Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa...5. kapitola

22.09.2009 (15:15) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 4235×

5. Konečne sa usmieva...

Vlastne toto boli naše dve posledné hodiny. Ktoré som nakoniec presedela na lavičke. Škola skončila a ja som sa radostne poberala ku svojmu autu. V tom ma niekto vydvihol do vzduchu a otočil na seba. Stál tam Jack a nevinne sa na mňa díval.

„ Ahoj Jack, čo chceš?“

Opýtala som sa celkom znudene, a Jacob sa oslnivo usmial.

„ Dnes je tá zoznamovacia „párty“, bude u Cullenovcou doma o 16 :00, takže sa pýtam o koľkej máme prísť pre vás?“
„ Aha, no... a prečo budete pre nás chodiť? A vlastne kto? Či ? Ako?“

Koktala som prekvapením a pravdaže Jacka to náramne potešilo.

„ No tak ešte raz, dnes o 16 : 00, čo je za dve hodiny, prídem buď ja po vás alebo Paul, pretože ostatný musia ísť po Angelu, Leah a Emily. A prečo prídeme po vás? Pretože neviete kde Cullenovci bývajú“

Usmial sa a ja som si to ešte raz prehrala v hlave. Aha, dobre, už viem...

„ No dobre, tak ja dám vedieť bratom a o štvrtej teda pred naším domom.“

„ Dobre, tak ahoj“

„ Čau“

Pozdravila som ho a už sa aj súkala do auta. Doma som si rýchlo urobila nejaké tie úlohy a potom som sa šla upraviť, absolútne som nevedela, čo si mám dať na seba. Nakoniec som to skombinovala. Dala som si na seba biele volánikovité šaty, biele silonky a čierno – modrú bundu. Aby som nevyzerala ako nejaká panička, na nohy som si dala botasky podobné číňakom a vlasy som si zopla do strapata. Jednoducho také elegantne, neelegantné...

Bolo 5 minút pred štvrtou. Vzala som si ešte mobil a zišla zo schodov. Postavila som sa pred dvere a Matt s Danielom ihneď ku mne pribehli. Tak.. dosť divne sa na mňa dívali, potom sa pozreli na seba a zase sa na mňa usmiali.

„ Čo tak čumíte? To sa raz nemôžem obliecť ako človek...teda skôr ako žena?“

„ Ale no ták, Mabe, práveže sa dívame, že si krásna“

Prišiel ku mne Matt a dal mi pusu na čelo a ja som sa rozosmiala na celý dom. Že krásna, chlapci sú už asi trochu slepý.

„ Poďte už, inak tam neprídeme ani do zajtra“

„ A čo sa tam tak hrnieš? Nebodaj sa ti zapáčili upíry?“

„ Ty debil! Na TO už nikdy ani nepomysli!“

Zahučala som po Mattovi a ten sa ihneď schoval za roh. Dan ho nakoniec ku mne pritiahol a my sme vyšli pred dom. Stálo tam krásne tmavo modré suzuki SX 4. Ale nesedel v ňom Jack, ale Paul... Ani len sa na nás nepozrel...niekedy mi naozaj naháňal strach.... Podišli sme ku autu.

„ Mabe ideš do predu“

„ No...no dobre“

Zašeptala som. Paul mi otvoril dvere a ja som sa posadila.

„ Ahojte“

Pozdravil nás a všetci sme ho odzdravili. Ostatok cesty prebehol v tichosti. Ani som len netušila, že práve Paul bude chodiť pomaly.... ani nie že pomaly, ale jeho jazda bola taká príjemná, plynulá, absolútne som nemala strach. Kdežto, keď idem s Mattom, mám pocit že sa pri každej možnej situácii vysypeme. Vyšli sme s Forks a mierili si to hneď po prvej lesnej cestičke. Tá nás nakoniec zaviedla k honosnému, presklenému domu. Paul obišiel auto a otvoril mi dvere, postavila som sa a on ako keby sa zastavil, ani sa nepohol, iba sa díval na mňa a zase ten nič nevraviaci výraz v tvári.

Pousmiala som sa a on mi ihneď uvoľnil cestu. Matt a Dan išli za mnou a Paul bol úplne na konci. Vo dverách sa objavilo malé usmievavé dievča s čiernymi na krátko ostrihanými vlasmi. Vyzerala skoro ako škriatok.

„ Ona je taká krásna“

Šepla, ale ja som to počula, ihneď som sa otočila, ale nik iný za mnou nebol, iba chlapci. Teda, neviem koho tým myslela....

„ Ahoj, ja som Alice“

Ihneď sa mi vrhla okolo krku a horlivo ma začala objímať. Iba som tam tak prekvapene ostala stáť a nechala sa objímať upírkou.

„ Ehm, ahoj, Mabelin“

„ Mabelin, to je krásne meno“

Zašeptala mi do ucha a odklonila sa odo mňa, potom tak isto horlivo objímala mojich bratov a zoznamovala sa s nimi. S Mattom si ihneď padli do oka, pretože ten jediný Alice obetoval jej horlivé objatie.

„ Ahoj Paul“

Prehovorila ku Paulovi.

„ Alice“

„ Zase zlá nálada?“

„ Však to poznáš, počkať? Vlastne nie“

Alice sa len na neho zabijácky zazubila a už nás hnala dnu. No tak asi Paula nik nemá moc v láske. V obývačke, ktorá mohla mať okolo 7 x 7 metrov už všetci sedeli a oslnivo sa na nás usmievali. Mám pocit že keby sa ja niekedy tak usmievam, tak mi to roztrhne hubu. Pousmiala som sa a všetci sme sa zvítali. Boli tam tri veľké pohovky a štyri kreslá. V jednom už sedel Seth s Leah, v druhom Jack s Reneesme, tretie Bella a Edward a štvrté, naši hostitelia pani a pán Cullen. Chlapci mi hovorili o Cullenovcoch, takže som si podľa vzhľadu všimla že na prvej sedačke sedela tá blondínka Rosalie a pri nej „veľký“ Emmet. Hneď pri nich sedel Jasper a na neho si ihneď sadla Alice a horlivo ho pobozkala...zase tá láska.... Hneď oproti sedeli Embry s Angelou a Sam s Emily. Takže my sme si sadli na poslednú pohovku. Lenže tam sa len tak , tak vošli traja muži, takže keď sa Matt posadil pri Paula, ihneď som si mu sadla na kolená a obdarovala ho úsmevom.

„ Počúvaj ma, nepribrala si?“

Opýtal sa ma so smiechom Matt.

„ Chumaj!“

Vlepila som mu pohlavok a šla si sadnúť na Dana. Ten sa len usmial a pevne ma objal. Zazubila som sa na Matta, ktorý si ešte stále masíroval krk a všetci sa zvonivo rozosmiali. A zase ako vždy sa všetci začali medzi sebou rozprávať, každý si presadúval aby sa mohol s niekým iným rozprávať, až nakoniec som ostala sama na sedačke s Paulom, ktorý sa za celú tú dobu ani nepohol.

„ Idete si s nami zahrať baseball?“

Prišiel za nami Emmet a nadšene sa pýtal, absolútne som nechápala o čo mu ide. Paul prikývol a tak som sa i ja pridala, prikývla som. Emmet radosťou poskočil a šiel rýchlo pre ostatných.

„ Ehm, jedna taká „ nepodstatná“ otázka. O čo sa vlastne jedná?“

Opýtala som sa unudene Paula, ktorý išiel pri mne.

„ Cullenovci už pár rokov hrajú rodinný baseball, je to taká tradícia, a keďže oni veľa priateľov nemajú, tak nás raz poprosili, či si s nimi zahráme. Je to jednoduché, hráš baseball, ale pri tom používaš svoje schopnosti.“

Dopovedal a ja som sa len pousmiala, schopnosti, to je super, a ja aspoň nejaké mám? Nie, nemám, niekedy som celá ľavá, som zvedavá ako tomu bude dnes. Vyšli sme von a tam sa začalo znášať z oblohy pár kvapiek. Len som sa usmiala na oblohu a šla som ďalej. Neviem kedy to stihli, ale všetci Cullenovci, ktorý išli hrať, vrátane Jacka mali na sebe hráčske uniformy. Myslela som si že vybuchnem od smiechu, ale statočne som sa držala.

Všetci sme sa postavili do stredu lúky. Bol tam Jack, Nessie, Emmet, Rose, Alice a Jasper, Sam, Matt, Paul a ja. Takže nás tam bolo desať. Mňa poslali chytať, takže mojou úlohou, je už len dobehnúť ku méte. V družstve som mala Nessie, Jaspera, Emmeta a Matta, myslím si že som mala lepšie družstvo ako Paul, Sam a Jack. Všetci sa porozmiestňovali a začala sa hra. U nás nadhadzovala Nessie, odpaľoval Jasper, utekal Emmet a Matt a ja som dobiehala na métu. U nich nadhadzovala Alice, odpaľoval Paul, utekala Rose a Jack a dobiehal na métu Sam.

A tak hra začala. Emmet stále pošťuchoval Rose a my sme sa na tom dobre zabávali. Búrka, ktorá sa odohrávala nad nami neutíchala a ja som už bola mokrá ako taký...pardon...ale ako pes. Paul odpálil loptičku a už aj Emm po ňu bežal. Rýchlo mi ju hodil a ja som bežala ku méte. Pred sebou som videla bežiaceho Paula, ale ja som tam potrebovala byť skôr. Búrka sa začala zhoršovať a napínavé preteky pretrhli dosť hlasné blesky. Už som bola len pár metrov od méty, ešte som pridala a vrhala sa na métu. Lenže obaja sme nezastavili, teda vlastne zastavili... Ani neviem ako, ale prekotúľali sme sa pár metrov od tadiaľ. To teda musel byť obraz. Paul ležal podo mnou na chrbáte a ja zase bruchom cez jeho brucho na ňom. Pozviechala som sa z neho a posadila sa vedľa. Paul sa tiež posadil, zrentgenoval ma očami a začal sa smiať! PAUL! PAUL! PAUL SA SMIAL! Prvý raz za takú dlhú dobu som ho počula sa smiať, a musím priznať že to čakanie stálo za to. Smial sa melodicky, bez zasekávania, bez hýkania, bez dusenia. Proste ako sa začal Paul smiať, tak som sa musela i ja začať smiať a potom sme sa nakoniec smiali všetci.

Asi po piatich minútach nás to prešlo. Paul sa postavila a i mňa vyzdvihol za ruky.

„ Vyzeráš... skvele“

Zasmial sa zase...bola to pravda... moje, predtým biele šaty, teraz zdobila kopa blata a taktiež na mojej pokožke boli krásne škvrny. Takže si viem presne predstaviť moju tvár s tými zmoknutými vlasmi.

„ Neboj sa, ty nie si na tom o nič lepšie“

Odpovedala som mu tiež zo smiechom a obzerala si jeho vlasy, ktoré boli zafarbené do hneda a jeho kedysi modré rifle.

„ No poď, je čas ísť domov“

Predniesol pobavene a zase si ma prehupol cez rameno a niesol do vnútra. Nenamietala som, úprimne som bola rada, že sa konečne smeje a podľa tvári všetkých prítomných, sa nesmeje často, teda možno vôbec. Vo vnútri sme sa rozlúčili s Cullenovcami a ja som sa musela lúčiť, ešte stále prehodená cez Paulovo rameno. Alice nás presvedčila, aby sme si toto niekedy zopakovali a pravdaže sme všetci prikývli.

Paul ma preniesol až ku autu a tam ma postavil. Otvorila som si dvere a súkala sa dnu, keď v tom ma zachytil zozadu Paul a nechcel ma pustiť.

„ Hej! Čo robíš?“

„ Si myslíš, že mi budeš špiniť poťahy? Pekne pôjdeš na streche, neboj sa, priviažem ťa pevne“

„ Vtipné“

Predniesla som a zasmiala sa mojej detinskosti. Potom ma Paul pustil a ja som konečne nasadla do auta. Posledný krát som musela ešte zamávať Alice a potom už sme zase tou príjemnou, pomalou jazdou šli domov. Paul zastavil a chlapci sa ihneď so smiechom a s veselým „ tak ahoj“, vypratali z auta, premenili sa ihneď na vlkov a išli sa naháňať...niekedy si naozaj pripadám ako v cvokhause.

„ Dnes bolo fajn“

Prisvedčil Paul a usmial sa na mňa.

„ To teda bolo, som rada že si sa bavil, keď sa smeješ, pristane ti to“

Povedala som niečo, čo som si skôr len myslela a priam zbledla v tvári na čo sa Paul ešte väčšmi zasmial.

„ Tak...tak ja už idem, ďakujeme za odvoz, maj sa pekne“

Súkala som sa von z auta.

„ Tie poťahy mi zaplatíš!“

Zasmial sa Paul.

„ Tudle!“

Ukázala som mu figu borovú a utekala ku domu. Paul mi ešte zamával a ja som sa už skryla v dome. Dnes bol asi prvý deň, čo som sa tu skutočne bavila. Bola som celkom unavená a tak som sa iba prezliekla a zaľahla do postele. Konečne niečo mäkké...

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hľadal som ťa...5. kapitola: