Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Grazie mille Volterra - 19. kapitola

02.10.2009 (14:15) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2889×

19. kapitola

Edward

Ten Damian, či ako sa volal ten kretén, sa postupne zoznámil s celou rodinou. Keď podišiel ku mne, nenamáhal som sa mu ani podať ruku. Zrejme mal rovnaké pocity. Započúval som sa do jeho myšlienok.

Tak tento by mal počuť moje myšlienky. Hmm tak to vyskúšam. Bella je iba moja a ja si ju nedám. Vezmeme sa a budeme spolu šťastný do konca večnosti.

Čo? Čo si on o sebe myslí?

„Na to zabudni,“ zavrčal som a prepaloval ho pohľadom.

Najradšej by som mu hneď teraz skočil po krku.

Takže ma počuješ Edward. Ty si fakt myslíš, že po tom všetko ťa ešte bude chcieť?

„Ja sa tak ľahko nevzdám,“ zavrčal som znovu smerom k nemu.

Hahaha ako myslíš, ale pozri sa, čo si jej spravil. Pozri sa ako vyzerala pred tým než som ju premenil.

Začal si v hlave predstavovať obraz Belly. Zničenej, strhanej, úplne pochudnutej a bez života.

Trvalo dlho kým sa dala do poriadku a teraz je so mnou šťastná.

Pomyslel si a začal mi ukazovať veci, ktoré som nikdy nechcel vidieť. Bella ako sa s ním bozkáva, ako mu hovorí, že ho miluje, ako spolu ležia na pohovke a on ju hladká po vlasoch.

Nie, nie toto nemôže byť pravda. Tak strašne to bolí vidieť moju lásku v inom náručí. Prečo som vtedy odišiel. Ja som taký hlupák. Mohli sme byť teraz spolu a šťastný. Namiesto toho som ju nechal tam samú a ako to nakoniec dopadlo. Stala sa z nej rovnaká hrôza ako sme my. Krvilačný upír. Aj keď najkrajší upír akého som kedy videl. Tak strašne to všetko bolí. To, že ju nemôžem zovrieť vo svojom náručí, ani pobozkať ju na pery.

Odrazu sa Damianov hlas z mojej hlavy stratil a objavil sa tam iný. Prekrásny, jedinečný, dokonalý. Hlas mojej lásky.

Stačilo, odteraz jeho myšlienky už počuť nebudeš.

Ako je o možné? Veď som doteraz jej myšlienky nepočul, dokonca ani keď bola človek.

„Ako si to spravila?“ hlesol som a hľadel jej do očí.

To už nevydržal Emmett a začal sa rozčulovať. Najprv v myšlienkach a potom aj nahlas.

„Vie mi niekto povedať o čo tu ide, lebo ja som z toho úplne mimo.“

Chcel som mu odpovedať, keď mi Bella skočila do reči.

„No Damian sa s Edwardom rozprával v myšlienkach, tak som to zarazila.“

Tak za to môžeme ona, že už nepočujem hlas toho hajzla? Všimol som si, že všetci zostali v šoku rovnako ako ja. Každému z nich sa hlavou výrila jedna podstatná otázka – Ako je to možné?

„Ako zarazila?“ opýtal sa Carlisle, dychtivý po nových informáciách.

„Ja mám totiž dar štítu, takže na mňa nefunguje väčšina darov. Okrem toho viem tento štít natiahnuť cez iných ľudí, či upírov a tak ochrániť aj ich...“ vysvetľovala Bella, ale ja som to už nevydržal. Toto je síce všetko fajn, ale ako dokázala, že som ju mohol počuť?

„Ale ako si to spravila?“ opýtal som sa jej.

Ostatný boli zjavne zvedavý o čo mi ide a tak Bella pokračovala s vysvetľovaním.

„Viete, Edwarda prekvapilo, že mi dokázal prečítať myšlienky. Ono s tým štítom je to tak. Celú dobu ma chráni a chráni prípadne aj iných, ale keď chcem, môžem ho vytesniť z hlavy tak, aby už nebol mojou súčasťou. Len vtedy na mňa pôsobia dary iných.“

Takže by som ju mohol teraz počuť keby chcela? A chcela by? Vždy som túžil po tom, aby som jej mohol čítať myšlienky.

„A môžeš to urobiť ešte raz?“ opýtal som sa s nádejou.

„Nie Edward, moje myšlienky si počul prvýkrát a pravdepodobne aj naposledy. Moja hlava zostane len moja.“

Posmutnel som, ale nechcel som naliehať. Carlisle bol zvedavý a tak sa s Bellou začali rozprávať o jej štíte. Ohúrene som počúval, čo všetko dokáže. Bol to skutočne výnimočný dar. Nečudo, že Volturiovci sú z nej taký nadšený. Teraz už sú skutočne neporaziteľní. Uprostred debaty nás vyrušil ten upír z letiska. Tuším sa volal Felix. Tomu Damianovi povedal, že ho Aro na niečo potrebuje. To, čo urobil potom, ma dostalo. Otočil sa k mojej Belle a pobozkal ju. Ja, nemohol som uveriť. Ešte jej niečo zašepkal a potom sa obrátil smerom na našu rodinu.

„Dávajte mi na ňu pozor, a nie, že jej ublížite.“ sykol.

„Ale my by sme jej nikdy...“ začala sa brániť Alice.

„Už ste to raz spravili a trvalo dosť dlho kým sa dala dokopy,“ nenávistne povedal Damian a odkráčal s Felixom preč.

V tvárach celej rodiny sa odrážal šok. Ja som okrem šoku cítil aj ohromnú bolesť. Za to, že som jej ublížil. Síce s dobrým úmyslom, ale ublížil. Celá rodina mala skormútené myšlienky a Jasper mal čo robiť, aby zvládol ten nápor emócií.

„Ale my sme ti skutočne nechceli nikdy ublížiť,“ plačlivo zašepkala Alice.

Celá rodina zborovo prikyvovala. Bella zjavne nechcela o tom hovoriť a tak sa Carlisla opýtala ako sa nám darí a kde teraz bývame. Ostatný pochopili, že Bella sa nechce o tom incidente rozprávať a tak sa rozprúdila nová debata. Jediný na koho sa však Bella nepýtala som bol ja. Zarmucovalo ma to. To jej už skutočne na mne vôbec nezáleží. Už ku mne nič necíti? Bella zostala zamyslená a spamätala sa, až keď za ňou prišla Alice, že sa s ňou chce rozprávať osamote. Netušil som o čom, lebo Alice si spievala tureckú hymnu. Bella ju chytila za ruku a viedla k nejakým dverám na opačnej strane sály. Skôr než sa zatvorili dvere, tak som prestal počuť Alice úplne. Samozrejme, ten Bellin dar. Asi vedela, že by som počúval. Na jednej strane mi to bolo ľúto, no na druhej som to chápal. Dobre, počkám, kým sa porozprávajú a potom sa s Bellou porozprávam konečne ja. Potrebujem vedieť na čom som.

Bella

„O čom si sa chcela rozprávať?“

„Bella......ja, chcela som sa opýtať na teba a toho Damiana. Vy ste ako teraz spolu?“ opýtala sa ma Alice a ja som v jej očiach, neviem prečo, videla bolesť.

A čo teraz mám klamať alebo povedať pravdu. V podstate je to len moja a Damianova vec, ale zas Alice je ako moja sestra. Tak som sa nakoniec rozhodla jej predsa len povedať pravdu.

„Alice, aby si to pochopila. Vtedy, keď ste odišli ma to úplne položilo. Ja som Edwarda milovala a on ma opustil. Bolo to strašné. Nemohla som jesť, spať. V noci som mávala neskutočné nočné mory. Charlie ma dokonca chcel poslať naspäť do Phoenixu za mamou. Nedokázala som sa cez to preniesť, bolo to silnejšie ako ja. Často som len tak bezcielne blúdila po lese. Vôbec som nevnímala okolie. A tak sa jeden den stalo, že som zas išla do lesa, bol to presne jeden z tých ešte horších ako zlých dní, keď som sa od bolesti nevedela ani nadýchnuť. Ani neviem ako sa to stalo, ale skončila som na lúke, kam sme s Edwardom chodili. Tam to na mňa celé doľahlo. Sadla som si na zem, keď za mnou niečo zašušťalo.

Bol to Damian. Hneď som samozrejme spoznala, že je upír a jeho oči mi vtedy prezradili, že sa živí ľudskou krvou. V tej chvíli som si myslela, že on bude mojim vyslobodením. Že konečne príde smrť a vyslobodí ma od tej strašnej bolesti. Dokonca som mu sama nastavila krk. No Damian mal so mnou iné plány. Mal za úlohu hľadať po svete ľudí s talentom a u mňa cítil obrovský potenciál. Keď som sa prebrala všetko mi vysvetlil, ponúkol mi miesto v garde a ja som ho prijala. On ma naučil všetko. Ako používať štít aj ako bojovať. Tak sme sa nejak dali dokopy. On mi pomáhal zabudnúť na Edwarda a ja som mu bola za to vďačná. Nakoniec som zistila, že som sa zamilovala.“

Keď som dopovedala, Alice mala v tvári neurčitý výraz. Menil sa snáď každú sekundu. Potom sa nadýchla a spustila.

„Vieš Bella, keď sme odišli, stále som si to vyčítala. Edward mi zakázal hľadieť ti do budúcnosti. No aj keď som sa snažila, tak sa sem tam objavila vízia. Aj vtedy, keď si sa stretla s Damianom som to videla. No keď ťa pohryzol, všetko sa stratilo. Istý čas sme si dokonca mysleli, že si mŕtva. No Charlie nám povedal o liste, ktorý si mu poslala a tak sme pochopili, že si nažive. Jedinou možnosťou bolo, že sa z teba stal upír. A tak sa Edward rozhodol, že ťa nájde. Vôbec sme netušili, kde by si mohla byť. Jediným vodítkom boli listy, čo si posielala Charliemu. Ale ako sa ukázalo, bola to falošná stopa. Vôbec nás nenapadlo, že by si mohla byť tu, vo Volterre.“

Čo? Oni ma hľadali? Mysleli si, že som mŕtva? Moja hlava sa snažila vstrebať všetky tieto nové informácie. Prečo by to robili?

„A prečo ste ma hľadali? Veď vám mohlo byť jedno, čo sa so mnou stalo. Odišli ste a nechali ma tam samú.“

Odrazu na mňa všetky tie pocity, ktoré som mala po ich odchode, znovu doľahli. Strašná bolesť znovu zožierala moje vnútro a ja som myslela, že sa tu položím. Cítila som sa ako by sa to stalo teraz a nie pred skoro dvomi rokmi. Alice podišla ku mne a objala ma. Chcela som ju odsunúť aby ma neobjímala, ale nemala som dosť síl a tak som len stála v jej náručí a nechala sa rozožierať tou bolesťou. Po nejakom čase Alice prehovorila.

„Bella, nám nikdy nebolo jedno, čo sa s tebou stane. Odišli sme len preto, lebo si to Edward želal. Keby to je na mne, tak by sme ťa nikdy neopustili, a to myslím, že hovorím za všetkých v našej rodine. Edward ťa však už nechcel vystavovať nebezpečenstvu, ktoré sme pre teba predstavovali, a tak sme odišli. Ani si nevieš predstaviť ako ten odchod zmenil našu rodinu. Všetci sme boli strašne smutný a nakoniec odišiel od nás ešte aj Edward. Potom prišla tá vízia a my sme si mysleli, že si mŕtva. To nás už všetkých úplne položilo. Keď sme našli Edwarda a povedali mu čo sa stalo, úplne sa zrútil, no potom prehlásil, že neverí, že si mŕtva. Najprv som si myslela, že sa zbláznil, no on bol rozhodnutý ísť k Charliemu a tak sme išli s ním. Charliemu deň pred naším príchodom prišiel ten list od teba a my sme sa tak dozvedeli, že si nažive. Edward sa ešte v ten deň vydal po stope toho listu, aby ťa našiel. Hľadal ťa celý rok, po celej Európe, no ako vidíš, našli sme ťa až tu.“

Edward? Prečo si dal toľkú námahu, aby ma našiel? Čo to hovorila Alice, že odišiel aby ma už nevystavoval nebezpečenstvu? Že by....? Nie, to určite si len namýšlam.

„Prečo ma Edward hľadal? Veď si chcel užívať a baviť sa,“ nechápajúco som sa opýtala Alice.

„Bella, nemala by som ti to hovoriť, to by si sa mala dozvedieť od Edwarda, ale nedá mi to. Keď vidím ako si sa trápila, ako sa trápi on. Edward ťa nikdy neprestal milovať. Odišiel len preto, aby ti ďalej neubližoval. Keď sme sa presťahovali, nejaký čas nevyšiel z izby a ukázal sa vtedy, keď sa rozhodol odísť. Po tej vízii sme ho s Jasperom našli v Brazílii v hroznom stave. Po tom, čo zistil vo Forks, že si nažive sa rozhodol, že ťa nájde. Celý čas veril, že si v poriadku. On ani nechcel ísť sem do Volterry, chcel ťa ďalej hľadať. Dokonca aj keď sme už stáli v sále pred vaším príchodom, myslel na to ako sa čo naskôr vyparí, aby mohol pokračovať v hľadaní. To, čo ti povedal v tom lese, bolo všetko klamstvo. Nikdy ťa neprestal milovať.“

Bože, to nemôže byť pravda. Nie. Nemôžem tomu uveriť. Celý môj život je úplne zle. Prečo vždy keď si myslím, že sa môj život dostal do normálu, sa všetko zvrtne. Nie, nie, nie. Neverím. Edward ma nemôže milovať. Opustil ma.

Musela som vypadnúť. Potrebovala som byť sama. Vykĺzla som z Alicinho náručia a rozbehla som sa preč. Nevnímala som nič okolo seba. Utekala som chodbami Volturiovského sídla bez jasného cieľu. V hlave mi znela jediná veta: Edward ťa nikdy neprestal milovať. A tak som len utekala, aby som bola čo najďalej od toho hlasu, ďaleko od tej vety, ktorá znovu zmenila celý môj život.

Zhrnutie

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Grazie mille Volterra - 19. kapitola: