Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Dependent death

05.06.2011 (15:45) • Nesii • FanFiction jednodílné • komentováno 9× • zobrazeno 1930×

Keď som mala deväť, chcela som byť baletka.

Keď som mala pätnásť, chcela som byť právnička.

Teraz mám sedemnásť a túžim po jedinom. Po alkohole.

Nemám žiadne plány, moja budúcnosť je rozprášená na kilometre ďaleko.

Môj život je... vzdialený. Už sa nedá nájsť. Ako keby ste hľadela malé zrniečko prachu v kope sena. Bude to trvať večne, kým ho nájdeš, a potom ti ostane už len málo času na prežitie. Tak málo, že túžiš len po jednom - po smrti.

Smrť. Jedného dňa, bolo to niekedy na prelome zimy a jari, keď som ešte chodila s ním, mi raz povedal:

Je mnoho spôsobov ako môže človek umrieť. Prepichnutím srdca, vykrvácaním, chorobou, závislosťou.

Vtedy som len so strachom zakrútila hlavou a nemyslela na to. Ale keď nad tým premýšľam teraz, myslím, že mal pravdu. Tá jedna choroba, choroba z jeho spôsobov smrti, ma zasiahla. Zasiahla a už sa nedá vrátiť späť. Už nikdy ho neuvidím, ani jeho rodinu. Už nikdy si nevíndem von s kamarátmi, nezájdem na frustrujúce a dlhé nákupy s Alice. Už nikdy nebudem taká, ako predtým. A to kvôli jednej osobe, ktorú som za tak krátky čas i život veľmi milovala a navždy budem.

Pokračovanie

Pár mesiacov, mohlo to byť taký štvrtý či piaty mesiac po jeho odchode, som to už nevydržala a prvýkrát siahla po alkohole. Po látke, ktorej už po prvom raze môžeš prepadnúť. Keď som mala depresiu, dala som si alkohol. Keď som bola smutná... alkohol. A postupne som pila hocikedy a hocikde. Bolo mi to jedno. Z tej vzornej študentky sa stala nezodpovedná. Bella už navždy zomrela.

Po dvoch rokoch, keď som mala devätnásť, moja matka aj s Philom nešťastnou náhodou havarovali a zomreli. A to bol ďalši krok aby som v tom pokračovala. Keď som vypila pohár vínka, či fľaše - nevidela som v tom rozdiel - moje telo i myseľ sa upokojila a ja som sa usmievala.

Otec to nevydržal a dal ma liečiť. Bolo to tam hrozné. Alkoholu som sa nemohla ani nadýchnúť, nie to ešte vypiť. Tým sa zo mňa stala ešte väčšia troska ako som bola. Nesnažila som sa, aby som z toho svinstva mohla vypadnúť, nepomáhala som im. Nechcela som im to ani uľahčiť. Bolo mi dobre tam, kde som.

***

20. októbra 2010 - 20 rokov

Na ten deň si z čista-jasna pamätám. V ten deň prišli do mesta Cullenovci. Bol to hrozný, nie... ten najhorší deň v mojom živote. Boli to štyri mesiace v protidrogovom. Zistili, že som tu. Boli veľmi šoknutí. Úplne ich to zničilo, no mňa to nezaujímalo. Túžila som len po jednom. Po látke, ktorá len keď u mňa v žalúdku ležala, bola som šťastná.

21. október 2010

Dnes ma celá Cullenovská rodina príde navštíviť. Odmietla som ju, ale viete, že Cullenovci sú bohatí a trocha peňazí, ktoré nasypú do vrecka, a všetko sa spraví.

Pozrela som sa do zrkadla. Totálne biela tvár, fialové kruhy pod očami, vysušené pery a oči bez života. Vlasy som si zopla do gumičky a umyla tvár.

„Pani Swanová, máte návštevu," ohlásila ma ošetrovateľka Cooperová. Vzdychla som a so sklonenou hlavou išla za ňou. Ošetrovateľka otvorila dvere a ja som vstúpila do miestnosti, kde sedelo sedem Cullenovcov. Ľudia, ktorí mi tak ublížili. Ľudia, na ktorých som skoro zabudla, no nezabudla som na to, ako mi ublížili, a ako som ich milovala. Sadla som si na stoličku, oprela sa o ňu a hľadela som na svoje ruky položené na stole. Nevedela som, ako sa správať. Či byť nahnevaná, smutná alebo šťastná. Či ich mám poslať kade ľahšie. Netušila som nič.

„Bella," šepol Edward zničene. Jeho hlas vo mne spôsobil explóziu, ktorá sa v mojom tele prerútila takou rýchlosťou, že som sa nemohla nadychnúť. Chytila som si krk a plakala. Neznášala som absťáky. Stavy, keď túžíš tak silno po alkohole, že by si bola schopná aj zabíjať. Začala som vrieskať a metať sa. Padla som na zem a búchala rukami o zem. Prišiel ku mne Edward a objal ma. Strhla som sa a zapišťala. Vošli dnu sestričky a pichli mi injekciu na upokojenie. Moje telo a ja som sa upokojila a ostala som ležať na chrbte a pozerať sa na stenu. Nado mnou sa skláňala celá rodina. Pocítila som strašný hnev. Zavrela som oči a zatla zuby.

22. október 2010

Dnes majú prísť na druhú návštevu. Doktori mi radšej dajú lieky, ktoré by mi mali pomôcť, aby som nedostala ďaľší absťákový záchvat.

Tentokrát som si vlasy nechala padať popri tele, ani som sa nepozrela do zrkadla iba kráčala tou istou bielou chodbou k miestnosti kde sú oni. Tentokrát som nesklonila hlavu. Sadla som si na stoličku a pozerala na nich. Znova boli krásni. Bledí, zlaté oči, krásne črty tváre a úžasné postavy. Boli dokonalí.

„Bella," začala Alice. Zavrela som oči a vzdychla. Na to som sa pozrela do očí Alice. Plápolali v jej iskričky šťastia. „Bella... ako sa máš?" pokračovala.

Vyprskla som do smiechu a pozerala jej do očí. Natiahla ruku cez stôl a pomaly ma chytila chladnými končekmi prstov. Striasla som sa. Tak mi to chýbalo.

„Mám ťa rada, Bella. Je mi to tak ľúto, veľmi ľúto," šepkala. Vytriskli mi slzy a začala som plakať.

„Alice... Aj ty mne," vzlykala som. Stiskla som jej ruku. Obišla stôl a objala ma. Oblapila som ju okolo pásu a hlavu položila na jej plece.

„Prečo si mi to spravila. Mala som ťa tak rada a... ty si odišla."

„Je mi to ľúto. Ja vlastne ani neviem, čo ti povedať,"

„Bella," šepol Edward. Stuhla som v jej objatí a otočila sa. „Bella. Ľúbim ťa," povedal a pristúpil ku mne. Zavrela som oči a vzdychla. Príliš veľa emócií. Nezvládnem to. Už nie, je toho príliš veľa, príliš. 

„Milujem ťa," povedala som a pristúpila k nemu. Pobozkala som ho na jeho chladné pery a skôr ako si to stihol všimnúť, utiekla som odtiaľ. Utekala som bielou miestnosťou do mojej izby. Vytiahla som papier a pero.

Drahá Alice, Edward, Charlie a Cullenovci

Poviem Vám len jedno. Vždy som Vás milovala a vždy budem, aj keď tu už nebudem.

Edward - mnohokrát som ležala v posteli a myslela na teba, zaspávala som a čakala na svojho anjela. Verila som, že raz budem vstávať s tebou, verila som, že ma zahrnieš svojou nehou.

Alice - priateľ nie je ten, ktorý sa ťa drží vtedy, keď lietaš v oblakoch ale ten, ktorý ťa dojíma, keď sa ti svet rúca pod nohami.

Charlie - človek práve človeka najväčšmi potrebuje k šťastiu. Odpusť, ocko.

Cullenovci a ostatní - žijem tak, aby sa moji priatelia začali nudiť, keď zomriem.

List som položila na posteľ a natiahla sa pod postele. Vybrala som odtiaľ lieky a Alpu. Nikdy som ich neužívala, nechávala som si ich na ťažké chvíle. Zjedla som päť tabletiek a vypila celú, litrovú Alpu. O pár minút začala na mňa doliehať únava, moje oči mi oťažievala a ja som sa konečne cítila šťastná a voľná. Posledné, na čo som si spomenula, bol on. Uvidela som svoju minulosť, ktorá všetko zapríčinila.

Jeho pokožka v tej žiari svetla bola krajšia od tejto krásnej lúky. Otočila som sa k nemu a chytila ho za ruku. Prebehol mnou elektrický prúd a moje srdce sa rozbúšilo. Jeho tvár sa pomaly natiahla nad moju a jeho mramorové pery priložil k mojim. Vtom mi hlavou prebleskla myšlienka, že už nikdy nemôžeme byť bez seba. Že nás už nič nerozdelí.

Až jedného pekného dňa, keď sa slnko krásne hralo s jeho pokožkou, sa záblesk mojej krvi predral na zem. Na malú chvíľu som uvidela svoju budúcnosť a vedela som, že už sa nič nedá vrátiť späť.

Život je šanca, využi ju.

Život je krása, obdivuj ju.

Život je blaženosť, užívaj ju.

Život je sen, uskutočňuj ho.

Život je výzva, príjmi ju.

Život je povinnosť, naplň ju.

Život je hra, hraj ju.

Život je bohatstvo, ochraňuj ho.

Život je láska, poteš sa ňou.

Život je sľub, splň ho.

Život je smútok, prekonaj ho.

Život je hymnus, spievaj ho.

Život je šťastie, zaslúž si ho.

Život je život, chráň ho.