Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction jednodílné » Bábika

xcv


BábikaAko sa Rose cítila, keď zachraňovala Emmetta? Ako to celé vyzeralo? Zachránila seba alebo jeho? Príbeh o tom, ako sa dá záchranou zachrániť všeličo... Aj vlastný život. Príjemné čítanie.

Každý po niečom túži. Malé dievčatká po babikách s dokonalou pleťou a so životom, ktorý nemá ani tá najkrajšia princezná na svete. Ako malé si to neuvedomujú, ale už v detstve sa v nich objaví ten pud - byť neustále dokonalá a krásna. Ostať príťažlivá aj v najhorších momentoch.

Ja som ako malé dieťa túžila po malej bábike. Mala ryšavé vlasy a zelené oči. Vyzerala presne ako teraz Edward, iba v tej dokonalej ženskej verzii. Keď som ju dostala, bola som šťastím bez seba. Bola iba ona a ja. Nemala som sa s kým hrať? Posadila som nás k stolíku a podávala čaj. Patrí to medzi moje najjasnejšie ľudské spomienky.

Jedného dňa som si ju zobrala von, medzi kamarátov. Vysmievali sa mi. Ich blonďavé a modrooké bábiky mi strkali popod nos a ukazovali mi svoj ideál. V ten deň pre mňa prestala existovať. Zahodila som ju kamsi do kúta a vypýtala si ďalšiu. Na druhý deň som ju dostala. Mala moje meno. Nebola však len moja bábika, bola som to ja. Ideál.

„Rosalie? Mohla by si prestať myslieť na svoju minulosť? Veď vieš, nerád si..." Umlčím ho prudkým kývnutím hlavy. Edward mal súcitu síce dostatok, no nerád sa rozciťoval. Cítil sa však previnilo, čo sa mňa týkalo.

„Nezašli by sme von? Na lov, myslím," upresnil Carlisle a nenápadne kývol na Esme. Ona si ho s čiernými dúhovkami hladne premerala. Bola hladná aj kvôli krvi a aj kvôli Carlisleovi. Prikývnem.

„Môžeme. Veď prečo nie?" Už aj ja som začínala byť smädná. Pri spomienkach na rozliatu teplú krv v mojich ústach... Edward si odkašle a vyskočí na nohy.

„Pridám sa. Zdá sa mi, že v jednom meste majú problém s premnoženými medveďami." Vykročíme nenápadne do ulíc a keď sme ďaleko z dohľadu, rozutekáme sa preč. Každý má svoje územie - približne tridsať metrov od seba.

Napadne ma šialená myšlienka.

Čo ak by som utekala večne? Nebolo by to zlé, práve naopak. Upíri milovali rýchlosť. Nebola som výnimka, ani náhodou. Rýchlosť bola niečo, ako keď ľudia prežívajú adrenalín. Pomaly ale isto. Ľudia si myslia, že vidíme rozmazane. To ani omylom. Každé jedno zrniečko prachu, ktoré výrilo v ovzduší, som videla do detailu. Som zaujatá myšlienkami až tak veľmi, že si neuvedomím, že som omnoho ďalej než ostatní. Je mi to jedno. Potrebujem pauzu.

Utekám až dovtedy, dokedy sa nezotmie. Som hlboko v lesoch a pri mne tečie potôčik. Sadnem si na jeden z veľkých kameňov a opriem sa o veľký kmeň. Dostihnú ma moje spomienky a pocity.

Bolo to už tridsať rokov odvtedy, ako som sa premenila a zostala zamrznutá v dokonalom tele bábiky. Zdieralo ma však... Všetko. Moji priatelia a rodina boli už dávno starci. Ak vôbec ešte žili. Spoznali by ma? Spoznali by starú Rosalie?

Z myšlienok ma vytrhne rev. Je to ďaleko, snáď dvadsať kilometrov, no dotyčný kričí tak nahlas, že byť človekom, ostanem hluchá. Zdvihnem sa na nohy a šprintujem k nemu. Už zdiaľky počujem výrazné trhanie mäsa a ručanie medveďa. Keď dorazím na miesto, pre istotu zadržím dych. Všade je krv a časti ľudského... Obráti sa mi žalúdok.

Neváham ani chvíľku. Pred očami mám Carlislea, ako ma zachraňuje. Umierala som viac, ako som chcela. A teraz niekto predo mnou má umrieť oveľa hrôzostrašnejšie?

Medveďa roztrhám v rukách ako nič. Keď je ako-tak ticho, počujem za sebou trhané nadýchy a vydýchy. Ten, koho som zachránila, sa ma bojí! Som príšera. Mala by som sa ihneď teraz zabiť. Pohľad na zraneného je však niečo, čo ma prinúti ho zachrániť.

Vidím v ňom malého kučeravého chlapčeka... Dosť! Stačí, Rose! Premením ho. Určite ho... Moje odhodlanie a sebakontrola sa ihneď rozplynú, keď sa zhlboka nadýchnem.

Chytím sa za brucho a snažím sa bojovať. Každá ďalšia myšlienka nato, že sa doňho zahryznem, skončí rozdrvená a utlačená. Je to ako bojovať proti ohňu, ktorý ma stvoril. Zabíja ma to. Trpím. Počujem však, ako jeho stonanie ustáva a jeho srdce spomaľuje. Chytím ho do rúk. Nemám veľa času. Ako dlho vydrží?

„Vydrž, dobre? Prosím, vydrž!" vrčím. Nepočuje ma. Je v bezvedomí.

Ako dlho som bežala? Ako ďaleko je to späť domov? Nemám silu. Strácam ju, rovnako ako on. Moja sebakontrola visí na vlásku. Chcela som sa zabiť. Ak umrie, nebudem mať dôvod ťahať to ďalej. Umrieme spoločne. Nepoznala som ho. No už teraz som vedela, že pre mňa niečo znamená.

Neviem, ako dlho bežím. Keď však uvidím náš dom, ihneď do neho vtrhnem a položím neznámeho na jedálenský stôl. „Rose! Čo to, dopekla..."

„Edward, prosím. Premeň ho pre mňa. Skôr, než umrie," prosím.

„Rosalie, ja-" Stíchnem. Jeho srdce končilo. Pred očami som mala iba jeho. Umrie. Dokončilo posledný úder. Ďalší už...

„Nie!" Vrhnem sa k nemu a opatrne mu stláčam hrudník.

Zachránim ho. Dokážem to. Z lesa sa ozve hlasný smiech. Ustane, keď Carlisle zacíti ľudský pach. V sekunde je pri mne. „Prosím. Musí prežiť!" kričím na celý dom.

Carlisle sa na mňa pozrie. V jeho očiach je otázka, na ktorú okamžite prikývnem. Potrebujem toho neznámeho muža, ktovie prečo. Je to intuíciou? Možno. „Choď, Rose. Toto nemusíš vidieť. Choď," Carlisle ma poposúva ďalej. Preč od neho. Opatrne sa mu pustím ruky.

„Zachráň ho."

Odídem preč z domu. Občas sa uistím, či je všetko v poriadku. Nezdržujem sa v ňom až dovtedy, dokým ma opäť nezavolajú späť.

„Bije. Jeho srdce je silné, Rose. Musíš nám veriť," privíta ma Carlisle. Pozriem sa na Edwarda v kúte. Stojí tam bez akéhokoľvek pohybu. Esme stojí pri Carlisleovi.

Presedím pri ňom celé hodiny. Občas vediem krátky dialóg s mojou rodinou, no po väčšine rozprávam cudzincovi o našom svete. Až raz mu začne biť srdce šialene rýchlo. Najprv sa zľaknem. Čo ak umiera?

„Už dochádza k premene," pribehne ku mne Esme a dotkne sa mi pleca. Povzdychnem si.

„Bojím sa, že ma bude nenávidieť."

„Bojíš sa zbytočne," uistí ma a odíde preč. Zadržím dych. Jeho srdce vynechá pár úderov. Potom ešte raz zabije a potom...

Ticho. Desivé ticho trvajúce desivé sekundy. Nadýchne sa. Otvorí oči a automaticky sa posadí smerom ku mne.

„Rosalie?"



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Bábika:

 1
1. Ja
02.07.2015 [23:06]

Veľmi pekne opísané. Píšeš fakt dobre. Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!