Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Charlieho premena

19.08.2013 (15:30) • kikinka82243 • FanFiction jednodílné • komentováno 4× • zobrazeno 1192×

Bol som vzadu za domom a sekal som drevo. Pokúšal som sa zamestnať si myseľ. Odkedy Bella odišla, dom je strašne prázdny. Sue príde z práce len večer a cez deň sa to tam nedá vydržať. Bella je chorá a ja sa cítim osamelý. Už je to celá večnosť, čo som ju nevidel, občas síce zavolá, ale strašne mi chýba. Neviem sa dočkať, kedy sa vráti.

„Charlie?“ Otočil som sa a zbadal za mnou Jakea, ktorý mal na tvári nejaký divný výraz.

„Jake! Máš nejaké správy o Belle?“ Bol som napätý, Jake sa objaví len keď mi príde povedať nové správy o mojej dcére.

„Viete, Charlie, Bella je...“ To, že nedokončil vetu, sa mi vôbec, ale vôbec nepáčilo. Začal som sa báť. Myslel som na najhoršie.

„Nie, nie je, nemôže byť.“ Neveril som. Začal sa mi rúcať celý svet. V tej chvíli som bol na úplnom dne.

„Nie, nie, je v poriadku, je späť doma,“ odvetil pohotovo, aby ma upokojil.

„To si mal povedať hneď." Nechal som všetko tak ako je a bežal k autu. Bol som rozhodnutý okamžite ísť za Bellou.

„Počkajte, viete, aby sa Bella uzdravila, musela sa zmeniť," povedal to dosť neisto a zase som začal mať obavy.

„Ako zmeniť?“ moja otázka znela dosť váhavo, to som počul aj ja sám.

„Teraz vyzerá skôr ako Esme, než ako Renée. Svet, v ktorom žijete, nie je taký, aký si myslíte.“ Nič z toho, čo hovoril, mi nedávalo nijaký zmysel.

Pozrel som sa na neho a všimol som si ako sa vyzlieka. Bolo to dosť divné.

„Čo to robíš?“ Už mal na sebe len trenírky. „Prestaň!“

A zrazu sa začal triasť a ako keby sa z neho parilo. Nič také som v živote nevidel. O chvíľu už predo mnou namiesto Jakea stál obrovský červeno-hnedý vlk. Tak som sa ešte v živote nebál. Bolo to niečo neuveriteľné. V tej chvíli si vlk ľahol predo mňa a v očiach mal pohľad ako malé šteňa.

„Čo to...?“ vyjachtal som. Nemohol som uveriť tomu, čo som práve videl. Chlapec, ktorého poznám celý život, sa zmenil na obrovského psa. Kým som sa ja zbieral, ani som si nevšimol kedy, ale zasa tam stál Jake.

„Vidíte? Vôbec ste ma nepoznali a to som s vami trávil toľko času," povedal to takým zvláštnym tónom.

„Ako? Ako sa ti to stalo?“ dožadoval som sa odpovede.

„To je na dlho, no sľubujem, že vám to raz vysvetlím. Teraz bežte za Bellou.“

„Hej, idem, ale o tomto nechcem nič počuť, inak...“ povedal som to výhražným hlasom.

Bežal som do domu, vzal som si kľúče od auta a sústredil sa na to, aby som sa čo najrýchlejšie dostal k Belle. Viezol som sa po kľukatej ceste, ktorá viedla ku Cullenovskému sídlu. Zaparkoval som čo najbližšie pri vchodových dverách. Videl som ako na mňa už za nimi čaká Carlisle. Vybehol som k dverám hore po schodoch.

„Charlie," pozdravil ma Carlisle slušne ako vždy.

„Kde je?“ pohotovo som odvetil aj keď trochu neslušne. No bolo mi to jedno, lebo v tej chvíli ma nezaujímalo nič iné len moja Bells.

„Tadiaľ.“ Pokynul mi rukou smerom hore.

Vybehol som na druhé poschodie a všimol si, že Carlisle za mnou nejde. Asi mi chce s Bellou dopriať trochu chvíľ osamote. Vošiel som do izby a uvidel Bellu sedieť na pohovke. Nebol som si celkom istý, či je to ona. Jake mal pravdu, dosť sa podobala na Esme, ale boli to jej črty, len iné ako som si ich pamätal.

„Ahoj, oci,“ pozdravila ma. No jej hlas znel inak, skoro ako malé zvončeky, ktoré visia nad postieľkami bábätiek.

„Ahoj, Bells.“ Bol som tak rád, že ju zasa vidím, že som skoro zabudol na tú jej zmenu. Postavila sa a objala ma. Silno som si ju pridržal a až po chvíli som si uvedomil, že je chladná ako ľad.

„Vyzeráš inak," obvinil som ju.

„To nič, o to sa neboj, poviem ti všetko, čo potrebuješ vedieť.“ V jej hlase bola bolesť.

„To je všetko, čo mi k tomu povieš. Tak to nie, žiadam od teba vysvetlenie,“ začal som kričať. Bol som z toho vytočený.

„Oci, prosím, len takto s tebou môžem ostať.“

„Fajn, ale si v poriadku?“

„Je mi úplne skvele," odvetila to tak uveriteľne, že som to nespochybňoval. Vo dverách sa objavil Edward a v náručí držal to najkrajšie stvorenie aké som kedy videl.

„Charlie, toto je Renesmee,“ predstavil mi ju.

„Jasné, tvoja neter.“ Vtedy som si spomenul, že mi to Jake spomínal.

„Naša dcéra," pohotovo odvetila Bella.

„Máš pravdu, adoptovali ste ju," spomenul som si, že aj to Jake spomínal. No toto dieťa vyzeralo ako keby to vážne bola ich biologická dcéra. Mala orieškovo hnedé oči a bronzové kučeravé vlásky. Keby bolo prešlo deväť mesiacov, dal by som ruku do ohňa za to, že je to ich biologická dcéra, no prešiel len mesiac. Bolo to rozkošné dieťa, talentované a nádherné.

Celá návšteva prebehla v pokoji, ja som sa zmieril s tým, že Bella sa dosť zmenila, no bol som rád, že je v poriadku a šťastná.

„Tak ja už pôjdem, deti,“ pozdravil som, keď som nasadal do auta.

„Maj sa, oci," odzdravila ma Bella a v jej očiach som zazrel šťastie.

Viezol som sa domov, bol som spokojný, že som videl svoju dcéru zdravú a šťastnú. Teraz keď som videl ich dcérku, tak sa ma už nezbavia. Budem ich navštevovať tak často ako sa len bude dať.

....

Prešiel asi mesiac. S Bellou, Edwardom a Renesmee sme sa pravidelne navštevovali. Nessie rástla neuveriteľne rýchlo, no ja som sa nevypytoval, pretože to tak bolo lepšie, no aj tak to bolo dosť divné. Sue na to nič nehovorila. Keď som sa jej spýtal, či sa jej to nezdá divné, tak hneď zmenila tému. Po Vianociach už chodili len oni k nám, vždy keď som chcel prísť, tak sa tu objavili oni. Po ich poslednej návšteve som sa rozhodol, že tej záhade prídem na koreň.

Sue nebola doma, tak som nasadol do auta a šiel po ceste k domu Cullenovcov. Zaparkoval som ďalej od domu a šiel po lese k ich domu. Les bol dosť hustý. Zastavil som sa, keď som videl na záhradu. Chvíľu som tam postával, keď zrazu z domu vyšla obrovská žena, ktorú som nikdy nevidel. Takmer okamžite ma zbadala. Neviem, ako to urobila, ale zrazu stála predo mnou. Bola to len sekunda, no mne sa zježili chlpy na celom tele a neuveriteľne som sa bál, aj keď neviem kto to je, niečo mi hovorilo, aby som sa bál. A v tej chvíli mi pod kožu prenikli jej studené zuby. Vydral sa zo mňa neskutočne hlasný výkrik. Neuveriteľne to bolelo, tá bolesť sa nedala vydržať. Ako keby mi pálili kožu a to všetko sa rozlievalo pomaličky po celom tele.

„Nie, nie, Benjamin, pusť ho, to je môj otec!“ Počul som kričať Bellu, v hlase mala zúfalstvo, kričala tak, ako tie noci, keď ju Edward opustil.

A potom som celú večnosť cítil a vnímal už len bolesť, neuveriteľnú, pálivú bolesť a zrazu to prestalo. Otvoril som oči a videl som všetko, čo som chcel, počul som všetko, dokonca aj cítil.

....

Carlisle s Bellou mi všetko vysvetlili a ja som pochopil, čo sa so mňa stalo. Páčilo sa mi to, získal som novú rodinu a nových priateľov. Som rád, môžem stráviť celú večnosť so svojou dcérou a mojou biologickou vnučkou. Moje tušenie ma neklamalo, Renesmee je ich a tak aj moja. 

Autor: kikinka82243, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Charlieho premena: