Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Kráľovstvo Stmívaní

24.06.2010 (18:00) • RoseDublest • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2819×

Myšlienkami pretkaní,

zlobou zhýčakní,

to by sme nemali,

nikomu nebrali,

odvahu dodali,

srdce im predali,

šťastiu sa oddali,

do tmy nepadali,

nádej si zadali,

ruky podali,

novo žiť začali... pre Stmívaní...

Venované všetkým...

Cosmic love

Za tisícimi slovami, za tisícimi myšlienkami a za tisícimi úžasnými poviedkami, stálo jedno krásne kráľovstvo. Ale nebolo to len tak kadejaké kráľovstvo! Takýchto kráľovstiev bolo veľmi veľa, ale toto bolo z nich najlepšie a najkrajšie. Malo vznešený názov – Stmívaní!

V tomto kráľovstve bolo mnoho, mnoho princezien a zopár princov, čo nejako extra princezné netešilo, ale boli radi za aspoň tých pár princov. To kráľovstvo bolo tak krásne čarovné! Všade poletovali myšlienky, krásne pocity, množstvo farieb, rozmanitosti. Neobyčajné výroky, originálne výmysly, všetko bolo tak krásne dokonalé, presne ako v rozprávkach.

Každý princ a princezná, skladali tieto rozmanité myšlienky plné lásky dokopy, čím vytvárali neobyčajné diela. A ich to bavilo, bola to pre nich tá najkrajšia práca na svete, vytvárať si vlastné príbehy, postavy, pretvoriť si život, zmeniť ho, ako len ona chce, nadeliť im iný osud, alebo taký istý, ako aj ju samú postihol. Každý sa rád smial a plakal pri týchto výtvoroch. Bolo tam tak veľa lásky, ktorá robila kráľovstvo ešte silnejším, ako by malo byť.

Na vrchole nášho kráľovstva stál veľký kráľ a kráľovná! Boli pracovití a robili všetko preto, aby v kráľovstve zotrvával pokoj, šťastie a láska. A tak to aj vždy bolo, až...

V jeden deň, sa všetky myšlienky rozpŕchli do strán, farby zmizli a kráľovstvo Stmívaní cítilo, že niečo – niekto príde. Že sa stane niečo zlé a to sa aj stalo. Prišli oni! Škaredé sudičky a oni odsúdili Kráľovstvo na zánik. Nik najprv nechápal, ale nakoniec sa ukázalo, že pár zlých a bezcitných čarodejníc vypilo čarovný nápoj, ktorý ich škaredé telá premenil na princezné zo Stmívaní, ale ich škaredé duše im nechal.

A prečo vlastne prišli? Aby ukradli srdce kráľovstva Stmívaní. Veľké mramorové srdce, ktoré sa hrdo týčilo na najvyššom mieste kráľovstva. Celé stvorené z krásnych slov, myšlienok, z radosti, originality, lásky a fantázie. Tak vzácne srdce... tak vzácne pre celé kráľovstvo. A oni ho ukradli! Vzali si ho ku sebe a odmietali ho dať naspäť kráľovstvu Stmívaní.

Kráľovná bola veľmi nešťastná, celé dni a noci preplakala a kráľ bol tiež zúfalý... Kráľovstvo Stmívaní zaliala tma... Neboli nápady, myšlienky, nik sa neradoval, neboli krásne slová, priateľstvá, lásky, radosť, všetko to odišlo, s nimi a so srdcom, naším srdcom.

Takto prebehlo pár dní a u jedných princezien v kráľovskom domčeku bolo rušno. Tieto statočné a krásne dievčatá, sa pripravovali vtrhnúť za čarodejnicami a srdce kráľovstva za hocijakú cenu, získať späť. Oni ho potrebovali, kráľovstvo ho potrebovalo!

A tak, sa jedného večera nečujne premiestnili za hradby a rozutekali sa do blízkeho lesa. Bolo ich len pár, ale ich odhodlanie a láska ku kráľovstvu ich poháňala vpred a dávala im neskutočne veľkú odvahu, silu a vieru, že to dokážu! Museli prejsť močiarmi smútku a podlosti, horami závisti, dedinou sklamania a cestou pretvárky, aby sa konečne dostali ku ich cieľu. Na vysokom čiernom kopci stál totožný, čierny hrad, okolo ktorého poletovalo tisíce čiernych vrán.

Našim princeznám najprv trochu nahnal strach, ale nakoniec všetky nebojácne vystrčili bradu a rozbehli sa vpred. Pred zámkom postávala jedna z troch čarodejníc a práve si umývala ruky v jazere zúfalstva a bolesti, popri čom sa zákerne usmievala. Princezné ku nej prišli zozadu a spoločne ju do jazera sotili. Čarodejnica napila z jazera a zúfalé duše si ju vzali zo sebou pod hladinu, za jej činy a bolesť, ktorú im spôsobila.

Najprv princezné aj cítili vinu, ale keď sa na hladinu dostavilo pár usmiatych duší a jazierko sa  začalo sfarbovať zo šedej farby, na azúrovo modrú, princezné si odpustili a boli aj tomu celkom radi, zachránili ďalší kus života, fantázie.

A tak sa rozbehli ďalej do hradu. Druhú čarodejnicu našli vo veľkom sále, kde hnusne škriekala a oproti nej sedeli uväznení duchovia nádeje. Princezné neváhali. Dve chytili čarodejnicu a ostatné začali odpútavať duchov zo zrkadiel, v ktorých boli uväznení. Stačilo také jednoduché gesto a to, nakresliť na sklo usmiateho smailíka. Všetkých duchov oslobodili a tí sa spoločne vrhli na čarodejnicu. Každý jej bral nádej a ona od tej beznádeje a skľúčenosti naposledy vydýchla. Duchovia pár kúskov venovali princeznám, so slovami, aby ich odovzdali tým, kto nádej bude strácať, kto nebude mať vieru a bude si myslieť, že je na všetko sám.

Princezné poďakovali a duchom otvorili okná, aby mohli vyletieť a vrátiť sa do svojho kráľovstva, každý má kráľovstvo. Ďalej princezné prehľadali celý hrad, až sa nakoniec dostali do tmavej záhrady, všetky kvety, čo tam boli, vyzerali ako zvädnuté, bez života. Jedna z princezien sa chytila zvädnutej ruže a v tej chvíli sa jej život zcvrkol, zhnusil sa jej. Pokľakla na kolená a pevne si stískala srdce, pri čom tíško nariekala.

„Kvet beznádeje, smrti a bolesti.“

Preniesla posledná čarodejnica, ktorá sa objavila pred princeznami. Tie sa rýchlo narovnali, nechali princeznú plakať a vrhli sa na čarodejnicu. Ale ona bola až príliš rýchla na to, aby ju chytili, aby sa ku nej nejako dostali. Ako princezná na zemi plakala a jej slzy zmáčali hnedú zem, začali sa spod nej tíško ťahať krásne zelené kvietky. Toto si všimla druhá princezná a tak tam nechala ostatné, rýchlo utiekla pred hrad, poprosila duše, aby urobili veľké gule vody a aby sa s nimi presunuli do vnútra.

Naraz všetci duchovia rozprestreli ruky a voda sa vyliala na všetky kvetiny. V tom okamihu čarodejnica stuhla. Niečo tíško zapraskalo a potom hlasnejšie a hlasnejšie. Princezné sa fascinovane dívali na gigantický červený kvet, ktorý žiaril bielou farbou a týčil sa priamo nad nimi. Zrazu, ako by sa kvet nadýchol a potom hlasne, ako výbuch, roztvoril svoje lupene. Zvnútra sa začal znášať na zem žiarivý peľ, ktorý dopadal na zem. Na miestach, kde dopadol začali kvitnúť pestrofarebné kvety, až nakoniec celá záhrada prekvitala.

A čarodejnica? Tá už dávno ležala, obrastená rastlinou, ktorá ju pomaly, ale isto zabíjala. Brala si z nej energiu, nádej, nadšenie, radosť, šťastie a za pomoci svojich schopností, ich dávala našim malým – veľkým hrdinkám, princeznám. Tie sa nakoniec poďakovali a vzali si to najcennejšie. Srdce kráľovstva Stmívaní! Našťastie ho ešte nestihli nejako poškodiť, takže bolo stále tak krásne, ako pred tým.

Zo všetkými bytosťami sa rozlúčili a ponáhľali sa späť, aby kráľovstvo v tej hnusnej hmle nebolo až príliš dlho. Keď vošli do hradiska, všetci ich nadšene vítali a ešte nadšenejšie, keď zistili, že majú srdce a že je v poriadku. A tak sa rýchlo premiestnili ku kráľovi, aby mohli srdce postaviť na svätý grál, na jeho právoplatné miesto s kadiaľ bude rozdávať dobrotu.

Našej princeznej, ktorú postihla kliatba beznádeje, dodali od duchov vieru a nádej a tým pádom sa aj šťastne vyliečila. Srdce kráľovstva zažiarilo na celú oblohu a vtedy svoje lúče namierilo na každého obyvateľa. V sekunde sa z čierneho a smutné miesta, stalo to najkúzelnejšie miesto pod slnkom. Kráľ a kráľovná boli šťastní, princezné a princovia, duše boli šťastné, i duchovia. Jednoducho všetci.

Nakoniec na prikázanie kráľa a kráľovnej, bola do prostred hradu postavená veľká studňa, v ktorej boli tri postavy čarodejníc. Jednej tiekla voda z uší, akože nemala rozum, druhej z chrbta, lebo nemala chrbtovú kosť a ten najvyššej, ktorá sa týčila medzi nimi z hrudi, lebo nemala srdce.

A tak, sa zase raz kráľovstvo zachránilo. Šťastie, už nebolo vratká vec, láska, tak neskonalo silná vládla, viera a nádej, bok po boku šli spolu cestou – necestou. Krásne myšlienky, nápady, slová. Nové priateľstvá a udržiavané tie staré. Už žiadne mraky, už žiadna čierna, tmavá, šedá. Už žiadny smútok a beznádej. V tejto chvíli malo kráľovstvo to najkrajšie a to svoje srdce.

A tak, za tými krásnymi myšlienkami zazvonil zvonec  a naša rozprávka pokračuje aspoň doteraz.

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Kráľovstvo Stmívaní: