Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bolest a láska - Soutěžní povídka

26.12.2009 (17:10) • RosalieHale • FanFiction jednodílné • komentováno 0× • zobrazeno 2944×

Písnička: TADY

Bella :

Som obyčajné  dievča, ktoré nevyniká extra krásou, dokonca som aj nešikovná – dokážem sa potknúť o vlastné nohy na rovnom povrchu. Volám sa Bella. Odmalička  som vyrastala na Floride s mojou mamou Renee. Otec Charlie žil v najupršanejšom mestečku v Amerike. Vo Forkse. Rodičia boli rozvedený. Mňa ich rozvod  dosť poznačil. Nekomunikovala som s okolím v iných prípadoch, ako keď som bola k tomu donútená.
Na Floride sa mi žilo dobre. Aspoň do doby kým moja mama nezahlásila :
„Zlatko, Phil ma požiadal o ruku a ja som súhlasila “.
Ono by to samo o sebe nebolo také katastrofálne. Veď doprajem mame šťastie, keď už ho nenašla s otcom, hoci sa mi to nepáčilo. Vždy som tajne dúfala, že sa k sebe vrátia. Bohužiaľ, toto mi nevyšlo, ostatne ako veľa vecí v mojom krátkom 17 ročnom živote.
Ale to, že sa mi to nepáčilo, lebo som chcela mať mamu a otca pokope, tiež nebol ten najväčší problém. A nebol ani vo mne. Ale všetko poporiadku.

Myslela som, že bude stačiť, keď sa budem správať slušne v rámci mojich možností. Lenže to som sa fatálne mýlila. Neznášal ma od prvej chvíle, ako sme sa spoznali. Bola som preňho prekážkou k dokonalému šťastiu a dával mi to patrične najavo. Len pred mamou sa správal tak, že by sa ho dalo na chlieb natierať. Mame som nemohla nič povedať, zastávala sa len jeho. Bola som pre ňu proste problémové dieťa, ktoré má zas nejaký vrtoch. Povedala som si, že Phila budem proste ignorovať a žiť si svoj doterajší život.
Peklo sa začalo, keď sa k nám nasťahoval. Vždy, keď mama nebola doma a niečo sa mu nepáčilo, tak to dal najavo krikom, urážkami a keď som ho ignorovala tak aj bitkou. Vždy po takejto hádke som sa zavrela do izby, pustila Linkin Park, svoju obľúbenú skupinu, a plakala, až kým som nezaspala.
Samozrejme zaláskovaná mama si nevšimla nič. Nevšimla si ani keď som jedla menej, ani výrazné kruhy pod očami, z toho, že nespím, pretože som mala nočné mory.
Rada som kreslila a túto bolesť som premenila na obrazy plné ľudskej beznádeje, samoty a bolesti. Ani to si nevšimla.

Po čase to prešlo až do takej fázy, že keď ma zbil a ja som nevedela ako ďalej, spôsobovala  som si ešte sama ďalšie rany.
Prvýkrát to bolo raz cez víkend, keď mala mama nočnú. Občas ju mávala. Phil bol s priateľmi na poháriku a keď sa vrátil tak ho naštvalo, že nebol umytý riad. Hneď začal po mne ziapať ako zmyslov zbavený. Tým, že som sa ho snažila ignorovať, ešte viac som ho rozzúrila, do nepríčetnosti. Začal ma mlátiť hlava – nehlava. Ležala som na zemi a chránila som si hlavne tvár a brucho. No potom sa začalo aj niečo iné. Z bitky prešiel k ohmatávaniu. Najprv som nechápala o čo mu ide. Začal zo mňa násilím trhať oblečenie. Nevnímal, že sa bránim a snažím sa s ním bojovať. Nevnímal ani to, že kričím, ako len vládzem.
Keď skončil tak som sa odplazila do kúpeľne, kde som si vzala žiletku, že si podrežem žily. Vliezla som do sprchovacieho kúta, plačúc som pustila vodu a zosunula sa po stene kúta na zem. Držala som žiletku tesne nad zápästím. Neporezala som sa tak hlboko, aby som si prerezala žily. Rana začala krvácať. Stekala po mne teplá voda aj s krvou a stým odchádzala postupne aj bolesť.
Zistila som, že sa nemusím zabíjať, že sa dokážem bolesti zbaviť aj iným spôsobom.
Ani to si mama nevšimla, aj keď som chodila zahalená, aj napriek teplému počasiu. Nepýtala sa prečo. Bola ešte stále mimo z Phila.
Toto zopakoval Phil ešte dvakrát. Vždy keď bola mama na nočnej.
Jedného dňa som volala s otcom. Porozprávala som mu, že sa necítim s mamou a Philom dobre. Navrhol mi, aby som sa k nemu nasťahovala.
„Miláčik uvidíš. Zvykneš si tu. Aj na upršané počasie, aj na málo ľudí. A ak nie, stále sa môžeš vrátiť k matke a jej manželovi “.
Posledné slovo vyslovil s istým opovrhnutím, nakoľko tušil, že práve kvôli nemu sa necítim dobre a nie som šťastná.
„Možno ti toto malé mesto prospeje “ povedal a ja som neváhala ani minútu.
Ešte v ten deň pri večeri som to zahlásila mame.
„Mami, volala som s otcom a on mi navrhol, či by som sa k nemu na nejakú dobu nenasťahovala. Povedal, že mu chýbam. A idú prázdniny tak som rozmýšľala, že na tie dva mesiace by som mohla... “ samozrejme som  jej nehodlala povedať, že tam plánujem ostať trochu dlhšie, t. j. už navždy. Alebo aspoň do tej doby ako nebudem sebestačná.
Mama súhlasila. Phil nebol z toho až tak nadšený. Veď si nebude mať na kom vybíjať svoju zlosť. No aj napriek tomu plánoval s mamou cestu okolo sveta.
Všetko som do seba rýchlo nahádzala a utekala sa pobaliť. Bola som šťastná ako decko na Vianoce, čo dostalo novú, vytúženú hračku. Konečne oslobodenie.
Na druhý deň som už aj cestovala. Nedokázala som už vydržať pri nich.
Otcov dom bol menší ako náš. Dokonca sme mali spoločnú kúpeľňu, ale v tej chvíli mi to vôbec neprekážalo. Hoci mi chýbalo slnko, zvykla som si rýchlo na upršané počasie.
Čas som trávila kreslením, prechádzkami po lese a pripravovaním jedla pre Charlieho.
Rany na zápästiach sa mi pomaly hojili, už som nekreslila obrazy plné bolesti, ale skôr okolité prostredie. Bolo mi dobre, tak kľudne.

Prázdniny prešli rýchlo. Bol čas nastúpiť do školy. Renee som presvedčila, aby som tu ostala aspoň ešte na tento školský rok. Nakoľko boli s Philom v cestovateľskom víre, vôbec neprotestovala.
Pre všetkých som bola tá nová. Keďže som sa s nikým veľmi nezhovárala, bola som čudáčka.
Po čase si niektorí  zo mňa robili posmech a zámerne mi podkladali nohy, aby som sa potkla, zámerne do mňa narážali, aby sa mi rozsypali knihy, prípadne mi tie knihy zhodili z lavice, keď išli okolo. Všetci sa na tom náramne zabávali.
Jediný, ktorý sa nikdy nesmial bol nádherný chalan menom Edward Masen. Leteli ne neho všetky baby, no on ich mal zdá sa v paži. Nechápala som prečo. Veď bol nádherný. Mohol mať každú na ktorú by sa svojimi hlbokými zelenými očami pozrel. S ním som mala takmer každú hodinu a aj som pri ňom sedávala. Niekedy som mala pocit, že keď mi tie knihy zhodili, tak sa tváril nahnevane, akoby ho to štvalo. Ale vravela som si, že mám bujnú fantáziu. Asi som po tom podvedome túžila. Túžila som po tom, aby sa ma aspoň raz niekto zastal.
Nikdy som na sebe nadala znať, že ma trápi čo mi robia. Vždy som sa vyplakala doma. A áno ako tušíte vrátila som sa k seba poškodzovaniu. Bol to pre mňa únik od všetkej bolesti a zlosti, ktorú som pociťovala. Tu vo Forkse nebolo ťažké skrývať jazvy. Hoci som opäť trpela, nechcela som sa vrátiť k matke. Toto sa dalo prežiť ľahšie. Jednak preto, že to bolo len raz za čas a jednak preto, že aj napriek všetkému som sa tu cítila dobre. Mala som tu svoj kľud.

Znova bol jeden z tých dní v škole, keď niektorých chytil rapeľ a začali ma obťažovať. Vošla som do triedy a sadla si do prázdnej lavice. Keď šiel okolo jeden namyslený chalan, Mike, ktorý bol často príčinou mojich „nehôd“ , drgol mi do kôpky kníh, ktoré som mala poukladané na lavici. Knihy sa mi rozleteli do všetkých strán. Všetci sa rehotali ako zmyslov zbavení. Pomaly som sa zviechala hore zo stoličky, že si ich pozbieram, keď mi ich zrazu podávala bledá ruka. Pozrela som sa hore a zistila, že je to Edward. Všetci zrazu stíchli a sledovali čo sa to deje. Ani ja sama som to nevedela. Vzala som si od neho knihy. On len ticho odkráčal sadnúť si do lavice. Bola som ešte stále v šoku. Celú hodinu so mnou neprehovoril.
Pár dní som mala od otravných spolužiakov pokoj.
Lenže prišiel zase deň, keď sa už znovu neudržali. Šla som cez chodbu a tam mi podložil ten imbecil Mike nohu, aby ma potkol. Nakoľko som aj tak nešikovná, potkla som sa o ňu. Letela som na nos. Ale od pádu ma zachránila niečia náruč. Bol to znova on. Edward. Neverila som. Zadívala som sa mu do očí. Vpíjal sa nimi do mňa. Bol to nepopísateľný pocit. Neviem ako dlho sme tak stáli. Ani som nevnímala okolie.

Edward :

Volám sa Edwrad Masen . Žijem so svojou mamou vo Forkse. Otca nemám. Zomrel, keď som bol ešte malý. Ale za to si ho pamätám. Doteraz mi strašne chýba. Bol chorý. Mal  leukémiu. A ja ju mám tiež. Mám vraj ešte pred sebou niekoľko dlhých rokov života, ale radšej sa veľmi nezbližujem s nikým.
Vo Forkse chodím aj do školy. Mala prísť nová študentka. Keď som ju zhliadol, tak som myslel, že snívam. Bola krásna, úplne iná ako ostatné dievčatá. No na jej tvári bol usadený divný výraz. Vyzerala ako by dlho trpela. Poznal som ten výraz. Hľadel som naň každý deň v zrkadle.
Prešlo niekoľko dní od kedy nastúpila. Zistil som, že sa volá Isabella. Bola utiahnutá. S nikým sa nezhovárala, ako ja.
Po čase si z Isabelly začali robiť decká žarty. Lenže Mike Newton bol trochu odvážnejší a posunul to do takých extrémov, ako bolo verejné strápňovanie toho dievčaťa. Nechápal som prečo, ale strašne ma to rozčuľovalo.
Jedného dňa som sa neudržal. Keď jej ten blb Mike zhodil knihy z lavice, tak som jej ich pozbieral a podal, ale viac som sa s ňou nerozprával. Pár dní mala potom pokoj.
Ale znova prišiel deň, keď ich už nuda prestala baviť. Keď šla Isabella po chodbe, tak ju Mike potkol. Šiel som oproti nej a tak skončila v mojom náručí. Začudovane sa zahľadela do mojich očí. A ja do jej. Bola krásna. Keď som si uvedomil, že už tak stojíme nejak dlho, tak som ju položil na zem a šiel za Mikom. Neviem čo ma to pochytilo.
„Ešte raz sa jej opovážiš niečo spraviť, tak budeš mať čo do činenia so mnou. Rozumel si mi? “ ten len vystrašene prikývol.
Znovu som sa vrátil k Isabelle, vzal ju za ruku a ťahal von.
„Si v poriadku? “ spýtal som sa jej. Ona len omámene prikývla.
„Ty si Isabella však? “ spýtal som sa jej.
„A - áno, ale volajú ma Bella “ povedala mi.
„ Ja som Edward Massen “ ona len prikývla.
„ Ja viem. Všetky baby tu o tebe hovoria a rozplývajú sa nad tebou a tvojou krásou “ povedala mi a usmiala sa. Usmial som sa tiež. Potom sa ma spýtala :
„ Čo ťa viedlo k tomuto činu? “ a ja som jej nevedel odpovedať. Tak som proste povedal pravdu.
„ Ja neviem. Proste som mal tú potrebu “ .

Bella :

Nechápala som, čo sa stalo. Len som nemo hľadela, ako prišiel k Mikeovi a povedal mu nech mi dá už láskavo pokoj. Potom ma schytil za ruku a ťahal von. Vedel moje meno, potešilo ma to.
Ďalšie dni ubiehali pokojne a rýchlo. Mike mi dal už pokoj, ale možno to bolo tým, že som všetok čas trávila s Edwardom. Vždy sme sa mali o čom zhovárať. Rozprával mi o tom ako prišiel o otca. Bolo mi to ľúto. On sa mi otvoril, no ja som mu o svojom trápení nedokázala povedať. Ešte nie.
Pomaly som si uvedomila, že som sa do neho zaľúbila. Vedela som, že taký nádherný človek, ako je Edward ma nikdy nebude milovať. Mňa, nešikovné, obyčajné a ešte k tomu škaredé dievča. Mal na viac, ako som bola ja. Hoci som ticho trpela kvôli neopätovanej láske, bola som šťastná. Nikdy som na sebe nedala znať, že k nemu cítim niečo viac, ako len priateľstvo. Nechcela som ho stratiť, ani ako priateľa. Vďaka nemu som znova verila, že môžem byť šťastná.


Edward :


Nechápal som, čo sa to so mnou deje. Stále ma to ťahalo k Belle. Mal som strašné nutkanie ochraňovať ju. Miloval som ju. Bol to taký nový, nepoznaný pocit. A čím viac som bol s ňou, tým viac som ju miloval. Nemohol som dovoliť, aby sa aj ona zaľúbila do mňa. Bolo by to zlé. Hoci som veľmi chcel byť s ňou, nemohol som dopustiť, aby trpela, keď zomriem. Chcel som sa správať odmerane. Bohužiaľ, to nebolo také jednoduché. Najmä, keď som ju mal blízko seba.
Raz ráno sme šli po čerstvo umytej chodbe a Bella sa šmykla. Znovu skončila v mojej náruči. Bola nešikovná, ale páčilo sa mi to na nej. Nemohol som ju mať až tak blízko seba, mal som strašné nutkanie pobozkať ju. Tak som ju pustil. Pozrela sa mňa so zachmúreným výrazom.
„ Povedz mi, prečo si ku mne zrazu taký odmeraný? “ spýtala sa a ja som nevedel či jej mám povedať pravdu.
„ Ja len... nedokážem to “  povedal som, chytil ju za ruku a ťahal za sebou von na lavičku.
„ Nedokážem sa správať k tebe odmerane. Nedokážem sa správať len ako kamarát “. Zronene som na ňu hľadel a sledoval jej nechápavý a napätý výraz.
„ Bella, ja, miluje ťa“ vydýchol som a pokračoval.
„ Milujem ťa, ale nemôžme byť spolu. Ja, ja tu už dlho nebudem. Nechcem, aby si trpela, keď odídem. “ Čakal som na jej reakciu.
„ Aj ja ťa veľmi milujem Edward “ povedala a bezmyšlienkovite ma pobozkala. Bol som z toho vyvedený z miery. Ona to vycítila a odtiahla sa odo mňa. No hneď ako som sa spamätal som si ju pritiahol späť na pery.
Dni ubiehali a ja som ani nachvíľu nepomyslel na to, že zomieram. Nerozprávali sme sa o tom. Vlastne som ani nevedel, či to Bella pochopila správne. Či si len nemyslela, že sa budem za chvíľu sťahovať.

Bella :

Nechápala som čo sa deje s Edwardom. V poslednom čase sa správal tak nejako divne, odmerane. Rozmýšľala som, či za to nejakým spôsobom môžem. Či som sa mu nejako neprezradila, že k nemu prechovávam aj iné city, ako priateľské.
Jeho správanie sa znovu zmenilo vďaka tomu, že som nešikovná. Šli sme po čerstvo poumývanej chodbe a samozrejme som sa pošmykla. Veď ako inak, nie. Jasné, že ma Edward zachytil. Ocitla som sa znova v jeho pevnom a bezpečnom naručí. Srdce mi začalo biť neuveriteľne rýchlo. Potom sa zamračil a rýchlo ma pustil. Potom som sa zamračila ja.
„ Povedz mi, prečo si ku mne zrazu taký odmeraný? “ spýtala som sa ho.
„ Ja len... nedokážem to “ povedal a ja som na neho nechápavo hľadela a čakala na vysvetlenie. Zatiahol ma  von na lavičku a začal hovoriť.
„ Nedokážem sa správať k tebe odmerane. Nedokážem sa správať len ako kamarát “. Ďalej som naňho nemo hľadela. Moje srdce bolo vo vytržení zo slov, ktoré počulo. Bola som šťastná, ale zároveň som cítila, že aj tak nie je všetko s kostolným poriadkom. Čakala som čo bude nasledovať.
„ Bella, ja, miluje ťa “ srdce mi tĺklo o preteky. No trápil ma jeho výraz, ktorý mal na tvári usadený. Ten výraz mi vravel, že hoci ma miluje, nebude ľahké byť s ním.
„ Milujem ťa, ale nemôžme byť spolu. Ja, ja tu už dlho nebudem. Nechcem, aby si trpela, keď
odídem “ a už je to tu, pomyslela som si.
Hoci som úplne nechápala čo to znamená, bez hoc akých zábran som povedala :
„ Aj ja ťa veľmi milujem Edward “ a pobozkala ho. Ostal omámený. Odtiahla som sa od neho. Keď sa prebral, vzal moju tvár do dlaní a pritiahol si ma späť na tie jeho úžasné pery.
Myslela som si, že tie rany čo mám na duši a na zápästiach sa nikdy nezahoja. No potom, ako mi Edward vyznal lásku, som si uvedomila, že sa hoja už dlho samy od seba. Odvtedy, čo som trávila všetok čas v škole s Edwardom. On bol pre mňa teraz celý môj svet. Nedokázala som si predstaviť, že ho stratím. To som nemohla dopustiť.


Prešiel už dlhší čas a mi sme boli s Edwardom pár. S mojím otcom si rozumel a aj ja s jeho mamou. Stále mi ale vŕtalo v hlave, to čo mi povedal o tom, že za chvíľu odíde. Ale čoskoro som sa mala dozvedieť, ako to naozaj je. Ako aj on o mojej bolesti a aj  o tom, ako som sa jej zbavovala.

Sedeli sme u mňa v izbe a rozprávali sa. Všetko bolo také neuveriteľné, také dokonalé. Začali sme sa bozkávať. Najprv jemne, potom čoraz náruživejšie a vášnivejšie. Chcela som ho. A podľa toho, ako Edward prerývane dýchal a bozkával ma, som usúdila, že aj on mňa. Nikdy som si nemyslela, že po tom, čo mi spravil Phil, dovolím niekomu, aby sa ma takto dotýkal a už vôbec nie, že ja budem chcieť, aby sa ma nejaký chlap dotýkal. Mala som z toho strach a hnusila sa mi tá predstava. Ale s Edwardom bolo všetko také jednoduché. Vošla som mu rukou pod tričko. Hladila som ho po každom kúsku jeho dokonalej hrude , až kým som mu ho nevyzliekla. On spravil to isté. Naše pohľady sa stretli. Prezrel si ma .
„ Si krásna “ povedal a pohladil ma po tvári, pleciach, až ku končekom prstov. A vtedy sa uprene a zarazene zadíval na moje zápästia. Ja som chcela čo najrýchlejšie schovať svoje ruky, ale on ich chytil a pritiahol si ich k sebe.
„ Čo to máš? Kto ti to spravil? “ pýtal sa  a mne už potichučky tiekli po tvári slzy.
„ Bella? Počuješ? Odpovedz mi! “ a tak som vzlykajúc začala rozprávať o tom , ako som žila s mamou na Floride, ako som trpela rozvodom svojich rodičov, ako sa mama vydala za Phila...
„ On ma nenávidel. Snažila som sa ho ignorovať, lenže to ho ešte väčšmi rozčúlilo, a tak ma začal biť. Najprv len pár faciek, potom sa to stupňovalo. Raz, keď prišiel podnapitý, tak ma zbil a vtedy ma aj, on ma aj znásilnil“ pri tejto spomienke sa mi zlomil hlas. Edward ma pevne chytil do svojho náručia, hladkal ma a bozkával. Ja som mu zaborila tvár do hrude a plakala, ale pokračovala som. Potrebovala som to zo seba dostať.
„ Vtedy som sa chcela zabiť, podrezať si žili. Ale neporezala som sa tak hlboko. Zistila som však, že to stačí na to, aby zo mňa opadla všetka bolesť a zloba. A tak som to robila vždy, keď ma Phil zbil“.
„ A už ťa viac...“ nedokázal to dopovedať, ale dobre som vedela kam miery.
„ Ešte dvakrát, vždy keď bol podnapitý a mama mala nočnú. Potom som volala s otcom. Povedal, nech sa k nemu presťahujem. Neváhala som ani sekundu “.
„ Charlie o tom vie? “
„ Nie. Povedala som mu, že sa s mamou a Philom necítim dobre. Keď som sem prišla, bolo mi fajn. Ale keď ma Mike a ostatní začali otravovať, začala som znovu. A potom si prišiel ty a zachránil si ma. Milujem ťa a nechcem o teba prísť “ ešte stále som plakala. Prvýkrát som sa naňho pozrela a videla, že mu tečú slzy. Silno ma objal a ja jeho tiež.
„ Edward povedz mi, ako si to myslel, že za chvíľu odídeš? “ chvíľu bol ticho a potom len vydýchol
„ Mám leukémiu.“ Moje telo začali otriasať vzlyky a jeho tiež. Ešte hodnú chvíľu sme obíjajúc sa potichu ležali na posteli, kým prehovoril.
„ Lekári tvrdia, že môžem žiť ešte dlho, ale aj tak som sa nechcel k nikomu priveľmi pútať, aby som každého ušetril trápenia.“
„ Chcem byť s tebou, nech je to hocako dlho. Milujem ťa.“
„ Aj ja teba.“ Začala som ho bozkávať. Pokračovali sme tam, kde sme prestali. Edward si ma dal pod seba, ale najprv mi dal dolu podprsenku. Bozkával mi každučký kúsok tela. Ja som zápasila s jeho opaskom a nohavicami. Smial sa tomu, ako sa zlostím. Nakoniec mi pomohol a pokračoval v híčkaní môjho tela. Vzal do rúk moje prsia a začal láskať bradavky, ktoré sa pod jeho dotykom od vzrušenia ešte viac vztýčili. Hral sa s nimi s jazykom a jemne ich kusal. Bola som vo vytržení z toľkej slasti. Šepkala som jeho meno. Keď som to už nevydržala, tak som sa pretočila naňho a začala ho obsypávať bozkami. Začala som na perách, cez líce som prešla k uchu, kde som mu zašepkala, že ho milujem a pokračovala po krku, cez hruď, až k pupku a nižšie a nižšie... Keď som bola pri jeho najcitlivejšom mieste začala som sa pomaly vracať hore. Ani som nevedela, či sa mu to páči. Ale ako šepkal moje meno, tak asi áno. Pretočil si ma znova pod seba a zahľadel sa na mňa. Ja som mu kývla na súhlas, aby spojil naše telá v jedno. Jemne prirážal a ja s ním. Naše telá do seba perfektne zapadli. Bol medzi nimi taký súlad, akoby boli stvorené pre seba.
Po spoločnej vlne orgazmu si ľahol vedľa mňa a silno ma objal. Ja som sa mu uvelebila v náručí a zaspala som.

Edward :

Bol som šťastný, že mám Bellu. Bolo mi dobre.
Raz, keď sme boli u nej a Charlie nebol doma a ani sa nemal tak skoro vrátiť, sa nám s Bellou vymykla kontrola nad našimi pocitmi trochu z rúk. Začali sme sa bozkávať a mojím telom lomcovala nepopísateľná túžba po nej. Podľa jej správania, aj ona túžila po mne. Lenže keď som jej vyzliekol tričko a prezeral si ju, tak som zbadal niečo, čo ma šokovalo. Mala na rukách početné rany. Spýtal som sa jej, čo to má, no ona neodpovedala. Tak som sa jej spýtal ešte raz. Po tvári jej tiekli slzy a začala mi rozprávať svoj príbeh. Počúval som ju. Keď vyslovila, že ju jej otčim znásilnil, vzal som si ju do náručia a silno objal. Telo jej otriasali vzlyky. A mne po tvári začali tiecť slzy z toho, že som jej nemohol nijako pomôcť, že si prežila toľko utrpenia. Vraj jej to ten sviniar spravil potom ešte dvakrát. Cítil som nepopísateľnú zlosť na toho netvora. Keď dohovorila, pozrela sa na mňa, objal som ju ešte silnejšie. A potom sa ma spýtala ako som myslel to, že za chvíľu odídem. Premýšľal som či jej to mám povedať. Uvedomil som si, že keď sa ona otvorila takto mne, môžem aj ja jej a tak som len vydýchol, že mám leukémiu. Jej telo otriasala ďalšia vlna vzlykov, ale tentoraz aj moje telo. Len tak ticho v objatí sme ležali, keď som povedal, prečo som sa vlastne nechcel k nikomu viazať. Ona mi len povedala :
„ Chcem byť s tebou, nech je to hocako dlho. Milujem ťa.“ Keď to povedala, bol som šťastný. Tiež som jej povedal, že ju milujem. A potom sme pokračovali, tam kde sme prestali.
Bolo to úžasne. Nikdy som nezažil také silné pocity. Keď bozkávala moje telo, myslel som, že vybuchnem. Bozkávala ma všade. Keď bola pri mojom uchu tak mi zašepkala :
„Milujem ťa.“ Keď to povedala, bol som vzrušený ešte viac. A bol som šťastný.
Naše telá boli dokonale zladené. Vrchol som dosiahol spolu s ňou. Nič krajšie som nikdy nezažil. Ľahol som si vedľa nej a objal ju. O chvíľu mi zaspala v náručí.

Všetko bolo perfektné. Dokonca aj lekári vraveli, že mám skvelé výsledky. Tešil som sa z toho, ako nikdy predtým. Teraz som mal pre koho žiť. A žil som naplno.
Už bola zima. Z večera do rána všetko zamrzlo. Čakal som Bellu pred jej domom. Ona, nezvyknutá na poľadovicu, vyšla z dverí a pošmykla sa. Padla na ten svoj krásny zadok. Ja som sa rozosmial a ponáhľal sa jej pomôcť vstať.
„ Je ti niečo smiešne Edward Masen? “ povedala to s takým výrazom v tvári, že som sa rozosmial ešte viac.
„ Si taká krásna, keď sa hneváš.“ povedal som a ona na mňa zagánila tými svojimi peknými hnedými očkami. Pobozkal som ju a vybrali sme sa do školy.
Šli sme smerom ku škole, keď sa na nás zo zákruty vyrútilo auto, čo dostalo šmyk. Smerovalo priamo na nás. Rýchlo som  Bellu prudko odstrčil na bok. Videl som už len to, ako padla na zem a ostala ležať a pocítil bolestivý náraz. O chvíľu som už necítil nič. Pred sebou som mal nádhernú Bellinu usmievavú tvár. Ponáral som sa stále hlbšie do tmy, až ma napokon úplne pohltila.

Bella :

Všetko bolo ako v rozprávke. S Edwardom sme boli stále spolu. Milovali sme sa veľmi, a často. K doktorom chodil pravidelne. Tvrdili, že je  v poriadku a nehrozí mu ešte dlho nič vážne, čo sa týkalo leukémie. Netušila som, že zanedlho malo byť všetko úplne inak. Že sa malo všetko pokaziť, a to len kvôli mne.
Jedno ráno som vstala a všetko bolo zamrznuté. Keď som vyšla von, pošmykla som sa a spadla. Edward sa na mne dobre zabával, ale utekal mi pomôcť vstať. Hraným hnevom som sa ho spýtala, či je mu niečo smiešne. On sa začal ešte viac rehniť. Podotkol len, že som krásna, keď sa hnevám a pobozkal ma. Šli sme do školy. Odrazu sa na nás zo zákruty vyrútilo auto. To auto sa nás rútilo strašne rýchlo. Edward ma od seba odsotil. Ja som padla na zem a udrela si silno hlavu. Upadla som do bezvedomia. Prebrala som sa až v nemocnici. Tam bol pri mne môj otec.
„ Ahoj miláčik, ako sa cítiš?“ spýtal sa ma, ale moje prvé myšlienky patrili Edwardovi.
„ Kde je Edward? “ spýtala som sa a otec sa zatváril zronene.
„ Oci, čo sa mu stalo? Kde je?  Oci prosím, odpovedz.“  Začínala som byť hysterická. To čo mi otec potom povedal bolo pre mňa, ako by mi vytrhli kus mňa.
„ Belluška,  zlatíčko musíš byť pokojná. Edward, on ťa zachránil. Ale on už nestihol uhnúť. Auto doňho narazilo veľkou rýchlosťou On to neprežil. Nebola tam žiadna šanca.“  Vravel mi otec so slzami v očiach. Ja som tomu nechcela  uveriť. Moja láska, zmysel môjho života tu už nie je. Nie, to nie.
„ Nie, nie, NIEEEEEE “ kričala som a lapala po dychu.
„ To nemôže byť pravda. NIEEEEEE. Oci neklam mi. Prosím. Nie, Edward nieee. Bože nieee. Ako si mi to mohol spraviť “ kričala som, potom prišla sestrička a niečo mi pichla, pretože som zaspala.
Keď som sa v noci prebrala najprv som myslela, že to bol len zlý sen. Potom som si uvedomila, že je to pravda. Plakala som, nevediac, čo so mnou bude. Odišiel. Môj anjel odišiel.
Šla som do kúpeľne napiť sa vody. V zrkadle som sledovala svoj odraz. Tak  veľmi  sa tá tvár líšila od tváre, ktorú som videla v zrkadle ešte pred nedávnom.
„ PREČO???!! “  zakričala som a hodila pohár o zrkadlo. Ten sa od neho odrazil, padol na zem a rozbil sa na kúsky. Plačúc a vzlykajúc som sa zviezla na zem. Tam som plakala, spomínala na všetky chvíle s Edwardom a preklínala Boha. Prečo mi toto spravil? Prečo mi vzal zmysel môjho života? Skutočne nechcel, aby som bola šťastná? Alebo toho šťastia  čo som mala pri Edwardovi bolo už veľa na človeka? Mal síce zomrieť, ale nie teraz. Nie takto. Nie kvôli mne.
Vzlykajúc som vzala do ruky ostrý črep z pohára. Vstala som, pustila som sprchu a oblečená v nemocničnej košeli som si do nej sadla.
„ Milujem Ťa Edward “ s týmito slovami som si celou silou zaryla sklo čo najhlbšie do zápästia. Oprela som sa o stenu a čakala. Čakala, kedy všetka moja krv zmiešaná s vodou, s bolesťou, všetkou zlobou a krásnymi spomienkami odtečie do odkvapu. O chvíľu som už nič necítila. Upadla som do bezvedomia a potom navždy do čierno čiernej tmy.

Autor: RosalieHale, v rubrice: FanFiction jednodílné

Sdílet

Diskuse pro článek Bolest a láska - Soutěžní povídka: