Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hľadal som ťa...11. kapitola

28.10.2009 (19:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2606×

11.Tie najkrajšie dary

„Mae, mám niečo pre teba...tu..“

Hovoril roztržito a usmieval sa jedným kútikom, pobozkala som ho naň .

Vlastne mám pre teba tri darčeky“

Usmial sa.

„Paul..“

„Nechcem počuť nijaké odhováranie, ktorý, ktorý chceš prvý? Prvý, druhý alebo tretí?“

Spytoval sa ma s iskričkami šťastia v očiach a ja som ho zbožňovala ešte viac.

„Tak druhý“

Zacerila som sa na neho. Na chvíľu odbehol do kúpeľne a potom odtiaľ niesol niečo pod tričkom. Poriadne to schovával, podišiel ku mne a spod límca mu vykukla chlpatá hlava.

„Lemur!“

Zajasala som a ihneď si ho brala na ruky. Bol maličký, celý čierny a bol jednoducho krásny, neviem čím, ale pripomínal mi Paula. Ten chlpatý zázrak sa mi obmotal okolo ruky a pokojne oddychoval. Užasnuto som sa naň dívala, nikdy som nedostala nič podobné.. vždy to boli obyčajné veci, ale mne to nevadilo. Vzhliadla som ku usmievajúcemu sa Paulovi, pritiahla som si ho za límec a dlho pobozkala. Pohladila som ho ešte po tvári a pozerala sa na ten malý zázrak, čo spal v mojej ruke, bol ešte taký maličký...

„Počkaj, dám ho sem, je ešte maličký, stále by iba spal“

Zašeptal a ukazoval mi malú plyšovú postieľku, v tvare lopty, v ktorej bola urobená diera. Opatrne ho tam uložil a odniesol späť do kúpeľne.

„No... a teraz si vyber...“

„Tak jedna“

Povedala som. Paul v ruke držal nejakú čiernu krabičku. Podal mi ju a ja som ju celá roztrasená otvorila. Bol tam krásny strieborný náhrdelník a náušnice.

Po tvári mi stiekla slza a Paul ju ihneď zachytil.

“Čo je Mae?! Bolí ťa niečo? Urobil som ti niečo??!“

Spytoval sa s hystériou v hlase, mlčky som zakrútila hlavou, zotrela si slzu a ihneď sa hodila do náručia Paula. Paula to prekvapilo a tak sme sa preklopili s dunivým „ bum“ na zem. Celá som sa okolo neho ovinula a bozkávala ho. On sa len sem tam zachichotal.

„Počkaj, počkaj ešte jeden“

Veselo ma karhal a ja som z neho zliezla.

„Chyť ma okolo pásu“

Zašeptal a tak som i tak spravila.

„Rukami choď nižšie... nižšie“

Kĺzala som po jeho svaloch, po jeho dokonalom chrbte, po každom zhybe.

„Dobre stop“

Zašeptal ostala som rukami stáť na konci chrbta. Pomaly sa mi otočil v náruči, až som mu uvidela na jeho nahý chrbát, musela som byť úplne slepá celú tú dobu. Totižto cez celý spodok chrbta sa mu vyjímal nápis „ MABELIN“. Užasnuto som sa na to dívala a dotýkala sa každého zhybu písmenka. Otočila som si ho na seba. Paul ma chcel už ísť pobozkať, no ja som ho na chvíľu odsunula.

„Počkaj chvíľku“

Zašeptala som mu provokatívne pri ústach. Vzala som zo šuflíku striebornú retiazku. Otočila som sa ku Paulovi a retiazku pevne skryla za chrbát. Usmiala som sa na neho a on ihneď pristupoval ku mne.

„Stop, stop“

Poručila som mu, prekvapene ostal stáť.

„Teraz zatvor oči“

„Ale Mae...“

„Žiadne ale, zatvoríš tie oči?!“

Rozkázala som mu na oko prísne a on ihneď stuhol na mieste a zatvoril oči. Podišla som ku nemu. Vzala jeho ruku do svojej a opatrne mu retiazku obmotala okolo zápästia. Spustila som mu ruku a zašeptala.

„Už môžeš otvoriť oči“

Paul otvoril oči a nahlas prečítal nápis na retiazke.

„Neboj sa vyjadriť svoje city, možno potom zistíš, kto ťa skutočne miluje“

Potom zostal stáť, ani sa nepohol. Zľakla som sa, či som nespravila niečo zlé. Opatrne som podišla ku nemu, on sa stále pozeral iba na retiazku a ten nápis. Z jeho krásneho hlbokého očka, sa spustila jedna priehľadná slza a putovala mu po tvári. Ihneď som bola pri ňom.

„Paul, Paul, čo sa deje? Čo som urobila?“

Triasla som s ním hystericky. Rýchlo vzal moje telo ku svojmu a pevne ma objal.

„Nikdy som nič krajšie... nič silnejšie... nič úžasnejšie nedostal Mae, ďakujem, ďakujem ti z celého srdca“

Šepkal... Privinula som sa čo najbližšie ku jeho telu. Zohol sa, tvár mi položil do vlasov, a môj krk hladil jemnými bozkami. Oprela som sa poriadne o jeho hruď, priam som lietala, lietala som v nebi... Paul sa zrazu nadýchol a zašeptal mi do ucha.

„Mae... mali by sme ísť dole“

„Ja tam nejdem, za nimi isto nie... oni si o tebe myslia zlé veci“

Zašeptala som a ešte väčšmi sa ku nemu pritisla.

„Ale to len kvôli tomu, že ja som chcel aby to tak vyzeral“

Priznal...

„Ale prečo? Čo ti kto urobil, keď nechceš aby ťa niekto sklamal... nechceš sa popáliť“

Znovu som zašeptala a tentoraz sa i oddialila, aby som mu videla do očí.

„Ja...ja ti to raz poviem Mae...len mi daj chvíľu čas“

„Ja si počkám“

Usmiala som sa a opatrne ho pobozkala. Pohladil ma po tvári a prehovoril.

„No poď, ideme dole, veď sú Vianoce“

Znovu sa neodolateľne usmial. Zozadu ma objal okolo bruška, ja som svojimi rukami objala tie jeho a spoločne sme sa motali dole. Keď sme spoločne vošli do obývačky všetci stíchli, poriadne som stisla Paulovu ruku a šli sme si sadnúť do kresla pri krbe....