Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Happy end for Leah? - 3. časť

18.07.2010 (15:30) • Nessienka • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2471×

Happy end for Leah?

3. časť

Dlho sme nepohnuto stáli na mieste a užívali si prítomnosť toho druhého. Cítila som sa akási plná, plná tých nádherných pocitov. Keď sa teraz tak nad tým zamýšľam, nedokážem pochopiť, prečo som sa tomuto zázraku bránila. Moje telo a moja myseľ sa bránili, ale nie moje srdce. To dávno vedelo, pre koho bije. Len pre neho, pre môjho Nahuela. Moje všetko. Moja duša, moje srdce, druhá polovička, spriaznená duša, priateľ, milenec a ktohovie, možno to raz dotiahneme až pred oltár. Teraz už viem, prečo Emily, či Sam, nemohli byť od seba ďaleko. Prečo Sam stále myslel len na Emily, aj keď bol na hliadke. Teraz to aj mne prišlo automatické, ako dýchanie.

„Budete tu stáť ešte dlho, alebo pôjdete dovnútra?“ podpichol nás môj brat a ja som urobila niečo, čo som neurobila už veľmi, veľmi dávno: začervenala som sa. Dokonca som celá horela. Túto časť môjho ’ja‘, by som najradšej pochovala, a darilo sa mi to, ale toto pripútanie sa ju oživilo. Ako som nenávidela ten pocit, keď vám horí tvár a vy neviete kam s očami.

„Veď už ideme,“ povedala som potichu, vediac, že ma aj tak budú počuť. Vymanila som sa z tej príjemnej náruče a chytila Nahuela len za ruku. Usmiala som sa na neho. Takmer som aj zabudla, čo je to skutočný, úprimný úsmev. Dávno som sa nesmiala, neprejavila nejaký cit, samozrejme, okrem nenávisti.

Vybrali sme sa do domu a zamierili do obývačky, kde si Nahuel sadol a mňa si posadil na kolená. Takto to bolo dokonalé. Cítila som teplo jeho tela, jemný tlkot jeho srdca, ktorý znel ako tá najkrajšia melódia na svete. Žiadny svetoznámy skladateľ by niečo také nedokázal vytvoriť. Obdivovala som, ako sa na jeho tvári láme svetlo zo žiarovky, ako sa mu šibalsky blýska v očiach, ako sa mu vytvárajú jamky v lícach, keď sa na mňa usmeje. Som stratená, keď sa tento poloupír usmeje... Stratená, ale vyhovuje mi to. Kto by sa nechcel stratiť v Raji? Asi len blázon.

„Takže nám už konečne aj povieš, kde si bola posledné tri dni?“ spýtal sa Jacob, ale nedokázal na seba upútať moju pozornosť. Tá patrila jedinej bytosti – mužovi, ktorý ma zvieral v náruči akoby držal niečo veľmi vzácne, čo už nemienil nikdy v živote vrátiť. Bože môj, budem rada, ak ma takto bude držať až do skonania sveta. Mohla by vypuknúť aj tretia svetová a ja by som tu len tak sedela a topila sa v jeho pohľade.

Túto dokonalú chvíľu dokonca nemohlo prerušiť ani decentné odkašľanie. Nepozrela som tým smerom, ale rozhodla som sa, že aspoň odpoviem. Budem to mať skôr za sebou a budem sa môcť stratiť aj s týmto úžasným mužom, mužom môjho života, ktorý ma ako jediný dokázal vrátiť späť a prinútiť ma smiať sa.

„Posledné tri dni som prespala pod nejakým skalným previsom,“ povedala som úprimne, ale potichu. Nevidela som, ako sa kto tvári, pre mňa bola dôležitá len jedna jediná tvár. Tvár, ktorá sa na mňa dívala s oddanosťou dieťaťa, ale s obavami dospeláka. Tvár, ktorú som pred sebou videla, či sa mi to páči alebo nie. A teraz sa mi to veľmi páči. Jacob mal pravdu, stačí odstrániť predsudky prameniace z našej vlčej podstaty. Učili nás, že toto sú naši nepriatelia. Ale ja svojho nepriateľa zbožňujem, je pre mňa dôležitejší ako vzduch, ktorý dýcham. Dôležitejší ako voda, ktorú pijem. Bez neho by som neprežila ani jediný deň môjho súčasného a budúceho života.

„Ty si tie tri dni prespala?!“ spýtal sa niekto a ja som spoznala prekvapený hlas svojho malého bračeka. Keď som si spomenula, čo všetko som mu povedala a urobila, cítila som sa vinná. Mala by som sa mu ospravedlniť. Zaskočená svojimi myšlienkami som sa nachvíľu zamyslela, či by som toto niekedy urobila, keby som sa nepripútala k Nahuelovi. Odpoveď je jasná: možno raz, keď by som konečne dokázala odpustiť Emily a Samovi. Áno, je to tak. Nemohla som im odpustiť, že sa k sebe pripútali, aj keď za to nemohli.

„Prespala. Moje telo si muselo zvyknúť na niektoré zmeny,“ zamrmlala som a opäť sa začervenala. To červenanie sa by mali zakázať! V izbe zavládlo hrobové ticho, v ktorom by ste počuli aj trávu rásť. Ja som však stále lipla pohľadom na Nahuelovi a on na tom nebol o nič lepšie, či horšie – uprene sledoval mňa. Pozerala som na neho a ukladala si do mysli aj ten najjemnejší detail jeho tela. Každú oblinu pevných svalov, každý vlas, jeho dokonalý úsmev, silné ruky, ktorými ma objímal, teplo jeho tela, ktoré som cítila. Túžbu a lásku, ktorú vo mne vyvolával. Túžbu po jeho tele...

„Chceš povedať, že sa tvoje ’záležitosti‘ vrátili do normálu?“ spýtal sa napokon prekvapene Jacob a ja som sa začala červenať. Vážne by to mali zakázať! Takto trápne som sa naposledy cítila na strednej škole, keď mi spolužiačky skryli oblečenie a ja som musela ísť domov len v spodnej bielizni. Všetci na mňa vtedy vyvaľovali okále a chlapi mali nemiestne narážky na môj vzhľad. Všetci hovorili, že som bola veľmi pekná...

Nemo som prikývla a Jacob pochopil, že sa o tom odmietam baviť a ďalej sa nevypytoval. To mi vyhovovalo. Vyskočila som na nohy a začala Nahuela ťahať za sebou. Viac než ochotne ma nasledoval a ja som sa rozbehla smerom do lesa. Ani neviem, kam som vlastne bežala, ale potom som to zistila – na miesto, kde som bola aj predtým. Nahuel nevedel, kam ideme, ale vyzeral, že mu je to úplne jedno. Viem prečo, aj ja by som bola ochotná nasledovať ho aj do Pekla...

Za pár hodín sme konečne dobehli na to miesto. Stále sa tu vznášal pach mojej krvi, aj keď slabý. Pozrela som na Nahuela, aj on si to všimol, ale nevyzeral, žeby ho to nejako rozrušilo. Stále sa na mňa usmieval.

Zrazu si ľahol na zem a mňa stiahol so sebou. Nestihla som si nič uvedomiť a zrazu som celým telom ležala na ňom. Mierne som sa zachvela z našej vzájomnej blízkosti a upierala som na neho oči. V jeho pohľade som videla divokú túžbu a lásku. Tú túžbu som cítila aj ja, túžbu po jeho tele, ktorá sa stále viac a viac stupňovala. Mala som pocit, že od prívalu takýchto silných pocitov čoskoro vybuchnem ako bomba a po mne ostanú len tie čierne šaty, ktoré mi tak prekážali. Viac mi však prekážalo jeho oblečenie – čierna košeľa a obyčajné rifle. Rukávy košele mal vyhrnuté a ja som si až teraz všimla tetovanie, čo mal na pravom predlaktí. Bol to biely tiger číhajúci v tráve. Niečím mi ho pripomínal.

„Prečo si utiekla, Leah?“ spýtal sa a pri vyslovení môjho mena som mala pocit, že určite vybuchnem. Vyslovil ho zachrípnutým hlasom. Akoby sa so mnou maznal. Vyslovil ho isto a dôverne, akoby sme sa poznali celé stáročia, a nie pár dní.

„Jacob ti nič nepovedal, však?“ spýtala som sa a on len pokrútil hlavou a začal sa mi hrať s vlasmi. To ma dosť rozptyľovalo. Pri jeho dotyku som cítila bodanie túžby po celom tele. Zhlboka som sa nadýchla a pokúsila sa ignorovať žiadostivosť, ktorá sa mi liala žilami a stupňovala moju teplotu, akoby sa mi žilami neliala krv, ale žeravá láva.  Samozrejme, bolo to úplne zbytočné. To je, akoby ste sa snažili ignorovať tornádo, ktoré sa práve preháňalo neďaleko vášho domu a rútilo sa na vás. Presne tak som sa cítila. Akoby na mňa útočilo tornádo pocitov a ja sa ocitla v jeho lieviku.

„Určite ti rozprával o pripútaní sa,“ povedala som a pozrela na neho, aby som sa uistila, že mám pravdu. Potom váhavo prikývol. Keď tak urobil, pokračovala som: „Kým som bola len človek, chodila som s jedným chalanom, volal sa Sam a veľmi sme sa milovali. Lenže aj on mal v krvi vlčí gén a tak, keď sa objavili Cullenovci, začal sa meniť. Nemohol mi povedať pravdu a mňa to hnevalo, ale aj tak sme stále boli spolu. Lenže potom prišla na návštevu moja sesternica Emily zo susedného kmeňa. Jediný pohľad stačil Samovi na to, aby sa k nej pripútal, aby zabudol na mňa a na všetko, čo sme si kedysi prisahali. Keď som sa o niečo neskôr premenila aj ja, pochopila som, čo sa s nimi stalo a upírov som znenávidela. Oni mohli za to, že sa mením na obrovského psa, mohli za to, že som stratila najdôležitejšiu osobu na svete. Zatrpkla som. A potom si prišiel ty a ja som pocítila silu svojich citov a to ma vyľakalo. Nenávidela som tvoj druh a zrazu si sa objavil a ja som ťa mala milovať. Nenávidela som to. Chcela som zlomiť to kúzlo, lenže potom som zistila, že sa určité ’veci‘ vrátili do normálu. No, a potom som sa premenila a Jacob mi vysvetlil, že to nie je nenávisť, ale pud predátora, ktorý mám v sebe a ktorý ma núti, aby som zabíjala upírov. Nakoniec som sa však vrátila,“ dopovedala som a ostražito sledovala emócie na jeho tvári. Šok, úžas, pochopenie, láska, ľútosť... To všetko a omnoho viac, príliš veľa na to, aby som to pochopila.

„Chýbala si mi,“ zašepkal mi z ničoho-nič do ucha a pobozkal ma naň. Bolo to po prvýkrát, čo som na svojom tele pocítila jeho dokonalé, plné pery a ja som si ten pocit užívala. Slastne som privrela oči, akoby som celý život čakala len a len na dotyk jeho pier.

„Je mi ľúto, že si musel kvôli mne trpieť,“ povedala som previnilo a zadívala sa mu do očí. Zdalo sa mi to, alebo v nich bleslo pobúrenie?

„Hlavné je, že sme spolu teraz. A tak to aj ostane,“ povedal a umlčal moje protesty tým najkrajším spôsobom – svojimi perami.

Ruky som mu vplietla do vlasov a viac sa k nemu pritúlila. Naše pery tancovali v rovnakom rytme. Jeho ruky začal skúmať moje telo, obkresľovali moju siluetu. Keď mi začal vyhŕňať šaty, blažene som mraukla. Teraz som si pripadala ako mačka, nie ako vlčica. Čoskoro boli moje šaty preč a on bol stále oblečený. To sa mi nepáčilo.

Pretočila som ho opäť pod seba a zaútočila s novou intenzitou na jeho pery. Rýchlo som rozopínala gombíky na košeli, ale nedarilo sa mi to. Moje telo ovládala neznesiteľná túžba, ktorá prahla po naplnení. Košeľu som mu jednoducho strhla a ruky položila na jeho obnaženú hruď. Skúmala som jeho dokonalé svaly, zatiaľ čo sa do hry zapojili aj jazyky a začali spolu vášnivý tanec.

Čoskoro sme boli obaja nahí a vychutnávali si pohľad na telo toho druhého. Nikdy v živote som nevidela krajšie telo, dokonalejšie telo. Celá som horela, krv mi vrela v žilách a srdce divoko bilo. Toto bolo viac ako obyčajný vzťah. Bol na takej úrovni, že mi sami sme ho nedokázali pochopiť a ani sme sa o to nepokúšali.

Nahuel ma pretočil pod seba a zadíval sa mi do očí. Neviem, čo tam hľadal, čo tam našiel, či nenašiel, ale bez väčších protestov ma pobozkal a vnikol do mňa. Vykríkla som od bolesti, keď pretrhol aj tú drobnú prekážku v podobe panenskej blany. Zbozkával stopy po slzách a čakal, kým si zvyknem na takýto nový a intenzívny pocit.

Nakoniec sa moje telo poddalo a vystrelo sa ako struna naproti jeho telu. Spojil naše pery a začal sa pohybovať proti mojim bedrám. Ochotne som mu vychádzala v ústrety. Naše telá tancovali v spoločnom rytme. Spoločne sme sa začali rútiť ku hviezdam a naraz sme dosiahli vrchol. Všetko akoby explodovalo. Akoby sme si nemohli byť ani bližší. Okolo nás poletovala pavučina túžby a lásky a celých nás zahalila do svojho závoja.

Pritúlil si ma do náručia a obidvaja sme zrýchlene dýchali. Na takýto pocit som nebola pripravená, ale bolo to prekrásne. Boli sme ako jedno telo, jedna duša, jedno srdce. Toto bolo viac ako len pripútanie sa. Oproti nášmu putu to bola úbohosť.

„Ani nevieš, aký som šťastný, že som tvoj prvý milenec,“ zapriadol mi do ucha. Začervenala som sa. Za poslednú hodinu som sa červena hádam ešte viac, ako keď som bola puberťáčka. No áno, bol mojim prvý a jediným milencom. So Samom sme spolu chodili, ľúbili sme sa, ale nikdy sme sa spolu nevyspali. Nikdy sme nezašli tak ďaleko. Aj keď Sam chcel, ja som vždy cúvla. Necítila som sa na to. Teraz som po tom túžila, vtedy nie. Aká odlišná som bola oproti minulosti. A všetky tieto zmeny spôsobilo pripútanie sa, ktoré som ani nechcela prijať.

Hrala som sa s jeho vrkočmi a pozerali sme na západ slnka. Zvláštne, ako mi s ním čas rýchlo ubiehal. Ale raz budeme musieť odísť, aj keď to bude trvať asi ešte dlho. A potom budeme musieť čeliť mojej rodine a celej svorke. Toto bude omnoho ťažšie ako bol vzťah Nessie a Jacoba, dokonca ani ten ešte neakceptovali. Budeme musieť byť opatrní, predsa len, Nahuel je spolovice človek a teda aj smrteľný...

 »» zhrnutie ««

Jedna otázočka: spravím z toho poviedku na viac pokračovaní? Chcete vôbec pokračovanie?

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Happy end for Leah? - 3. časť :