobre priateľ môj. Ona je totiž poloupír."

,,Po celú svoju večnosť som nikoho takého ako je ona nespoznal a, ani nevidel. Je zrejme jediná kto taký existuje," vravel naďalej Carlisle.

,,Už som dojedla," povedala mi Ness a šla do obývačky za ostatnými. Ja som ju hneď nasledovala.

,,Ahojte. Vy budete zrejme Cullenovi. Maminka mi o vás často rozpráva," povedala Renesme a na všetkých sa usmiala.

,,Ahoj. A ty budeš zrejme Nessie. A môžeš nám povedať kto je tvoja maminka?"

,,Ja," povedala Bella, ktorá sa tu z ničoho nič objavila. Sadla si a vzala si Nessie na kolená.

,,Bella?" ozvalo sa naraz sedem šokovaných hlasov.

,,Áno som t..."

,,Bella!" vykríkla Alice a silno ju objala a nevšímala si ako tlačí Nesiie.

Pohľad Bella:

,,Bella!" vykríkla Alice a hodila sa mi okolo krku. Práve v tejto chvíli som bola rada, že som upír inak by ma zaškrtila.

,,Alice aj ja ťa rada vidím, ale pozor na Renesme," a odtlačila som ju.

,,Ups. Prepáč. Ja len, že ťa strašne rada vidím. Už som aj prestala myslieť, že ťa ešte niekedy uvidím. A aj ostatným si strašne chýbala a ....Počkať. Z teba sa musel stať upír až po pôrode inak by Renesmee nebola poloupír. Takže jej otec musí byť upír, čiže jej otec je .... Preboha ja som teta," začala pišťať a skákať dva metri do vzduchu, a to hovorím ešte malo. ,,pôjdeme na veľké nákupy a ..."

,,Počkať. Počkať. Počkať," musela som ju zastaviť. ,,Alice, kde si počula niečo také, že som ti dovolila vziať moju dcéru na nákupy. Renesmee nákupy neznáša! A navyše vy sa tu z ničoho nič objavíte a už si ju chceš odo mňa vziať. Doteraz si ani nikto z vás nevedeli, že existuje. Vôbec ste sa o ňu alebo o mňa nezaujímali. A ja som si myslela, že práve ty moja ,,najlepšia kamarátka" budeš iná. Keď ten tvoj brat odo mňa odchádzal myslela som si, že sa prídeš aspoň rozlúčiť. Ale nie. Myslela som si, že ma máš rada a aspoň tebe by som mohla povedať, že s ním čakám dieťa. Chcela som  mu to totiž ten deň, čo odišiel povedať, ale potom, čo povedal som mu to radšej nehovorila, ale dúfala som, že tebe by som mohla," to som už nevydržala a vybehla hore schodmi do svojej izby, kde som sa hodila na posteľ a začala plakať bez sĺz. Niekedy neznášam, že nemôžem plakať.

Začalo ma mrzieť, že som na Alice kričala, ale keď ma tak prekvapila a musela som si na niekom vyliať zlosť.

Niekto vošiel dnu a kľakol si vedľa postele. Podľa pachu som zistila, že je to Edward.

,,Bella, prepáč mi bol som hlupák, že som ťa opustil. Malo mi zísť na rozum, že mi chceš povedať niečo dôležité už len z toho ako si sa krásne na mňa usmievala. A ja som to pokazil. Urobil som tú najväčšiu hlúposť na svete. Keď chceš odídem, aj keď to bude ešte horšie ako predtým, lebo viem, že žiješ tu aj s našou dcérkou. Ja len dúfam, že odpustíš aspoň Alice a ostatným. Oni nemôžu zato, čo som spravil. Je to predsa rodina a tá vždy stoji pri sebe. Prosím odpusti Alice, veď ju poznáš moc dobre vieš aká je. Bola len strašne rada ako aj ostatný, že ťa vidia a navyše zistila, že je teta. Prosím nehnevaj sa na nich. Hnevaj sa na mňa, kľudne ma aj zabi, keď chceš mne je to jedno. Život bez teba nemá zmysel. Keby si mi náhodou dovolila spoznať Renesmee, ktorá je taká krásna ako ty, o čom pochybujem, keďže nemám nato právo, ale bol by som rád. Ani nevieš ako veľmi ťa milujem. Nikdy som nemal od teba odísť. Ani nevieš ako veľmi si to vyčítam," vravel mi so smútkom v hlase. ,,Prosím povedz niečo, hoci čo," naliehal. Pomaly som k nemu otočila hlavu.

,,Čo ti mám povedať?! Že ti nič nevyčítam?! Že ťa stále milujem?! (To by mal vedieť) Ale ako môžem potom všetkom?! Potom, čo si spôsobil mne a Ness?! Môžem ti odpustiť?! Ako mám vedieť, že to neurobíš znova?! Síce je tu Renesme, ale, čo keď tu budeš iba preto, že si tak vychovaný?! Ako to mám vedieť?! No tak ako?!" pýtala som sa ho. No tak povedzte ako to mám vedieť?

,,Bella, ty to stále nechápeš, ja ťa milujem. Nikdy som ťa neprestal milovať. Môj život po odchode z Forks bol hrozný. Už to nebol život. Bolo to prežívanie. Vôbec som nevychádzal z izby. Na lov ma musel Emmett dotiahnuť. Trpel som tým. Toľko krát som rozmýšľal nad tým, že sa vrátim a budem ťa prosiť o odpustenie. Bál som sa toho, že, keď tam prídem uvidím ťa v náručí iného. Aj, keď som ťa o to prosil vedel som, že by mi to ublížilo ešte viac. Keby si sa usmievala ako voľakedy na mňa na niekoho iného zničilo by mi to srdce. Zostala by mi v hrudníku iba veľká diera, ktorá sa nedá vyliečiť. Povedz mi, čo mám spraviť. Mám odísť alebo môžem ostať pri tebe a našej dcérke?" posledné slovo povedal s takou úctou ako, keď ľudia hovoria o svojich bohoch. Čo mám teraz robiť? Bože poraď.

,,Nemôžem ti prikázať aby si odišiel. Ani od rodiny, a ani od Ness. Všetkých by to ranilo. Veľmi dobre vieš, že ťa milujem a Renesmee tiež. Síce ťa nepozná, ale aj tak. Nemám ti, čo odpúšťať Edward. Proste si sa tak rozhodol. Minulosť sa nedá vrátiť späť. Preto musíme žiť prítomnosťou a myslieť na budúcnosť. Treba zabudnúť na to zlé a  spomínať nato dobré. Nato, čo všetko sme spolu zažili," hovorila som mu a pritom sa pozerala do jeho krásnych očí.

,,To znamená, že môžem ostať a môžeme byt spolu?" spýtal sa opatrne.

,,Bude to chvíľku trvať kým sa všetko spraví ale áno. Kľudne tu buď a hlavne ma už nikdy neopusť."

,,Sľubujem. Milujem ťa."

,,Ja teba viac," odpovedal som mu v bozku. Z jedného bozku sa stali dva, potom tri a viac. Tie bozky boli iné ako tie z ľudského života. Nielen, že som ich viac pociťovala, ale Edward sa už nebál, že mi ublížil. Každým bozkom bol viac a viac odvážnejší.

,,Hej, tie dve hrdličky, čo sú hore, keď nezídete do minúty dole prídem si po vás," začal kričať Emm. Mala som chuť ho zaškrtiť. Vyrušiť nás v takejto chvíli.

,,Bohužiaľ to myslí vážne a bolo by dobré, keby sme šli dole. Ness a ostatný na nás čakajú," dohováral mi Ed. Najskôr sa mi nechcelo, ale keď spomenul Ness šla som hneď. Edward sa postavil, chytil ma za ruku a vydali sme sa dolu do obývačky za ostatnými.

Všetci tam sedeli okolo seba a vytvárali pri tom kruh. Renesme sedela Kate na kolenách a so všetkými sa rozprávala.

,,Bella je mi strašne ľúto," začala Alice, ,,že som sa tak správala, ale veď ma poznáš. Dobre vieš aká s..."

,,Dosť," zastavila som ju. ,,Alice chápem ťa a prepáč, že som na teba kričala. Nechcela som. Proste to zo mňa vyletelo."

,,Nie to ty prepáč..."

,,Chcete sa naďalej háďat o tom kto komu má prepáčiť alebo sa konečne uzmierite a dáte možnosť aj ostatným," skočila do toho Rose, čo ma veľmi prekvapilo. Pristúpila som k Alice a objala ju. Objatie mi opätovala.

,,Mám ťa rada," zašepkala som jej do ucha.

,,Ja teba tiež." Potom ku mne pristúpil každý z nich a objal ma. Dokonca aj Rose, ktorá sa mi ospravedlňovala za svoje správanie.

Boli sme práve vonku s Edwardom, kde sme sa naháňali. Edward mal na chrbte vysadenú Renesmee. Dobre sme sa zabávali, keď v tom prišiel škriatok s menom Alice.

,,Keďže som už bola na prehliadke vašich šatníkov," začala vravieť Alice, ,,dospela som k rozhodnutiu, že musíme ísť na nákupy. Žiadne protesty sa neprimajú." Pre Pána kráľa to zas bude.

,,Ja viem, že podaktorých to bude dosť štvať, ale s novým život prichádza aj nové oblečenie!" vyhlásila.

,,Ale Alice nekaz nám zábavu. Nakupovať môžeme isť aj inokedy a navyše väčšina oblečenia, čo kúpiš bude Ness za chvíľku malé," oponovala som.

,,No práve bude jej všetko malé čiže budeme musieť chodiť na nákupy častejšie. No nie je to skvelé? A od neska začíname!"

,,A, čo keby sa kúpili hneď väčšie čísla a my sme potom nemuseli chodiť s tebou na nákupy," navrhol Edward.

,,Skvelý nápad." Dala som mu pusu na líce.

,,Fain ako chcete," povedala ako naduté decko ešte aby sa hodila o zem, ,,ale ideme už dnes."

,,OK."

Posadila som Renesmee do autosedačky, zapásala ju a chcela si sadnúť na miesto vodiča, ale tam už sedel Edward. Tak som si sadla vedľa neho. Alice si sadla dozadu vedľa Ness a vyšlo sa smer mesto. Edward šiel dosť pomaly na svoje pomery.

,,Chod rýchlejšie inak pôjdeš na nákupy ešte aj zajtra," pohrozila mu Alice. Pridal, ale nie dosť tak som mu stupila na nohu, ktorú mal na plynovom pedáli. Auto šlo hneď rýchlejšie. Edward, ani poriadne nezaparkoval a už nás Alice ťahala do vnútra. Behali sme z jedného obchodu do druhého. Tuším, že sme sa museli tri krát vrátiť k autu, lebo sme mali plné ruky tašiek. Edward musel Renesme niesť na rukách, lebo od únavy sa jej zatvárali očká.

Presvedčila som Alice aby sme šli už konečne domov, aby si Renesmee mohla odpočinúť.

Zaparkovali sme pred domom a, ja som vzala Ness do náručia a posadila ju za stôl, kde jej  Carmen s Esme nachystal jesť. Musela som jej pomáhať jesť lebo ledva otvorila ústa. Keď dojedla, osprchovala som ju a uložila do postele, a ľahla si vedľa nej. Prišiel aj Edward a ľahol si vedľa nej z druhej strany. Pritúlila sa k Edwardovi do náručia, ktorý ju objal a ja som ju jednou rukou objala z druhej strany. Na tvarí mala ten svoj krásny úsmev, ktorý zbožňujem. Podľa neho viem, že je naozaj šťastná. Keď spala vyzerala ako nevinný anjelik, ale niekedy je z nej hotový čert. Po chvíli som už len počula jemné nádychy a výdychy.

,,Je až neskutočné ako veľmi sa ti podobá," zašepkal Edward.

,,Nie," protestovala som, ,,je celá po tebe."

,,Možno, ale takto isto si spávala aj ty. Rovnako ako ty sa aj červená a má tvoje oči. Rovnako je milá a dobrá."

,,Mami. Tati. Mám vás rada." Edwarda prerušil Renesmin jemný hlások.

,,A ešte hovorí zo sna," doplnil.

,,Má z nás dvoch to najlepšie."

,, S tým súhlasím."

O polroka:

Už je to polrok, čo som sa stretla s Edwardom. Polroka, čo sme sa dali dohromady. Za ten čas Renesmee vyrástla a teraz vyzerá na trinásť rokov. Cullenovi si blízko Denailštích postavili krásny dom, ktorý bol presnou kópiou domu z Forks. Len tam pribudla jedna izba pre Renesme. Za ten polrok sme si užili veľa zábavy, aj, keď sme museli niekedy ísť s Alice na nákupy.

Dnešok je výnimočný. Edward pre mňa niečo chystá a ja neviem, čo. Snažila som sa to z neho dostať všelijakými spôsobmi, ale bol zaťatý ako repa.

,,Bella?" ozval sa spoza mňa Edward. Spomeň čerta a čert za rohom.

,Áno?"

,,Môžeš ísť somnou nachvíľku von?"

,,Ale iste." Pomaly sme vyšli pred dom, kde mi Edward zaviazal so šatkou oči. Chcela som protestovať, ale nedovil mi to.

,,Prosím nekaz to," zašepkal mi do ucha. Chytil ma za ruku a pomaly ma viedol cez les. Šli sme dosť dlhú chvíľu až sme na koniec zastali. Odviazal mi šatku z očí a ja som zistila, že sa nachádzame na nejakej čistinke. Boli po nej rozhádzané lupienky ruží. Nechápavo som sa otočila k Edwardovi. Ten mal v rukách velikánsku kyticu ruží. Chytil ich jednou rukou a druhou ma chytil za ruku. Kľakol si na jedno koleno a začal hovoriť:

,,Isabella Marie Swan Denali milujem ťa z celého svojho srdca. Nikdy som nikoho tak nemiloval ako teba a samozrejme našu dcérku prosím ťa preukážeš mi tú česť a staneš sa mojou ženou?" Preboha. On si ma chce vziať. Ja nemám slov.

Dostala som zo seba iba, ,,áno." Rýchlo sa postavil a dlho a vášnivo ma pobozkal. Keď prestal navliekol mi na prst zlatý prsteň.

,,Milujem ťa," zašepkala som.

,,Ja teba tiež."

Keď sme prišli domov všetci nám začali gratulovať. Alice to nevydržala všetkým to musela povedať. So svadbou som si nemusela robiť starosti. O všetko sa postarala Alice.

V Svadobný deň som mala na sebe krásne svadobné šaty, ktoré mi vybrala Ness. Má skvelý vkus. Bola som celá nervózna, ale všetci ma upokojovali, že je to normálne. Keď nastal čas chytila som sa Eleazarouho ramena a kráčala pomaly uličkou. Na jej konci ma čakal ten najkrajší muž na svete. Mal na sebe jednoduchý čierny smoking. Mala som chuť sa rozbehnúť aby sme tam boli, čo najskôr. Ked sme sa tam už konečne dostali postavila som sa vedľa Edwarda. Carlisle, ktorý nás oddával, začal niečo hovoriť. Veľmi som si ho nevšímala, iba v tej chvíli, keď som povedala, ,,áno." Potom bol rad na Edwardovi. S šťastným úsmevom povedal, ,,áno." Potom sme si navzájom navliekli prstene a vášnivo sa pobozkali.

Konečne som úplne štastná.

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Nájdenie svojho úplného šťastia: