Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna láska dvoch bratov 6. kapitola-Rozhovor

15.09.2009 (14:45) • siza • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1334×

6. kapitola-  Rozhovor.

Ráno som sa prebudila a uvedomila som si že ma objímajú niečie paže. Chvíľu som uvažovala čo sa stalo, ale až keď my prenádherný sametový hlas zašepkal do ucha som pochopila.

„Dobré ráno princezná, ako si sa vyspala“ a pobozkal ma do vlasov.

„No po pravde ani neviem, lebo stále mám pocit že ešte spím.“

„A chcela by si aby to bol iba sen alebo skutočnosť?“

„Vieš  že netuším, musím ešte nad tým porozmýšľať“ povedala som a dusila v sebe smiech. Keď som sa vzápätí pozrela na Edwarda tak som to hneď oľutovala. Na jeho tvári sa značila bolesť a smútok. Nič som nepovedala len som sa sklonila a pobozkala ho. Buď bol urazený alebo v šoku lebo vôbec nereagoval.

„Prepáč, nemyslela som to tak. Ja len  že som sa dnes zobudila do ho najkrajšieho sna a nechcem aby nikdy skončil“ zavrel oči a nič na to nepovedal.

„Edwarde?“ Už som začínala mat strach. Chcela som stať z postele ale vtedy ma jeho ruky stiahli naspäť a on ma uväznil pod svojím telom.

„Milujem ta Belly. Si to najvzácnejšie čo mám a nikdy o teba nechcem prísť“ ako to hovoril bozkával ma po krku. „Nemáš sa my začo ospravedlňovať, ja môžem byt len šťastný že si my dala šancu.“

Pritiahla som si jeho pery na svoje. Milujem ta Edwarde  a si ten najlepší sne v mojej večnosti, poslala som mu myšlienku a on reagoval na to tak že ma začal vášnivejšie bozkávať.

„Dnes som sľúbil Emmovi že s ním pôjdeme hrať baseball.“

„Dobre, aj tak som chcela niečo zariadiť.

“ „Takže sa uvidíme večer?“ spýtal sa s nádejou v očiach. Len som mu prikývla, on ma pobozkal a vyskočil z okna.

Dala som si sprchu  a išla si spraviť raňajky, dnes my nejako vytrovilo a myslím že viem kto za tým je.

„Bella, stalo sa niečo? Takto si sa naposledy usmievala keď si videla Toma a ako viem ten tu nie je, tak potom kto môže za tvoj blažený úsmev?“ Vyzvedala mama keď som si robila raňajky. Prečo práve ja musím mat tak všímavých rodičov, pred nimi sa nedá skoro nič utajiť.

„Edward“ povedala som a zahryzla som do chleba.

„Ty si ho zabila?“ „Mami! Ako ta prosím ta toto mohlo napadnúť, ja Edwarda...“

„Čo Edwarda?“

„Keď ma nebudeš prerušovať tak ti to poviem, ale sľúb my že zostaneš v klude a nebudeš vyvádzať.“

„Mami!“ už chcela spustiť ďalší prúd otázok.

„ Včera som mala rozhovor z Edwardom a mi sme sa uzmierili a dohodli sme sa že vyskúšame byt priatelia“ a skoro celú noc sme sa bozkávali a len teraz odišiel, dodala som v duchu. O tomto ešte nemusí vedieť,  lebo ma ešte čaká jeden rozhovor a potom sa uvidí.

„Ty my chceš povedať že ste sa normálne porozprávali a nik neodišiel bez ujmi? No páni toto je pokrok. Ja som to vedela.“ Ako to hovorila ma objímala a ja som sa dusila chlebom.

„Mami  pusť ma, lebo sa zadusím.“ „Prepáč dievčatko , ale aj tak som mala pravdu a tvoj otec prehral stávku“

„Čože? Vy ste sa  stavili?“

„Vieš tvoj otec vsadil na to že Edwarda zabiješ a ja že ho budeš milovať. Veď ako sa hovorí  že medzi nenávisťou a láskou je tenká hranica a raz si na jednej a potom na druhej strane.“

„To nemyslíš vážne, ako ste my to mohli urobiť!“

„Ale Belly nečerti sa, a myslím že s tejto stávky budeš mat osoh aj ty.“

„To so zvedavá aký.“

„Keď vyhrám ja, a ja som vyhrala tak Charlie bude musieť so mnou ísť do Las Vegas a na koncert Celine Dion“

„Mami veď ho to zabije vieš že to mesto nenávidí, ale stále nechápem čo budem mat s toho ja!

„To že budeme celý týždeň preč a ty budeš mat voľné pole pôsobenia“ a mrkla na mňa.

„ Keď myslíš, no teraz už musím ísť pa.“

„Kam sa vlastne chystáš?“

„Pôjdem sa pozrieť za Alice“ klamala som s prehľadom, veď po tých všetkých rokoch mám v tom prax. Keď som bola dostatočne ďaleko od domu, tak som sa premiestnila. Tom vo svojich izbách nebol, to znamená že je niekde s Arom. Uvelebila som sa do obrovského kožného kresla a zobrala knihu, ktorú mal Tom položenú na stolíku. Bola to kniha o vojenských manévroch, tak som to po desiatich stranách som to vzdala. Zavrela som oči a premietala som si všetko čo sa stalo odkedy sme v Fokrs. Mala som také zvláštne tušenie že Tomovy sa nebude páčiť, že  som si začala s Edwardom. Neviem ako som zaspala a zobudil ma až  bozk na pery. Otvorila som oči a pozerala som do nádherných červených očí.

„Čo privádza moju vznešenú pani sem?“

„Chcela  som ta vidieť, to nesmiem?“  ako odpoveď my bol ďalší bozk na pery.

„Ty môžeš všetko. Už som si myslel , že sa na mňa hneváš keď si tu nebola tak dlho.“

„Prepáč, ja viem poslednou dobou som ta zanedbávala“ povedala som previnilo lebo som sa tak aj cítila. To si môj Tom naozaj nezaslúži, musím to napraviť a hneď.

„Chcela by som sa s tebou porozprávať, ale toto nie je zrovna vhodné miesto, lebo tu steny majú uši.“

„A kam by si madam priala, ak to môžem vedieť?“

„Nechaj sa prekvapiť a podaj my ruku.“ Sústredila som sa aby nás premiestnilo na Tokelau. Je to ostrov v Tichom oceáne, najkrajšie miesto na zemi, keď zapadá slnko tak sa tam spája nebo zo zemou a to doslova.  Je to zabudnutý raj o ktorom nik nevie. Vlastne je to môj ostrov, dostala som ho  od Toma k narodeninám.

„Bella, tak dlho sme tu už neboli.“

„Práve preto sme teraz tu. Vždy zostaneš mojím najcennejším pokladom o ktorý nechcem prísť.“

„Nikdy a nech sa stane čokoľvek.“ Tým som si práve nie istá, čo ak je Edward to čo rozdelí do konca večnosti. Bola by som schopná vzdať sa Toma? Viem že nebola, za tých pár desaťročí čo sa poznáme sa stal dôležitou súčasťou môjho bitia. Edwarda poznám len vyše mesiaca a vôbec my stojí zato aby som...

„Bella,  stalo sa nie čo? Si vážna a tváriš sa utrápene,  vieš že mne môžeš povedať všetko.“ Uprel svoj pohľad na mňa a ja som vedľa že musím s pravdou von, z následkami sa vyrovnám po tom nech budú akékoľvek.

„Poviem ti to, ale ver že na mojich citoch k tebe sa nič nezmenilo.“ Spolu sme sa posadili na lavičku pod veľkou palmou a mlčky sledovali západ slnka, teda Tom skôr čakal kedy začnem.

„Hovorila som ti že s jedným s Cullenovcov som sa príliš nespriatelila. Myslela som že je grobian a hulvát . No asi som sa v ňom mýlila, ukazuje sa ako príjemný spoločník aj keď na teba nemá.“

„Ty k nemu niečo cítiš, mám pravdu že?“ povedal to z bolesťou v hlase.

„Áno, neviem či je to naozajstná láska alebo Edward je len také poblúznenie.“

„Edward? Ako sa vola celým menom?“

„Cullen predsa, neviem prečo...“

„Ale tak som to nemyslel, aké je jeho ľudské meno“ a mne to konečne docvaklo. Hádam si Tom nemyslí že Edward je  jeho mladší brat, on predsa umrel na španielsku chrípku. Počkať predsa aj Edward nato umrel. Takže si to zhrňme: majú rovnaké meno, umreli nato isté  a má podobné črty ako Tom. To je šialenstvo!!! Stuhla som a prestala dýchať, bola som ako v tranze. Prebrala som sa až keď Tom začal so mnou triasť.

„Hovadina, je to proste iba zhoda náhod on nie je, nemôže byt tvojím bratom!“ Prechádzala som sa po pláži a presviedčala  samu seba že je to iba omyl.

„Bella, okamžite sa upokoj a prestaň vyvádzať. Mám nápad ako túto záležitosť vyriešime ,proste my ho ukáž v myšlienkach.“ Rozumný nápad ale čo potom? Nadýchla som sa a ukázala som mu Edwarda keď sme sa prvý krát stretli v škole, predsa nemusí vidieť ako sme sa bozkávali. Pozrela som sa na Toma  a odpoveď my bola hneď jasná. Mal kamennú tvár, no jeho oči boli hovorili za všetko. Bolo v nich prekvapenie, strach no hlavne zloba a nenávisť, toho som sa najviac bála.

„To je neuveriteľné, ty si sa zamilovala do toho malého ibecila! Ako si my to mohla urobiť. Čo si vlastne o sebe myslíš!!!“ vrieskal na mňa a ja som mala pocit že my je schopný aj jednu vraziť.

„Myslíš si, že som to spravila naschvál! Ako som mala vedieť že je to tvoj brat, veď som ho v živote nevidela a o jeho minulosti sme sa nebavili. Tak potom neviem, prečo tak vyvádzaš ja som nič nespravila . Ak s myslíš že som ta zradila môžem kludne odísť preč.“ Pri posledných slovách som to už nevydržala, zosunula som sa k zemi  a začala plakať.

Zobral ma do náručia a začal so mnou húpať ako s malým dieťaťom.

„Odpusť, princezná. Ja viem že ty za nič nemôžeš, mňa to len trochu vyviedlo z miery.“

„Iba trochu? To sa my nezdá.“ Musela som si rypnúť.

„No dobre, tak som to prehnal. Ale keď skoro sto rokoch zistíš že tvoj brat je stále na žive, tak to dá dosť zabrať.“

„Tome, čo budeme teraz robiť?“

„Nič“ to je odpoveď.

„Dobre, ty nemusíš, ale čo ja? Veď ho vydávam každý deň , to mám vedľa neho chodiť ako by sa nič nestalo.“

„Uhádla si a najradšej by som bol keby si sa s ním prestala stýkať.“

„Ty si chorý veď je to tvoj brat a tvoja krv!!!“ Nevydržala som to a premiestnila som sa na útes na pobreží. No nebolo my to nič platné lebo do dvoch minút bol pri mne.

„Keď sa premiestiš, tým nič nevyriešiš. Pred problémami neutečieš, tie ta vždy počkajú.“ Aký je zrazu múdry.

„Ten pravý to hovorí“ zavrčala som na neho.

„Bella musíš ma chápať, ja nemôžem prísť za Edwardom  a tváriť sa ako by sa nič nestalo.“

„Predsa sa ani nestalo. Je to len tvoje urazené chlapské ego, nič viac.“

„Možno máš pravdu, ale predstav si čo by spravili vo Volltere keby toto zistili a pomyslela si na Cullenovcov? Ako by asi oni vzali, že Edwardov brat je Volltery  a budúci kráľ. No ešte je tu jedna vec ako som ti rozprával naše vzťahy neboli nikdy ružové. Náš otec nás vychovával ako súperov. Edward bol vždy matkin miláčik a ja zas otcov, vo všetkom ma podporoval, chodili sme spolu na lov proste sme robili veci ako syn a otec a to Edward nikdy nepocítil. Otec bol vždy naňho tvrdý a dával mu jasne pocítiť kto je prvorodený. Náš najväčší a vlastne posledný konflikt bol keď som odchádzal na front. Vtedy som sa vysmial Edwardovy že sa stále schováva za matku a pritom v jeho veku už bojujú.  On to nevydržal a chcel my vraziť, ale uhol som sa  a Edward skončil na zemi, otec to všetko vydeľ a povedal mu že ľutuje akého má neschopného syna a ja som ho vysmial. Teraz viem že to nebolo správne, ale čas nevrátim a toto už nikdy neodčiním.“

Počúvala som ho neschopná slova a moje slzy sa spustili na novo. Tom my zobral tvár do dlaní  a prstami stieral moje slzy.

„Si zo mňa sklamaná a ani sa ti nečudujem.“

„Nemám byt prečo, mne si nikdy nič nespravil len ma mrzí že to muselo takto dopadnúť. Keby si ho videl s Emmetom a Jasperom, skvele rozumejú. Nie sú to Edwardovy priatelia ale bratia. No ty si jeho jediná rodina s ľudského života a myslím si že ste obidvaja zmenili pohľad na svet, mali ste predsa nato vyše sto rokov. Tak si myslím že ste mohli trochu dospieť a nesprávať sa ako pubertáci, ktorých ovládajú hormóny.“

„Nemyslím si, mám jeden dôvod pre ktorý by sme sa aj pozabíjali“ a lišiacky sa usmial. On je fakt zrelý na psychiatra.

„Nebuď, ako malý ja nie som tvoja ani jeho hračka.“

„To nie, ale ako Edwarda poznám určite ta už miluje viac ako vlastný život a kludne by aj pre teba vraždil keby bolo treba, tak ako ja.“

„Čo mám teda robiť?“

„Mlčať, aspoň do doby keď neprídem do Forks.“

„Ty ideš do Forks, a kedy si my to ráčil povedať?“

„Aro nás posiela na jednu misiu do Seatlu.“

„Veď ty už nechodíš a výpravy, prečo teraz.“

„Hrozí tam väčšie nebezpečenstvo a si tam ty. To ti ako dobrý dôvoď nestačí?“

„Kedy?“  a ako mám klamať mužovi ktorému som ešte ráno povedala že ho milujem a teraz ho musím zo svojho života vyhodiť.

„Za mesiac. Prosím ta Bells musíš to zvládnuť a nikomu nič nepovedať. Všetko Edwardovy a jeho rodine vysvetlím osobne a nechcem aby si sa do toho zamiešala. Viem že ich zbožňuješ a sú tvoji priatelia a tak to musí aj zostať.“

„Spravím čo žiadaš, ale vedz že s tým vôbec nesúhlasím.“

Tom ma  vzal do náručia a pobozkal do vlasov. Striasla som sa od zimy ale nebolo o koli Tomovy ale už sa ochladilo a ja som si až teraz všimla že je noc.

„Máš pravdu, musíme sa vrátiť. Prenes ma do Volltery a ty chod domov.“ Zabudla som že celý čas my čítal myšlienky.

Mala som šťastie že dnes mama išla do Seattlu a vráti sa až zajtra, lebo toto by som asi nijak nevysvetlila. Dala som si horúci kúpeľ a snažila som sa na nič nemyslieť. Keď som prišla do izby všimla som si že na posteli je obálka. Otvorila som ju a tam stálo:

Neviem kde sa moja malá princeznička túla, ale keď sa vráti domov bol by som rád kedy sa mi ozvala. Ps: milujem ta ešte viac než ráno a strašne my chýbaš Edward.

Na novo sa my pustili slzy. Vedela som že to čo po mne žiada Tom bude ťažké, ale teraz viem že je to  nesplniteľné. Ja mu proste nemôžem klamať.  Jediný spôsob vidím v tom že sa vrátime do starých koľají. Proste zajtra ráno prídem do školy a budem sa tváriť že sa cez víkend nič nestalo a budem ho ignorovať ako predtým.  Zobrala som odkaz roztrhala ho a hodila do koša. Je my to ľúto Edwarde ale inú možnosť nemám.

5.kapitola«»7.kapitola

Autor: siza (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna láska dvoch bratov 6. kapitola-Rozhovor: