Bručoun 2 část • STMÍVÁNÍ.eu

Tak a už je to v tej slovenčine :D a ak by to chcel niekto v tej zkomolenine:D tak to je tu http://edwardcullen.keynet.cz/brucoun-2-cast prajem pekné čítanie hádam sa bude ľúbiť:)Rose:)

06.06.2009 (19:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1914×

Tay už na mňa kričal z prízemia, a tak ma vyrušil z mojich myšlienok.

„ Evelin, poď už dole!“

Iba som zabúchala prstami o dvera aby vedel že som ho počula. Vzala som si takú akože kabelku, je to skôr taška cez rameno, na kabelky a podobné veci som nikdy nebola.

Tay už na mňa nedočkavo čakal v aute. Obula som si zlaté baleríny a zamkla dom. Tay sa na mňa ako vždycky krásne usmial, je naozaj okúzlujúci, len tak roztrapkané zlaté vlásky, prenikavo modré oči, ako oceán, a krásne vypracovaná figura jeho tela, tak toto všetko zdobí môjho bračeka, jasné že všetku eleganciu a krásu zdedil po rodičoch a mne neostalo nič.

Nastúpila som a už sme si to šinuli ku škole. Tay mi pred dvoma rokmi kúpil pejdžer, takže aspoň nemusím tak často používať znakovú reč, jednoducho všetko píšem, kto chce nech si prečíta.

Prišli sme ku škole, a ja som sa zatvárila ublížene, pretože sa mi tam absolútne nechcelo, a Tay inak nedal, iba že musím tam ísť. Tay sa na mňa usmial a zasa začal, ach jaj...:

„ Eve, prosím ťa, moc ťa prosím, neurob žiadnu hlúposť,...pozri čo tu pre teba mám keď budeš dobré dievča“

Podával mi nový krásny pejdžer, mal viacej funkcií. Niektoré vety tam už boli nahrané, akože:

Ahoj

Ako sa máš?

Čo robíš?

Áno

Nie

Kedy prídeš domov?

A podobne. Potom tam bola možnosť, že keď ja mu niečo napíšem, jemu to automaticky prehrá hlas, takže môžeme spolu „hovoriť“ aj keď bude riadiť. A potom bola ku nemu prirobená mp3, Tay vedel že počúvam veľmi rada hudbu, a taktiež vedel že som sa minulý týždeň na tento pejdžer pozerala a obdivovala ho.

Potom pokračoval:

„ Máš tam 10 gigovku, takže okolo 2000 pesničiek tam naťaháš a ďalej máš tlačítka....“

Nestačil dopovedať, pretože ja som sa mu hodila okolo krku a objímala ho presladko dlho. V mysli som si šepkala: „ Ďakujem, ďakujem, moc veľmi ďakujem“

Keby ma len tak počuje....

Pomaly som sa odtiahla. Tay vyšiel z auta, už som bola pripravená na tento jeho zaujímavý zvyk. Obišiel auto a otvoril mi dvere ako nejakej cisárovnej, a potom mi podal ruku by som mohla vstať. Ako vždycky som sa na neho čo najkrajšie usmiala. Potom ma ešte raz objal, dal pusu na tvár, a aj ja jemu. Ešte naposledy mi zamával a potom už bol preč.

Kriticky som sa pozrela na školu, ako vždycky, kopa ľudí, kopa vypytovania sa, no anó ale odpovedi sa nedočkajú. Usmiala som sa keď som si takto vtipkovala v hlave. Ako každý rok táto „ novoškolská slávnosť“ sa konala v záhrade za školou, boli tam pripravené biele stoličky, ale ja som sa radšej šla oprieť o stenu. Nepotrebovala som všetky tie kecy o škole počuť až taj z blízka.

Oprela som sa o stenu a nadýchla sa akože to zvládneš, aspoň že tu nie si nová. Šomrala som si pre seba. Z môjho šomrania ma vyrušil hlas nejakého mužského. Trhla som zo sebou, predo mnou stál úplne krásny, nagélovaný blondýn, no mne je ľahostajný.

„ Ahoj kráska, som tu nový, nechcela by si mi pomôcť?“

Spytoval sa ma so zvodným tónom v hlase, a úsmev tiež nezaostával, z týchto vecí by už ostatné baby boli na kolenách, všetky, ale nie ja! Neodpovedala som mu, a tým so ho najskôr vyviedla z mieri, a potom som sa na neho zamračila, akože vypadni debil! Poznám typy takýchto pakov. A potom to skúsil znovu.

„ Haló zlato, čože sme nemý?“

Zasmial sa, pako jeden, si sa trafil, nie, nesmiem mu nič urobiť, ale za to zlato, by som mu s radosťou zakrútila krkom. Vytiahla som svoj pejdžer a nasrato tam písala.

„ Nie neviem hovoriť somár, a už neotravuj a odplávaj odo mňa, chcem počuť riaditeľov predslov, bez zavadzajúceho odpadu“

Ten chalan sa na to debilne pozeral a podával mi ho na späť ešte s debilnejšou vetou.

„ Ale nó, mačička, nerob si zo mňa srandu“

Tak teraz ma už bravúrne nasral, napísala som ďalšiu vec, niečo takéto.

„ Pozri ty suchar, nie neviem hovoriť, a srandu si nerobím, ale keď sa už naozaj naserem tak z teba urobím paštéetu, tak už prosím ťa vypadni, alebo si fakt tak moc retardovaný ako vyzeráš?“

Otočila som sa na päte a nečakala na jeho tupú odpoveď a zamierila si to ku inej stene. Všetky už ale boli obsadené, a tak mi ostávalo posledné miesto. Miesto pri novom chalanovi, pretože pri profákovi sa mi nechcelo stáť, a spolužiaci by sa začali opýtať a to už by som najskôr nevydržala. A dúfam že tento bude aspoň držať hubu keď je tu nový.

Zdal sa mi byť ten tichší typ. Nenápadne som sa tam preplazila a znovu sa oprela a ceremoniál začal. Môj „sused“ sa na mňa ani nepozrel a ja som mu za to ďakovala celou svojou existenciou. Nie som ten typ že si nechám skákať po hlave, a vďaka tomuto som mala dosť veľa nepríjemností, hlavne po nehode rodičov. Pár krát som sa aj pobila s niekým na základke . Bola som taký malý nevychovanec, ktorý sa nenechá komandovať, akože aj teraz som bola taká, ale už nie v takej miere.

Jediný kto má nado mnou moc je môj Tay, a práve kvôli nemu som sa dneska nevrhla na toho idiota, inak by už voňal kvietky odspodu. Ale nó, dnes som akože dobré dievča.:D

V tom sa rozhostilo úplné ticho a na pódium vošiel riaditeľ popri uši rvúcom potlesku, stavila by som sa že ten aplaus púšťali iba z reprákov. A začal kecať ako vždycky:

„ bla bla bla, nový rok, bla bla bla, som rád, bla bla bla nové triedy, bla bla bla, nový spolužiaci, bla bla bla“

No áno Gandalf, to sú ale novinky že? Nový spolužiaci, tý brďo! Ako veľmi neznášam tento ceremoniál. A boh povedal aby bolo ticho a potom bolo ticho asi po dvoch hodinách tých kecov. A zase ten burácajúci potlesk, no ano, také lacné veci.

Ide sa do tried. Pomaly som sa predrala štebotajúcim davom a počúvala ich keci.

„ Ahoj, čo si chekovala o prázkach?“

„ tak najprv som sa vyspala s Rayom a potom s Davom či to bol Ed? A sakra už neviem to nevadí a potom....“

No áno aj štetky sú tu, ako na každej strednej. Plávala som po chodbe do triedy. Došla som medzi poslednými, nechali mi vzadu jednu voľnú lavicu, ó aké šľachetné od nich, ďakujem! Bola pri oknách a tam som si taktiež sadla. Dlane som si položila na uši, už som nemohla počúvať tie ich neandrtálske reči!

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Bručoun 2 část:

Přidat komentář:

OurStories.cz

Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz

...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!

Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Bručoun 2 část