Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bolo to z lásky

12.05.2010 (15:15) • PinkVolturi • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2612×

Sedela v kútiku izby pri ľadovej stene. Schúlená v klbku si rukami objímala nohy. Plakala, veď mala prečo.

Oči mala sklopené k zemi a v mysli si prehrávala jeden jediný obraz.

Jeho krásne zelené oči, ktorými pozoroval tie jej, a pritom sa usmieval. Hladil ju po tvári, vlasoch. Potom sa ku nej priblížil a jemne ju pobozkal na jej hebké pery. Rukou ju objal okolo pása a pritiahol si ju bližšie.

Toto boli jej spomienky plné bolesti.

Teraz už nevnímala život, realitu, nič. Nevedela, ako dlho tam už sedí. Bolo jej to úplne jedno.

Pomaly si dávala ruky bližšie k svojej tvári. Bolo na nich niečo červené, sýto červené. Áno, bola to krv. Len sa nad tým pousmiala, aj keď jej vôňu z duše nenávidí.

Chcela sa pozrieť, čo leží na druhej strane izby. Vedela, čo to je. Lepšie povedané, kto. Ale jej oči akoby sa jej nemohli zdvihnúť od zakrvavených rúk.

Po premáhaní sa prinútila pozrieť naňho.

Všetko okolo neho bolo červené. Ležal v obrovskej krvavej mláke. Vlastne, keď sa tak rozhliadla, všade bola jeho krv. Steny, nábytok, posteľ... z tohto všetkého stekala červená lepkavá kvapalina.

Znovu sa na neho pozrela a keď uvidela ten ostrý nástroj v jeho hrudi, vytiekla jej ďalšia slza. Už nemala čo plakať. Z hrdla sa jej drali vzlyky.

Utrela si tvár, na ktorej boli kúsky soli z toľkých sĺz. Postavila sa. Na tretíkrát sa jej to podarilo, lebo sa celá triasla. Išla k jeho nehybnému telu, no pozastavila sa, keď zbadala svoj odraz v zrkadle.

Dlhé rovné čierne vlasy mala pohodené na jednej stane pleca, no boli mokré, polepené a od krvi. Kruhy pod očami, na tvári rozmazaná čierna špirála, roztrhané tričko a hlavne... toto všetko bolo od krvi.

Nezaujímalo ju to, ako vyzerá, hoci bola vždy prekrásne dievča. Odtrhla svoj zrak od zrkadla a len potichu povedala: „Troska.“

Išla k tomu mužovi pomaly, pomalšie sa to hádam ani nedalo. Opatrne prešľapovala z jednej nohy na druhú. Bála sa mu pozrieť do tváre, ktorá už nedýchala. Bosými nohami kráčala cez tú krv.

Kľakla si k nemu a pobozkala ho. Zobrala si jeho nehybnú tvár do svojich roztrasených rúk. Bozkávala ho cez slzy, ktoré sa už ani nemali odkiaľ zobrať. Len plakala a pozerala sa do tváre, ktorú prvý raz videla pred piatimi rokmi.

Znova sa jej vynorili spomienky.

S Ewardom bola von. Vtedy sa ešte mali veľmi radi. Isabella sedela na hojdačke, ktorá bola zavesená na lúke. Pofukoval vietor a popri tom sa jej krásne vlnili biele šaty. On jej priniesol kyticu lúčnych kvetov a po prvýkrát jej vyznal lásku dvoma prekrásnymi slovami: „Milujem ťa.“

Stále bol rovnako krásny, ako keď ho prvý raz uvidela v škole.

V duchu si hovorila, že sa musí vzchopiť a odísť od neho, veď je už... mŕtvy. Pri tomto slove jej vyhŕkli ďalšie slzy. Dala mu ešte jeden bozk.

Už jej tie krásne slová viac nikdy nezopakuje, už môže len snívať. Ba už ani to. Odišiel on, odišli sny.

Jej, kedysi izba plná radosti a krásy, teraz nabrala čierny odtieň. Všetko sa jej zdalo čierne!

Ona teraz stála v strede izby, kde ju po prvýkrát pobozkal. Všetko okolo nej sa točilo. Zrazu bola ako vo víre, ktorý nejde zastaviť. Držal ju svojimi mocnými rukami a nedovolil, aby sa jej niečo stalo... boli to však len ďalšie spomienky.

Neudržala sa na nohách a klesla k zemi.

„Nie,“ povedala. Ešte raz sa postavila a podišla k nemu. Dala mu bozk, ktorý už bol ten posledný a povedala: „Zomrel si kvôli láske, ktorú si mi ty nemohol dať a ja som ti ju dala. Milujem ťa!“ Rozutekala sa k dverám a ešte raz pozrela na izbu od krvi, na muža svojho života... a odišla.

Ona mu dala svoje srdce a on ju opustil. Zabila ho...  a bolo to z lásky!

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bolo to z lásky :