Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Human dreams and vampire reality 2/3

17.09.2010 (11:30) • NoemiVolturiCullen • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2188×

„Viem, že sa niečo deje. A ver, že na to prídem,“ povedal mi pri uchu. Pred ním to neutajím, mal pravdu. Ale to nevadí, milujem ho, to je hlavné. Vie to aj on, a to je ešte hlavnejšie. 

Niekto klopal na dvere. Jasper nás prikryl, ale vôbec sme sa nepohli.

„Tak toto nie! Potrebujem s tebou hovoriť, Noé. Máš 15 minút, keď neprídeš dole podobrotky, pôjde to pozlotky!“ Sima treskla dverami a už bola preč.

Ešte dobrých sekúnd som sa pozerala na dvere, v ktorých pred chvíľou stála rozzúrená Sim.
Sama som cítila ako mám vypúlené oči a otvorené ústa. Až Jazzove ruky, ktoré si ma pritisli ešte bližšie k jeho telu ma prebudili zo zamyslenia. 

„Takú vykoľajenú a naštvanú som ju ešte nikdy nevidel. A to už som ju nahneval veľa krát.“ No, tak týmto mi vôbec nepomohol. „Ale neboj sa, ja si ťa nedám,“ povedal hrdo.

„Už len desať.“ Počuli sme zdola. Zvyčajne ja, komandujem ju. 
Nadvihla som Jasperovu ruka a vykĺzla z jeho objatia. Zoskočila som z postele a hnala sa do kúpeľne. 

„Urobila si to naschvál?“ zastavili ma Jazzove ruky, ktoré ma objali zozadu.

„Čo to?“ nechápavo som sa ho pýtala. Jeho ruky ma hladili na nahom brušku a hlavu mal položenú na mojom ramene. 

„Nabudúce si zober radšej niečo na seba.“ Aha, tak toto som vážne neplánovala. „Teraz už máš smolu,“ pobozkal ma nežne na krk a ťahal do kúpeľne.

„Povedala som, desať minút!“ kričala Sim.

„Pätnásť!“ zakričal jej naspäť Jazz. Ja som tam len počúvala ich rozhovor, zatiaľ čo ma Jasper vliekol pomaly do kúpeľne. 

„Ani o sekundu viac!“ ešte raz sa ozvala Sim.

„Hmm... to bude stačiť,“ zahundral si Jazz.

Zavrel za nami dvere a strčil do sprchy. Až vtedy som pochopila o čo tu ide. Začala som sa pochechtávať.

„Tak ty sa dohaduješ o milovaní so svojou manželkou, a navyše s jej najlepšou priateľkou bez toho, aby o tom tvoja manželka vedela?“ pýtala som sa zložito.

„Ale ty si to vedela.“ Nechápavo na mňa upieral svoje čierne oči.

„No tak prepáč, ja som vôbec netušila o čo medzi vami išlo,“ povedala som rozhodne.
Z diaľky sa ozval hurónsky smiech, priam až chorobný.

Jasper sa pousmial a nechápavo pokrútil hlavou.

„Máme už len trinásť minút,“ pripomenul mi.

...

O 10 minút, 57 sekúnd a 32 stotín:

Po rýchlom, ale krásnom zážitku som vyšla z kúpeľne. Pre istotu zabalená v uteráku. Jasper sa už obliekal v šatníku. Bol obrovský, ale to sa mi páčilo. Aspoň som si mala na seba čo obliecť. Aj keď sa hovorí, že čím viac vecí, tým ťažšie rozhodovanie, pre mňa to neplatí. Čím väčší výber, tým lepšie. Z vešiaka som zobrala krátku sukňu, z poličky tielko a z botníka sandále. Rozviazala som si uterák a nechala ho spadnúť dolu. Okolo soba som cítila jemný závan vetra. Musela som sa usmiať, chudák Jasper.

Rýchlo som zbehla dolu, kde na mňa už čakala Sim. Prechádzala sa po izbe sem a tam.

„No konečne! Meškáš!“ zvolala, keď ma zbadala.
Hovorila, akoby som išla na nejaký pohovor.

„Tak o čo ide? Správaš sa divne!“ 

„Divne? Ja som taká naštvaná. Ani nie naštvaná, ale hanbím sa,“ dopovedala a bezmocne si sadla na gauč.

„Ak ide o to, že som vám tam vtrhla, tak to je preto, lebo-,“ chcela som pokračovať, ale spomenula som si na niečo iné. „Pamätáš si na to, ako sme boli v byte a čo sa tam stalo?“ 

„O čom to hovoríš, nič také si nepamätám. Ale veď som upír, pamätala by som si to.“ Takže ona si nič nepamätá alebo že by tam ostala? Alebo to bol len sen, ako som už spomínala.

„To nič,“ mávla som rukou. „Takže ide o to, že som tam vtrhla?“

„Hej. Vieš, rozčúlilo ma to. Ešte ani Emmett sa na takú priečku neposunul, aby nám vtrhol do izby.“

„Toto som už počula,“ pousmiala som sa. „Prepáč, ja... premýšľala som a neuvedomila som si, do akej izby som vošla a potom som zostala úplne zarazená,“ zaklamala som jej čiastočne.

„To nič, to bol len ten prvý dojem,“ usmiala sa a už to bola tá stará Sim. „On je tak úžasný,“ rozplývala sa.

„Kto?“ divila som sa.

„Carlisle, predsa.“ Ešte stále som na to nebola zvyknutá, že má niekoho. „Ja sa ho neviem nabažiť. 

„A kde vlastne je?“

„V nemocnici. Ja mám dnes nočnú.“ Takže ona pracuje v nemocnici? Chodili sme predsa na medicínu, ale aj tak. „Škoda,“ dodala. „Vieš, dlho spolu nie sme, tak ako ty s Jasperom. Veď je to len rok, čo Esmé aj Alice zomreli.“ Esmé a Alice... rok? Zamrzla som na mieste a vôbec nič nechápala.

„Prepáč, nechcela som ti to pripomínať. Viem, ako si sa z toho dlho dostávala, všetci to vieme.“ Odrazu sa celá miestnosť zaplnila upírmi. Boli tu všetci okrem Carlisla a Emmetta. 

„Sim, veď vieš, že to pre ňu nebolo ľahké, a znova si jej to pripomenula.“ Rosaliein hlas bol súcitný.

„Ja viem.“ Sklopila oči Sim.

Nevedela som, čo sa stalo a o čom to hovoria. Ale došlo mi, že tú správu som asi nezobrala dobre ani predtým.

„Nie, ja som v pohode,“ usmiala som na znak pravdy.

Všetci si úľavne odfúkli.

„Idem na lov,“ vyhŕkla som.

„Idem s tebou.“ Mohla som tušiť, že ma Jazz prekukne. Ako vždy. Prikývla som, zobrala ho za ruku a už sme bežali.

Bolo to prvý krát, čo som bežala tak rýchlo a tak dlho. Nemyslím na človeka, ale som v tomto nevysvetliteľnom svete už druhý deň a nevyskúšala som upírske cnosti. Vidieť každučký detail, a pri tom bežať tak rýchlo. Rýchlejšie, ako letí to najrýchlejšie lietadlo. Je úžasné, keď bežíte rýchlosťou zvuku a nezlomíte ten najmenší, najkrehkejší konárik. A vďaka svojmu sluchu môžete odhaliť tie najkrajšie miesta, pretože viete vyhľadať jediný zvuk, ktorý potrebujete počuť. Cítiť vôňu kvetov, ktoré vôňu nemajú. Dotýkať sa dreva a s istotou povedať jeho celý život. 

Jasper mi odrazu pustil ruku a zastal. Po pár metroch som zastala aj ja. Rýchlo som sa k nemu vrátila a s láskou sa na neho dívala. Bola som taká šťastná, ako ešte nikdy pred tým. 

„Noé... pamätáš si čo sa stalo Alice a Esmé, však?“ Upieral na mňa zmučené oči, ktoré ma prosili o kladnú odpoveď. Vedela som, že to bola jeho láska, životná láska, ale čo som potom ja? Ešte včera, keď som si prezerala naše obrúčky a myslela na to, že som tá pravá pre neho, nevedela som, že Alice existovala. Domyslela som si, že keď som tu ja, tak ona potom nikdy nebola. Ale to som sa očividne mýlila.

„Prepáč, Jasper, ale nie. Ďakujem ti za to, že mi veríš a vieš, že si tú stratu pamäte nevymýšľam. Nič si nepamätám, tak mi povedz, čo sa stalo. Určite to nebude také hrozné.“ Povzbudivo som sa usmiala... aj keď som vedela, že to nebude príjemné.

„Noémi, keby si si pamätala aspoň toto,“ vzdychol si, „vieš, bolo to pre teba ťažké vyrovnať sa s tým. Bola si úplne na dne. Nechcem, aby si si tým prechádzala znova. Nezvládol by som to. Nezniesol by som pohľad na teba, na moju lásku, ako sa trápi pre tú minulú.“

„Minulú? Ale... ako? Veď...“ nevedela som ako ďalej. Najprv si ho vypočujem, až tak sa ho to spýtam.

„Noémi Caroline Gree Volturi Cullen, toto je tvoje celé meno.“ Volturi? Prečo Volturi? Čo mám s nimi ja?

„Bolo to pár mesiacov po tom, čo Bella začala chodiť s Edwardom.“ Bella a Edward, takže sú tu aj oni? Prečo som ich nevidela?

„Aro chcel získať Alice za každú cenu. Poslal teba, Sim, Demetriho a Felixa, aby ste ju priviedli. Samozrejme, že o tom Alice už dávno vedela, ale nepoznala vás dve. Nevedela, aké máte schopnosti a či nejaké máte. Hneď, ako nám povedala o svojej vízii, začali sme trénovať a chystať sa na boj. Boli sme si vedomí, že musíte byť silné, keď poslal len vás štyroch, ale aj tak sme sa do toho pustili. Hovorili sme si, že máme Alice, ktorá bude vedieť všetko dopredu, Edwarda, ktorý vám bude čítať myšlienky, čo by sa mohlo pokaziť? Keď prišiel deň boja, veľmi som sa o Alice bál. Predsa tam išlo o ňu a nemohol som dopustiť, aby sa jej niečo stalo. Boli sme na lúke a začali bojovať, bol som tebou uchvátený už keď som ťa prvý krát zbadal. Ale nepripúšťal som si to.“ Na chvíľu sa odmlčal a šťastne sa usmial.

„Pamätám sa, ako som sa pozrel na Alice a tá sa šťastne, ale aj smutne usmievala. Bol to zvláštny úsmev. Taký sklamaný, ale spokojný. Ha! Mohol som vedieť, že to vedela. Len keď si sa pohla, bol som úplne bez seba a potom, keď som ťa videl bojovať, nevedel som sa pohnúť. Bola si taká elegantná, ešte ženskejšia ako Alice. Bol to vyrovnaný boj, pretože Sim použila svoju moc. Klonovanie. To sme nečakali. Síce stačil jeden úder a klony sa pominuli, ale boli také isté bojovníčky, ako Sim. A ty? Ty si bola nedotknuteľná. Vždy keď si cítila najmenšie riziko, premiestnila si sa. Až potom, keď si začala bojovať so mnou som zistil, aká si zvláštna. Všetko to o tebe prezradil tvoj štýl boja. Bola si taká ladná, drzá, temperamentná, prefíkaná, zákerná k svojmu nepriateľovi, a čo ma očarilo najviac - tvoja záhadnosť. Bojovali sme naplno, ale pri tom sme sa stále pozerali jeden druhému do očí. Nemohol som od teba odtrhnúť oči. Mihla si sa okolo mňa a tvoja čerešňová vôňa ma omámila. Ale bol som stále prepojený láskou s Alice a cítil jej emócie. Cítila sa sklamaná, zradená, ale spokojná a v hĺbke jej vnútra tlieskalo šťastie.

No odrazu sa tam objavil klan z Rumunska. Stefan a Vladimir. Od niekadiaľ sa dozvedeli o vás, že máte prísť do Forks. Chceli vás zabiť a tým poslať jasný odkaz Arovi. Hovoril som si, že to možno bola Jane, ktorá ich s tým oboznámila. Predsa len, keď ste vo Volterre boli vy dve, Jane a Alec nemali šancu. Už neboli Arove klenoty. Sim bojovala a vedeli, že keby sa pustili do nej, každý by si to všimol. Vybrali si najprv teba. Vedel o nich len Edward, ale to sa nám hodilo. Boli ste predsa naši nepriatelia, tak prečo by sme vás mali chrániť. Odrazu si sa znova premiestnila a to rovno k nim. Vedela si o nich aj ty, nie len Edward. Chcela si ich zničiť, ale oni o tebe vedeli až priveľa. Vedeli, že sa nepremiestiš naspäť k nám, a taktiež neujdeš. Naháňali ťa a psychicky vyčerpávali. K tvojej moci je treba myslieť na miesto, kde sa chceš premiestniť. Vedeli, že po pár hodinách stáleho premiestňovania na iné miesta, sa ti to všetko začne zlievať. Bola si vyčerpaná a nevedela si sa ani pohnúť. Našli tvoju slabinu a naplno ju využili. Ležala si na zemi a oni sa nad tebou skláňali, chceli ťa zabiť, ale v tom sa tam objavila Alice a Esmé.

Chránili ťa, ale Esmé nebola taká dobrá bojovníčka a Alice to všetko utiahnuť sama nevedela. Zabili ich. Bohužiaľ, Sim prišla neskoro, nestihla ich zachrániť, ale teba áno. Po boji sme vás našli. Felix a Demetri utiekli, asi povedali Arovi, že ste v boji umreli, pretože po vás nikoho neposlali. Prišli ste ku nám, Sim nás o to poprosila. Bola si na dne, nič si nerobila, len počúvala. Nenávidel som ťa, a tak isto aj Carlisle. Zobrala si nám náš dôvod, prečo žiť. Naše družky, svetlo na konci tunela. Keď si sa dozvedela o čo si nás pripravila, ešte viac si sa uzavrela do seba. Každý z nás ťa nenávidel, najradšej by sme ťa zabili. Tak intenzívne emócie som v živote nezažil. Ani lásku som necítil tak silno, ako som nenávidel teba. Carlisle, ten diplomatický a pokojný upír... ten už nebol, vystriedal ho nenávistný a zúriaci muž. Sami sme nevedeli, prečo ste ešte stále u nás. Nechceli sme vás v našom dome. Cudzích upírov, dokonca drahokamy Volterry, a hlavne tú, kvôli ktorej zomreli naše lásky. Voči Sim sme mali výhrady, nechceli sme ju, ale nebola taký veľký problém, ako ty. Bola Volturiová, ale ona nemohla za to, že Alice a Esmé umreli. Mohla si za to ty!“ ľakom som sa až strhla.

„Raz prišiel Edward aj s Bellou. Myslel som, že si ťa bude pohŕdavo prezerať a bude ťa nenávidieť, ale ona sa spokojne usmiala. Boli si s Alice veľmi blízke, boli to najlepšie prieteľky. A Esmé milovala ako svoju mamu. Prekvapilo ma to, ale potom si s Edwardom niečo hovorili. Prinútila ho povedať pravdu. Povedal nám o vízii, čo mala Alice. Vraj ho v myšlienkach poprosila, aby to nikomu nehovoril. V tej vízia boli naša budúcnosť. Budúcnosť našej rodiny. Bola si v nej ty a aj Sim, po mojom a Carlisleovom boku. Povedal aj to, že bola šťastná, že si nájdem pravú lásku. Mala v pláne povedať to aj Esmé a podľa mňa jej to aj povedala. Esmé určite reagovala ako Alice.

Preto ťa išli zachrániť spolu. Určite vedela aj to, že ich zabijú, ale bola to pre ňu aj Esmé lepšia varianta. Od toho okamihu ubehlo veľa a ja som mal aj tak výčitky, a výhrady voči tebe. Sim a Carlisle si našli spoločnú debatu. Pomoc ľuďom. Bola nadšená tým, čo robí Carlisle. Začali ste sa obe živiť zvieracou krvou. Z Carlisla a Sim sa stali výborný priatelia, znášal odchod Esmé dobre, a hlavne veril schopnosti Alice. Po istej dobe, keď si videla šťastnú Sim, začala si žiť aj ty. Každou chvíľou som bol tebou očarený, viac a viac. Šli sme spolu na lov a tam sa to stalo. Pobozkal som ťa... vtedy, akoby som zo seba pustil všetko, čo vo mne bolo. Vedel som, že ťa milujem, ale že ťa milujem viac, ako som miloval Alice, to nie. Nevedel som, že sa dá milovať ešte viac. Horel vo mne oheň len keď som sa na teba pozrel. A on horí doteraz.“ 

„Ako vieš čo sa stalo, keď zomrela Alice. Veď si tam nebol, alebo áno?“

„Ty si mi to povedala.“

„Takže... to ja som zabila Alice a Esmé?“ vzlykla som.

„Nie! Nie!“ prihnal sa hneď ku mne a skryl si ma do svojho náručia. „Nie je to tak, a nikdy to tak nebolo. Ty si ju nezabila, to boli len moje myšlienky, mylné myšlienky. Ty si to najlepšie čo ma stretlo, to najkrásnejšie, najšľachetnejšie a najbláznivejšie,“ zasmial sa.

„Vážne?“ opýtala som sa. Ale v túto chvíľu som bola rada, že si na nič nepamätám. Nechcela by som si pamätať tú scénu, kde kvôli mne zabíjajú Alice a Esmé. 

„Vďaka Alice som prežil. A možno práve preto som bol s ňou, pre nejaký zámer. Keby som nespoznal ju, nemal by som teba,“ pobozkal ma pre dôveryhodnosť jeho slov.

„Pôjdeme skutočne na lov alebo sa vrátime späť?“ 

„Veríš mi, že si nič nepamätám?“ zdesene som sa mu pozrela do očí.

„Verím,“ povedal hrdo, „možno to bol nejaký upír, ktorý ti vymazal pamäť. Prídeme domov a zavolám Eleazarovi, súhlasíš?“ 

„Na čo?“ 

„Má najlepší prehľad, vďaka jeho schopnosti. Možno bude vedieť o nejakom upírovi.“
Prikývla som.

„A teraz poď!“ chytil ma za ruku a prinútil tým k behu.

„Jasper!“ vykríkla som. „Ako sa to má robiť?“ preglgla som.

„Nie je to ťažké. Len sa nadýchni a potom nechaj svoje zmysli pracovať.“ 

Bolo to povedané ľahko. Ešte ľahšie, ako to popisovala Bella v tej knihe. Nadýchla som sa a ako šok mi do nosa udrela omamná vôňa. Prekvapene som trhla hlavou k Jazzovi. 

Zaškeril sa. 

„No len si poslúž.“ Poslal mi vzdušný bozk. Ako strela som vyštartovala z miesta na ktorom som stála. Počula som za sebou Jasperov krik. Niečo v zmysle, že mám na neho počkať. To tak! Ešte mi vyfúkne tie najlepšie kusy. Ale po pár minútach mi pripadalo, že bežím dlho. Ale v tom ma zasiahla ešte krajšia vôňa. Cítila som, že je blízko, veľmi blízko. Sedel opretý o strom a oddychoval. Skočila som na neho z boku. Rozhadzoval rukami všetkými možnými smermi. Pazúrmi mi urobil znaky na rifliach. A to ma ešte viac rozčúlilo. Zaborila som svoje zuby do jeho chlpatého krku. Pripadala som si, ako keby som pila slamkou pepsi. Asi som objavila novú špecialitu môjho nekonečného života. Emmett nebude nadšený. Žiadneho medveďa mu nenechám, má smolu! Telo som zahrabala a vydala sa hľadať Jazza. 

„Jazz!“ volala som na neho.

„Pššt, skoro si mi odohnala večeru,“ smial sa.

„Večeru?“ 

„Pozri sa okolo seba,“ poradil mi.

Mal pravdu, bola už tma. Ale keď máte zrak lepší ako jastrab, tak sa niet čomu diviť.

„Pôjdeme, madam?“ opýtal sa gentlemantsky a navrhol mi svoju ruku. S hrdosťou som ju prijala a s jemným iskrením pri tomto dotyku sme sa rozbehli domov. 

___________________________________________________________________________________________________________________

Túto kapitolu chcem venovať : Simiik - za to, že mi vieš vždy zodvihnúť náladu, polichotiť, zdvihnúť sebavedomie a za nádherný komentár =); MirushQka - za jej dôverihodnú kritiku :-*; Lucie - za toľko tlieskania, že sa mi až zatočila hlava :D; Elisme7 - za dych berúci komentár, ktorý ma ohromil! O:); AliceCullen87 - za to, že slovo "úžasné" od teba nabralo lichotivejší rozmer ;); Natty - za jednoduchý, ale pekný komentár 3:)... Veľké ĎAKUJEM!!! <3

zhrnutie NoemiVolturiCullen

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Human dreams and vampire reality 2/3: