Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 8. Čakanie a stretnutie

12.07.2009 (17:41) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1393×

Čakanie je to to najhoršie čo môže byť. Bála som sa. Nevedela som čo bude ďalej. A táto nevedomosť ma zabíjala.

S upírmi som sa stretla len dvakrát. Prvý krát to stretnutie nedopadlo dobre. Výsledkom bolo moje nesmrteľné upírie ja. Druhý pokus bol síce úplne iný. Carlisle bol milý a všetko mi vysvetli a chcel aby som ostala s ním, aby som nebola sama , ale to čo som našla u Matta mi nedal žiadny upír. Ten pocit bezpečia a rodiny. Pocit, že niekam patrím.

Dnes večer mala byť moja premiéra, tak som si to rozhodla užiť. Do klubu prišlo veľa ľudí a ja som sa bavila. Dlho som nehrala takto na verejnosti. Myslím, že to už boli nejaké dva roky. Matt bol stále pri mne. Nechcel sa odo mňa pohnúť ani na krok. Bál sa aby zas nevybuchol ako poobede, myslel si, že by to už len pri slovách neostalo. Na jednej strane som bola rada, no na tej druhej som sa o neho bála.

Keď čas už o niečo pokročil, napadlo ma, že by sme si s Mattom mohli zatancovať. Z parketu ma nebolo vidno, tak keby som sa na pár minút vyparila nikto by si to nemal všimnúť. Dohrala som začatý set a vyhlásil komerčnú hodinku. Pustila som sklady, ktoré som mala pripravené. Túto hudbu som moc nemala rada, až na pár svetlých výnimiek, ale ľudia to počúvajú a tá hodinka predsa mojej povesti neuškodí.  Parket sa o chvíľu zaplnil aj tými čo doteraz postávali pri pulte alebo sedeli v boxoch. Sama pre sebe som sa usmiala, naposledy skontrolovala predvolené sklady a zašla som na WC, kde som sa rýchlo premenila a prezliekla. Matt na mňa čakal vonku. Chytila som ho za ruku a vyvliekla ho na parket. Práve začali hrať pomalé pesničky. Parket sa až na zamilované dvojice celkom vyprázdnil. Pomaly sme sa kĺzali parketom a ja som po očku sledovala či sa niekto nechystá k DJ-skému pultu. Zrazu sa z reprákov ozvala neznáma skladba. Pozrela som sa prekvapene okolo seba až môj pohľad zastavil na Mattovej tvári. Usmieval sa. Hneď som vedela, že za toto je zodpovedný on. Započúvala som sa do piesne a refrén sa mi celkom pozdával.

(Danity Kane – Stay with me)

Zostaň so mnou, nenechaj ma odísť, pretože nemôžem byť bez teba

Len zostaň so mnou, drž ma blízko, pretože môj svet sa točí okolo teba

A nechcem vedieť aké by to bolo keď tu nebudeš, tak zostať so mnou.

Ten refrém presne vystihol to čo ma pútalo k Mattovi. Ten nepochopiteľný pocit, že on je môj svet. Tancovali sme a tisli sme sa k sebe stále bližšie a bližšie, snáď to už viac nešlo. Tá potreba mať ho blízko pri sebe bola priam bolestivá. Znova ma prenikol ten pocit bezpečia. Vychutnávala som si tú chvíľu ako keby to mala byť naša posledná, ktorú strávime spolu. Keď táto pieseň dohrala spustila sa posledná pesnička, ktorú som pustila. Bola to moja súčasná srdcovka od BEP Boom boom pow. Moje telo sa akoby samo od seba začalo pohybovať vždy keď som ju počula. Aj tentoraz tomu nebolo inak. Tak som sa vžila do hudby a tancovania, že som ani nepostrehla že Matta ani nikto iný nestál pri mne. Všetci vytvoril okolo mňa kruh a pozerali sa na mňa. Vtom pieseň skončila, chvíľu bolo ticho a potom sa ozval potlesk a krik. Šokovaným pohľadom som sa poobzerala okolo seba a hľadala som záchranu v podobe Matta, ale toho nikde nebolo. Sakra a čo teraz ako sa dostanem spať ku pultu. Toto bola posledná pesnička. Ako to urobím. Sakra.... takéto myšlienky mi behali hlavou, keď tu zrazu sa ozvala hudba. Všetci otočili hlavu k pultu, kde stál Matt a ja som mohla nepozorovane zdrhnúť na WC. V priebehu pár sekúnd som už z neho utekala ako Ange. Dobehla som k pultu práve vtedy keď Sebastian reval na Matta. Obišla som ho tak ako keby tam ani nebol. Objala som Matta a pobozkala ho. (keby som vedela, čo tým spôsobím tak to nikdy neurobím)

„Dík, že si mi to tu postrážil, lebo dlhšie by som to už nevydržala.“ Povedala som sladko. Ešte stále držiac Matta okolo krku som sa otočila k Sebastianovi a spýtala s nevinným pohľadom.

„Stalo sa niečo?“

„Nie, samozrejme, že nie. Len som sa prišiel pozrieť ako sa ti darí“ s týmito slovami pomaly cúval, potom sa otočil a už ho nebolo.

„Ďakujem, zachránil si mi život“ povedala som Mattovi.

„S radosťou a kedykoľvek“ odpovedal a pobozkal ma.

Zvyšok noci prebehol bez problémov.

Pomaly som si zvykala na nový život. Cez deň som bola Veronica Gray vzorná študentka, ktorá nevytŕčala z radu a cez víkend so hrávala v klube ako Ange. No a sem tam som si musela zaletieť do Španielska na tú nejakú poradu.

Prešiel mesiac a my s Mattom sme stále boli zamilovaný. No po meste sa začali šíriť reči, že Matt má niečo aj s Ange. Každý chalan mu závidel a dával mu to patrične najavo. Podľa ich slov si uzurpoval dve najkrajšie baby v meste. Brala som to s nadhľadom, vedela som aká je pravda. No boli aj situácie, keď za mnou prišli a s dobráckym úsmevom mi prišli povedať, že ho videli v klube s ňou. Ďalej mi „nenápadne“ naznačili, že by radi zaujali jeho miesto. No po dvoch týždňoch ich to prestalo baviť, keď videli, že to so mnou ani nehlo.

Boli sme aj pozrieť na Lucienov hrob. Matt chcel ísť sám, ale to som mu nemohla dovoliť. Tak som tam pri ňom stála celú noc a objímala ho.

Čo sa týka upírov, čo mali prísť zatiaľ sa nestalo nič, čo by nás upozornilo koľko a kedy prídu. Len Matt bol čoraz nepokojnejší a výbušnejší. No ja som presne vedela ako ho ukľudniť, tak sa odo mňa nepohol ani na krok. Už sa ani netváril, že každý deň prichádza po mňa. Jednoducho zo školy sme išli ku mne a ráno sme spolu išli do školy.

Takto to prebiehalo skoro pol roka. Vtedy to presne začalo. Matt už pomaly nechodil ani do školy, ale ani do klubu. Ja som však musela. Nemala som žiadnu výhovorku. Mattovu absenciu sme zakrývali chorobou. Po meste sa šírili chýry, že sa má sem nasťahovať nejaký doktor z Ameriky aj so ženou a deťmi. Vedeli sme, že to budú upíri. Kedže sa tvária ako rodina viac ako päť ich nebude upokojovala som nielen Matta, ale hlavne sebe. Čím ďalej tým viac som bola nervóznejšia. Deň príjazdu očakávaného doktora sa blížil čím ďalej tým rýchlejšie.

A nastal deň D.

„Už sú tu“ povedal Matt. „Cítim tu viac upírov ako obyčajne“ uškrnul sa. Ha ako keby ich tu bolo viac okrem mňa. Ale bola som rada, že Matt začína aj trochu vtipkovať. Bola na ňom vidieť, že sa to lepší.

„Necítim od nich žiadne nebezpečenstvo, ale aj tak si myslím, že by sme sa od nich mali držať ďalej. Uvidíme čo urobia keď zistia, že tu nie sú sami.“ s tým som mohla len a len súhlasiť. Vôbec sa mi nechcelo baviť sa s cudzími upírmi.

Dnes večer som hrala a vôbec sa i tam nechcelo ísť a ešte k tomu bez Matta. No ale čo už snáď to nejako prežijem. Okolo polnoci niekto vstúpil do klubu a ja som hneď vedela, že sú to upíri tá ich vôňa sa nedala s ničím porovnať. Bolo odporne sladká. Musím sa spýtať Matta, či aj ja jemu tak voniam. Cez tých ľudí som na ich nevidela, ale hneď keď som ich zbadala mráz mi prešiel po chrbte. Bolo ich päť. A myslím, že to boli len deti. Takže by sme mali počítať so siedmimi upírmi. Pane Bože.

Pohľad Alice

Už zase sme sa museli sťahovať. Bože ako ja nemám rada tých vlkolakov. My sa snažíme žiť medzi ľuďmi. Nevedia si predstaviť, čo to stojí úsilia odolávať ich krvi, ale keď oni spôsobia smrť človeka, tak zrazu je to naša vina. Ja to fakt nechápem. Je jasné, že Edward za to nemohol. Netušil, že Jacob tam bude a že to vôbec na tých pár sekúnd nevydrží, kým sa mu podarí zmiznúť. Ona netušila kto je Jacob a ani kto je v skutočnosti Edward. A tá nešťastná nehoda, keď sa pri Jacobovej premene zľakla a vypadla z okna. Už na to nesmiem myslieť. Veď tým trápim aj Edwarda. Pozrela som sa na brata a ten súhlasne prikývol.

„Počúvajte, čo som zistil. Viete kto tu hráva v miestnom klube???“ zakričal na nás Emmett. Samozrejme to nikto nevedel, teda vlastne okrem Edvarda, ktorý si to prečítal v Emmettovej mysli. Keď videl, že od nás neprichádza žiadna reakcia. Tak sa teatrálne nadýchol, aj keď to vôbec nepotreboval. „ANGE!“ skríkol a pozrel sa na mňa. Ako to, že mi to uniklo. Toto nie je snáď možné. Je to moja najobľúbenejšia DJ-ka. Už som sa chystala pred pár rokmi na jej party, ale potom záhadne zmizla a teraz je tu. V tomto mestečku a hráva každý víkend. Keď som si toto všetko uvedomila zakričala som na Rose: „Rosalie Haleová Cullenová ak ti je tvoja existencia milá, máš päť sekúnd na to, aby si zišla dolu. Odchádzame na nákupy. Večer ideme na party.“ Rose to netrvalo dlhšia ako dve sekundy. Stačilo, že počula slová nákupy a party v jednej vete a už ju nedokázalo zadržať nič. Ja som na tom bola podobne. Nasadli sme do môjho autíčka a už nás nebolo.

Pohľad Edwarda

Počul som na čo Alice myslí a hneď sa mi v mysli vybavil obraz Belly ako preľaknuto hľadí na Jacoba, ktorý sa v skoku mení na vlka a vrhá sa na mňa. Obraz Belly ako preľaknuto hľadí na mňa ako sa bez najmenšej známky strachu vrhám na Jacoba. A nakoniec obraz Belly ako cúva k stene a padá von cez okno. Doteraz mám pred očami výčitku v jej mŕtvych očiach. Potriasol som hlavou, aby som zahnal tieto myšlienky. Alice už aj s Rose vybehli na nákupy. Je jasné, že večer budem musieť ísť s nimi. Alice doma nenechá nikoho okrem Esme a Carlisla.

Ako som predpokladal. Alice aj s Rose nakúpili toho dosť aj pre celý regiment vojakov. Každého z nás vyzbrojili novým oblečením a mohli sme vyraziť na bojové územia.  Započúval som do ostatných.

Alice: Ja tomu nemôžem uveriť. Ange!!! Konečne sa dostanem na party, kde hrá. Hurááááá.

Jasper: Konečne má Alice dobrú náladu a neobviňuje sa za smrť toho dievčaťa.  Som rád, že sme sa presťahovali.

Rose: Tie šaty čo mi vybrala Alice sedia dokonale. Určite tam nebude krajšej baby ako ja.

Emmett: Super. Konečne nejaká zábava. Už som si myslel, že sa všetci budú oddávať tej pohrebnej nálada aj naďalej. Ale tá Ange mi to uľahčila. Veď to nebola naša vina, že Bella vypadla z toho okna.

Ich myšlienky neboli pre mňa nejaká novinka. Tak som sa venoval radšej okoliu. Vystúpili sme z áut. Na streche klubu bol obrovský svetelný pútač DE LA ANGE. Bol som strašne zvedavý, kto je tá Ange. Musí byť riadne namyslená, keď majiteľ zmenil názov klubu. Som si istý, že ho prinútila aby každý vedel, že tu hrá. A čo sa týka toho názvu, určite len hrá, že je francúzska. Keby naozaj bola tak by vedela, že je to chybne napísané. Malo to byť De l´ange. No ale čo už. Alice sa na ňu teší. Ja takúto hudbu moc nemám rád, ale keď si Alice niečo zaumieni môžu aj traktory padať aj tak by som sa z toho nijako nevykrútil.

Vstúpili sme dnu a ja som zazrel najkrajšie dievča, aké kedy na svete existovalo. Stála za DJ-skym pultom. Ešte si nás nevšimla, no zato ostatní na nás zazerali ako vždy, keď sa niekam presťahujeme. Vždy sme atrakcia číslo jedna.

Vtedy sa na nás pozrela a v očiach sa jej zazračila hrôza, ktorú rýchlo ukryla za znechutený pohľad a potom sa jej na tvári zjavil ten výraz keď myslíte na milovanú osobu. Sklopila hlavu a ďalej sa venovala svojej hudbe.  Bol som strašne zvedavý prečo mala v očiach tú hrôzu. Ten znechutený pohľad som si vedel vysvetliť. Vždy takto na nás zazerali tie namyslené baby. Hlavne na Alice s Rose. Akoby im brali ich miesta kráľovien školy.

Jasper s Alice a Emmett s Rose išli tancovať a ja som sa posadil k baru. Nudil som sa tak som aspoň čítal mysle ostatných. Nebolo tam nič zaujímavé. Stále rovnaké veci. Tí ľudia, ale vedia byť „originálny“.

Vtom sa naraz stali tri veci. Do môjho nosa udrela veľmi silná vôňa neznámeho upíra, v mysli mojich súrodencov som čítal, že cítili presne to čo aj ja a neznáma spoza pultu sa na mňa pozrela. Už som vedel, prečo mala v očiach tú hrôzu. Ten upír bola ona a my sme boli jej hrozba. V očiach mala otázku, ktorú som jej nemohol v mysli prečítať. Vedel som akú odpoveď odo mňa očakáva. Pokrútil som hlavou a v jej tvári sa mihla úľava. Pokračovala vo svojej práci, ale vedel som že sa nevie dočkať kedy to tu skončí a pôjde tam, kde sa cíti bezpečne. Márne som snažil čítať jej myšlienky bol tam blok, ktorý som nemohol prekonať. Cítil som jej myšlienky, ale nerozumel som im.

Alice, Rose, Emmett a Jasper hneď ako ucítili jej vôňu prišli ku mne. Urobili okolo mňa kruh a čakali čo im poviem.

„Nič, neviem nič. Len to, že sa nám nechystá ublížiť. Prišli sme na jej teritórium a ona sa cítila ohrozená. Počkáme do konca a potom sa jej na to spýtame. A nie, neviem čo si myslí. Nemôžem jej čítať myšlienky. Cítim ich, ale nerozumiem jej, ako keby myslela iným jazykom, ktorému ja nerozumiem.“ Emmett zdvihol jedno obočie v náznaku prekvapenia. Ale na moju úľavu bol ticho.

Počkali sme do konca a odchádzali medzi poslednými. Ostatní sa už tak nebavili. Držali sme sa pokope a keďže ja som odmietol tancovať, tak sme všetci ostali pri bare a sledovali okolie. Keď sme vyšli von schovali sme sa do blízkeho lesa a čakali sme na ňu.

Pohľad Veronici

Po prvom šoku som sklopila hlavu a začala som sa venovať hudbe. Započúvala som sa do ich myslí. Chvíľu nemysleli nanič podstatné. Klasika ako každý. Jeden si sadol ku pultu a ostatní išli tancovať. Asi sa už budem musieť prezradiť a zistiť ako budú reagovať. Chcela som vedieť, či nám hrozí nebezpečenstvo. Pohodila som vlasmi. Vtom sa stali naraz dve veci. Každý z nich zacítil moju vôňu a obzerali sa okolo seba, kto je zdrojom. Keď zistili, že som to ja obzreli sa na toho, ktorý sedel pri pulte. Pozrela som sa na neho tiež. V očiach som mala otázku: A čo teraz? Čo urobíte? Pokrútil hlavou. Vysvetlila som si to, že nebudú robiť nič len čakať kým skončím a potom sa uvidí. Pokračovala som vo svojej práci. Nevedela som sa dočkať kedy to tu skončím a pôjdem k Mattovi, ktorý pre istotu ostal doma. Ich myšlienky boli zmätené, ale nebáli. Jednoducho čakali. Vyšli z klubu medzi poslednými a ja som vedela, že budú na mňa čakať. Tak som si rýchlo dala do poriadku veci, rozlúčila so Sebastianom a vyšla von.

Pohľad Edwarda

Vyšla von. Poobzerala sa okolo seba a zamierila k nám. Neprieteľským pohľadom si nás premerala. Kedže nikto sa nechystal k slovu. Musel som sa ho ujať ja.

„Ahoj. Ja som Edward Cullen. Toto sú moji súrodenci Alice a Jasper a Rose a Emmett.“ každý jej kývol hlavou, keď som vyslovil ich mená.

„Ja sa volám Véronique de Sarire.“ odpovedala „Viem, že tu nie ste všetci. Mohli by sme sa stretnúť niekde inde, mimo mesta a všetci, aby sme sa dohodli.“

Podľa mňa to bol rozumný návrh. Carlisle a Esme boli doma, takže to by nemal byť problém.

„Čo takto u nás v dome, naši rodičia sú doma. Môžeš ísť hneď s nami.“ zdalo sa že rozmýšľa.

„OK, ale potrebujem ísť ešte domov. Kde bývate?“

„Pôjdeš po hlavnej a tretia odbočka do lesa. Tam nás už nájdeš po čuchu.“

„Za pätnásť minút som u vás. Čakajte!“ s týmito slovami sa otočila a už jej nebolo. Chcel som zachytiť jej vôňu, ale tá akoby zázrakom zmizla. Otočil som sa k ostatným.

„Ideme. Musíme o tom povedať Esme a Carlislovi.“  Rozbehli sme sa domov.

Pohľad Veronici

Rozbehla som sa domov. Nepremenila som sa späť. Chcela som ostať v tejto podobe. Chcela som najskôr zistiť akí sú a nie im hneď vyklopiť aké mám schopnosti. Matt spal tak som ho nechcela vyrušovať. Obliekla som si krátke šaty. Pre Véronique boli skoro do pol stehien, ale keby som sa náhodou mala premeniť na Veronicu, tak by mi boli akurát pod kolená. Aspoň som nemusela vláčiť so sebou batoh s vecami. Ešte som si zobrala telefón, keby sa Matt zobudil a hľadal ma. Nasadla do auta a vydala sa smerom, akým mi povedali. Keď som odbočila na lesnú cestu stiahla som dolu okienko a nadýchla som sa. Všade bolo cítiť tú odpornú sladkú vôňu. Vydala som sa po ich stope až som došla na čistinu, kde stál úžasný dom. Bol obrovský celý presklený. Myslím, že viac sa hodil do nejakej milionárskej štvrte ako sem. Zaparkovala som, vystúpila a zhlboka nadýchla.

Vtom sa otvorili dvere. Stál tam ten, čo som s ním hovorila, myslím, že sa volal Edward.

„Poď ďalej už na teba čakáme“ povedal a pustil ma do vnútra. Doviedol ma do obrovskej miestnosti, ktorá slúžila ako obývačka. Stálo tam šesť upírov a siedmy stál za mnou. Prebehla som očami po všetkých tvárach až mi pohľad zastal na tej poslednej, usmieval sa a áno spoznal ma. Úľava mi prebehla celým telom. Rozbehla som sa k nemu a cestou som sa premenila na Veronicu a vrhla sa mu do náruče.

„Ach, Carlisle keby som vedela, že si to ty. Ani nevieš ako ťa rada vidím.“

„Aj ja teba Veronica a ako vidím svoje schopnosti si sa naučila zvládať dokonale a opatrne, presne tak ako som ťa to naučil.“

Ostatný na nás čumeli nechápavo ale ja som cítila ako mi spadol kameň zo srdca. Týchto upírov sa nemusíme báť ak je s nim Carlisle všetko bude v poriadku.

Pohľad Edwarda

Prišli sme domov a vysvetlili sme Esme a Carlislovi akú budeme mať návštevu. Esme sa ako vždy potešila. Čakali sme ju a ona prišla. Zaparkovala pred domom a vystúpila z auta. Zhlboka sa nadýchla ako keby mala vstúpiť do jamy levovej. Pozrela sa na dom a čakala. Vyšiel som von, aby som ju pozval do vnútra. Vošla a prezerala si tváre všetkých až nakoniec zastala pohľadom na Carlislovi. Ten sa usmieval a mysľou mu prebehlo: Konečne som ju stretol. Vedel som, že na to má. Som taký rád, že je v poriadku. Som zvedavý ak sa jej darí. Nechápavo som sa pozrel na ňu a vtom sa zrazu rozbehla a vrhla sa na Carlisla. Nestihol som ani zareagovať, pretože ako utekala tak sa menila až z nej nakoniec ostala malá dlhovlasá víla. Pocítil som sklamanie. Predsa sa mi viac páčila predtým. Čo sa to s ňou stalo. Pozrel som sa na ostaných a aj oni nechápali o čom tí dvaja hovoria, ale zdalo sa že tí dvaja to vedia celkom presne.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 8. Čakanie a stretnutie: