Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » All I need is U - 10. Vlkolak a koniec

29.07.2009 (11:30) • niktoska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1957×

Celé predpoludnie som strávila rozmýšľaním nad tým, ako predstavím Matta Cullenovým.

Bolo to ťažké. Nechcela som, aby mu ublížili.

Bolo to zložité. Mala som Cullenových rada vďaka Carlislovi, ale na druhej strane Matta som milovala.

Keby to bolo možné, tak mi z toho rozmýšľania praskne hlava. Nakoniec som sa rozhodla, že tomu nechám voľný priebeh. Matt im predsa nechce ublížiť, len sa chce dozvedieť pravdu. 

Bolo niečo pred treťou keď sme sa s Mattom vydali na cestu. On išiel rovno na čistinku a ja som išla po Cullenových. Už na mňa čakali. 

„Tak čo, pripravení?“ zakričala som na nich aj keď to nebolo potrebné, vedela som, že ma budú počuť. Bolo to zvláštne. Cítila som sa ako keby som Matta viedla na popravu, ale na druhej strane som sa tešila, že sa konečne dozvie niečo viac. Prišla som k nim.

„Predtým než vyrazíme by som chcel vedieť koho nám chceš predstaviť. Ráno si vyzerala úplne mimo a potom ako keby sa nič nestalo. Som z toho úplne zmätený.“ ozval sa Edward.

Ešte dobre, že mi nevie čítať myšlienky pomyslela som si. Asi by ho už teraz porazilo. Som zvedavá, že či na prvý pohľad zistia, že Matt je vlkolak alebo im to budem musieť povedať. Vlastne ani neviem ako sa dajú spoznať vlkolaci. Ja som to o Mattovi nevedela kým mi to sám nepovedal premýšľala som.

„Nemá zmysel niečo vám hovoriť teraz. Uvidíte ho až na mieste. Nebezpečenstvo od neho vám nehrozí. Skôr on by sa mal báť vás, čo jeho samozrejme ani nenapadne. Ale čo už, iný nebude.“ povedala som a usmiala som sa pri predstave ako sa Matt trasie strachom pred nimi. 

„Tak čo ideme alebo tu zapustíme korene?“ spýtala som sa a začínala som byť trošku netrpezlivá. Celý čas sa mi hlavou preháňali rôzne scenáre a ani jeden z nich nedopadol dobre. Tak som to už chcela mať čím skôr za sebou. 

Otočila som sa a rozbehla do lesa. Ani som sa neobzrela či ostatní idú za mnou. Predpokladala som, že sú zvedaví na dôvod môjho správania z ktorého boli, ako povedal Edward dosť zmätení. Prišla som na čistinku a otočila som sa. Všetci už stáli za mnou a zvedavo sa obzerali dookola. Usmiala som sa a zapískala som. Z kríkov vyšiel Matt. Započúvala som sa do ich myšlienok a chcela som zistiť či vedia, že je to vlkolak.

Carlisle: Počujem biť srdce. Takže to bude nejaký človek. Asi nám ho chce Veronica predstaviť lebo vie o nás. ( Samozrejme Carlisle nemal žiadne podozrenie.)

Esme: Aký milý chlapec. Som zvedavá ako sa dozvedel, že Veronica je upírka. Určite mu to povedala sama. Keď vidím ako sa na seba pozerajú. Určite sú do seba zaľúbení. (Esme takisto bez podozrenie. Ale ako mohla tak rýchlo zistiť, že sme do seba zaľúbení. Však som sa na Matta ledva pozrela)

Rose: Wow tak som si ani nemyslela, že v tomto zapadákove budú takýto chalani. Dúfam, že ich tu je viac. Prisahala som Emmetovi síce vernosť, ale nie slepotu. (Ha Rose máš smolu. On je môj a každej, čo na neho len pozrie hoc len jedným očkom ukážem aká viem byť zlá)

Emmet: Keby bol upír, tak by som si to chcel s ním rozdať. Vyzerá tak, žeby mi dal zabrať. Samozrejme, ale nie je upír. Škoda. (No Emmet bude asi rád keď sa dozvie, že s Mattom si to môže rozdať, že to nie je len slabý človek. Rada by som vedela, kto vyhrá, ale na druhej strane by som sa asi zbláznila od strachu. Snáď to ani jednému nenapadne povedať nahlas.)

Alice: Prečo nič nevidím. Najskôr som si myslela, že to bude Veronicou, ale ju som videla keď nebola s ním. Musí to byť ním. Ale on je človek. Toto sa mi stáva iba pri vlkolakoch. Ale on vonia tak krásne, nie tak strašne ako tí psi, ale krajšie ako ľudia. Ako je to možné? (Alice je k pravde asi najbližšie, aj keď neviem čo znamená to o tom prečo nič nevidí. Musím sa jej na to spýtať)

Jasper: Prečo je Alice taká zmätená. Ostatní sú zvedavý. Od Veronici nič necítim a od toho chalana cítim len akúsi zmes zvedavosti a autority. Mám pocit ako keby tu velil on. Je to ako v armáde. Fakt tomu nechápem. ( autorita??? Veď ja od Matta cítim iba lásku. A nikdy sa mi nezdal autoritatívny. Ten Jasper má asi popletené pocity)

Edward: Prečo mu nemôžem čítať myšlienky. Čo všetci v tomto meste majú štít alebo čo. A prečo nás vlastne Veonica chce predstaviť nejakému človeku. Musíme ostať v anonymite, tak o čo tu ide. (Typický Edward, samé otázky.)

Rozbehla som sa k Mattovi objala som ho a postavila som sa vedľa neho. Bola som pripravená na všetko. Nadýchla som sa, nie preto, že som to potrebovala, ale upokojovalo ma to.  

„Chcela by som vám predstaviť Matta. Carlisle, Esme, Edward, Rose, Emmett, Alice a Jasper“ na každého som ukázala rukou aj keď som si nebola istá, či správne, ale nikto ma neopravil.

„Toto je Matthew Gubler, môj priateľ a ....“ nastal ten okamih, ktorého som sa bála. No raz musel prísť. V hlave sa mi premietali milióny scenárov. „... a Matt je tiež aj vlkolak“ povedala som nakoniec jedným dychom. Prikrčila som čakajúc útok, ale to čo sa stalo nebolo ani v jednom z tých scenárov, ktoré som predpokladala.

Všetci ako na povel vytreštili oči a vybuchli v hurónsky smiech.

„To nie je možné .... hahaha... však .... ha ha ha .... vlkolaka poznám ....hahahahaha..... na sto kilometrov“ smial sa Emmett a ostaní nemohli tiež chytiť dych. Tak sa čistinkou ozýval iba ich tichý smiech. Keby sa potrebovali nadýchnuť asi by už boli mŕtvy. 

Carlisle: Chúďa Veronica. Som zvedavý ako prišla na to že tento chlapec je vlkolak. Veď vonia tak ako ľudia. Vlkolaci nám upírom predsa smrdia a tak ich spoznáme medzi ľuďmi.

Ja s Mattom sme sa na seba iba bezradne pozreli. Takúto reakciu sme absolútne neočakávali.

„Zlatko neostáva mi nič iné iba predviesť názornú ukážku“ povedal a pokrčil plecami. Ja som len mlčky prikývla a stále som nemohla uveriť tomu čo som videla pred sebou. Sedem upírov sa doslova a do písmena váľalo po zemi od smiechu. Ibaže mne tu nič smiešne nepripadalo. Bolo to ako zo zlej komédie.

Vtom sa Matt rozbehol a preskočil smejúcich sa Cullenovcov. V momente keď bol nad nimi sa premenil na vlka. Dopadol na zem, otočil sa a zavrčal na sedem neveriacich a prekvapených upírov.

Tí boli najskôr v šoku a potom sa prikrčili do útoku. To som už nevydržala a rozbehla som sa k Mattovi rovno cez Emmetta a Jaspera. Tých odhodilo ako bowlingové kuželky. Pristúpila som k môjmu vlkovi a pohladila ho. Cullenovci stále neveriac na nás pozerali až nakoniec z Edwarda vypadlo:

„To nie je možné. Vlkolak smrdí ako zmoknutý pes. A tento...“ zatváril sa pohŕdavo načo som ja zareagovala zavrčaním. Edward zdvihol ruky v obrannom geste, ale pokračoval: „.. tento pes alebo vlk alebo čo to vlastne je nemôže byť vlkolakom“ zakončil a pozrel sa na ostatných. Tí len bezradne krčili ramenami.

Napokon sa ozval Carlisle:
„Matthew mohol by si sa prosím premeniť. Musíme prebrať pár vecí, ktorým nechápeme a boli by sme radi keby si nám to vysvetlil.....“ v tom mu do reči skočil Edward.

„Tu niet čo vysvetľovať. Zas ďalší vlkolak, pes alebo čo to je, ale aj tak je to bytosť ktorá znamená len ďalšie problémy. Buď ho zlikvidujeme alebo odtiaľto padáme. Nemám chuť sa s nimi znova zapodievať. Aj tak všetci dobre vieme že sa na nich nedá spoľahnúť. Oni existujú, aby nás zničili tak načo čakať. Vybavme to teraz a hneď“ rozhodil rukami a prikrčil sa k útoku.

Moje nervy boli napnuté na prasknutie a toto očividné provokovanie ma fakt dostalo. Bolo tou povestnou poslednou kvapkou. Vrhla som sa na neho. Nikto to ani nezaregistroval. Edward to určite nečakal, pretože sa mi ho podarilo zvaliť na zem, kde som sa ho pokúšala pohrýzť alebo nejako ublížiť. Nemala som skúsenosti s bojom, ale pred očami mi stále behalo, že musím zachrániť Matta, že nemôžem dovoliť, aby ho niekto zabil a je mi jedno kto to odnesie. Matt musí žiť!

Zrazu som cítila ako sa vzďaľujem od Edwardovho krku. Nie to som nechcela. Chcem som ho zabiť. Prečo sa mi nedá k nemu priblížiť, musím sa viac snažiť. Chcem ho zabiť. Chcem ho zabiť.

Až po chvíľke som si uvedomila, že sa vlastne vzďaľujem od Edwarda vďaka Emmettovi, Jasperovi a Mattovi. Edward ležal na zemi a pozeral sa na mňa so strachom v očiach. Ja som pomaličky prichádzala k sebe a konečne mi došlo, čo som chcela urobiť. Chcela som niekoho zabiť. Chcela si niekoho zabiť kričalo na mňa moje svedomie.

Zrútila som sa na zem a začala som vzlykať bez sĺz. Cítila som ako ma objali nejaké teplé ruky. Určite to neboli upírie, takže jediná možnosť bola tá, že ma objíma Matt. Rozvzlykala som sa ešte viac.

„Čššššššš anjelik môj. To je v poriadku. (ozvalo sa odfrknutie určite od Edwarda) Ja ťa chápem, len neviem pochopiť, čo to do teba vošlo, ja by som sa ubránil aj sám. Vieš ako som sa zľakol. Toto mi už nerob“ šepkal a kolísal ma ako malé dieťa.

Vtom sa ozvala Alice:
„Čo to do teba vošlo. Šibe ti. Takto sa správať.“ prikrčila som sa. Vedela som, že si to zaslúžim a musela som tomu čeliť. Tak som sa postavila a otočila som sa k nej. Na moje prekvapenie nekričala na mňa, ale na svojho brata Edwarda. Ten na ňu pozeral ako keby spadla z višne.

„Alice, ja predsa.... ty tiež nemáš rada vlkolakov..... veď vieš čo sa nám stalo..... ja som si myslel, že aspoň ty ma podporíš“ koktal a vyjavene kukal na svoju sestru.

„Ty nevidíš, čo si takmer spôsobil. Nevidíš, že oni dvaja sú spolu. Čo si natvrdlý alebo čo? Myslíš, že keby si povedal to isté aj na Jaspera, tak by som po tebe neskočila. Ja neviem, kde si nechal rozum. Mal by si ho rýchlo nájsť, aby si nespravil ešte väčšiu blbosť ako teraz“ tak toto som od Alice nečakala. Týmto si ma hneď získala. Otočila sa a usmiala sa na mňa. Hodila ešte jeden naštvaný pohľad Edwardovi a vykročila k svojej polovičke. 

„Rád by som sa vrátil k tomu o čom sme sa rozprávali“ ozval sa Carlisle a všetci sme sa k nemu otočili. „Tak teda ako je možné, že si vlkolak. My ťa vôbec necítime?“ ostatní súhlasne prikývli.

„Ja neviem. Ja som sa chcel pýtať vás“ povedal úprimne Matt a tým všetkých okrem mňa šokoval. 

„Ako to? Ty nevieš? To nemyslíš vážne? Ako je to možné?“ vykríkol Carlisle. 

„Ono je to trošku zložité. Všetko čo viem je ....“ Ja som sa k nemu otočila a objala ho. Celý príbeh som už počula, tak som si užívala jeho blízkosť a počúvala tlkot jeho srdca. Pre mňa to bola tá najkrajšia hudba na svete. Občas bol jeho príbeh prerušený prekvapeným „oooh“ alebo zvedavými otázkami od Carlisla. Po tom ako skončil sa ozval Carlisle.

„Je to veľmi zaujímavé. Ešte zaujímavejšie by bolo porovnať tvoje schopnosti so schopnosťami vlkolakov z Forks. Možno by ti oni vedeli povedať viac. Je dosť možné, že ty si niečo ako vodca všetkých alfa vlkolakov, ale keďže poznám iba jedného takého a on nás nemá príliš v láske, tak fakt neviem ako by sme to zistili. Jedinú možnosť vidím v tom, že pôjdeš za nimi sám. Vysvetlím ti všetko o nich, ale nesmieš im povedať, že o nás vieš. Nedopadlo by to dobre“ zakončil Mattovo rozprávanie.

„Tak to je jasné, že tam pôjdem. Je to zatiaľ jediná skutočná stopa o tom kto som.“ povedal Matt nadšene, podľa môjho názoru až príliš nadšene.

„A nie je to nebezpečné?“ ozvala som sa. Myšlienka, že odíde niekam ďaleko sa mi vôbec nepáčila.

„Bude to bezpečné. Ak je moja teória správna. Tak nebudú schopný zabiť ho. Na druhej strane ak im povie, že pozná upírov a spomenie teba a nás bude mať na mále.“ povedal Carlisle. No nezdalo sa mi, že by ma to presvedčilo, že je to bezpečné.

„OK. Takže to že som alfa vlkolak môže byť. To, že poznám upírov a jednu z nich milujem ani muk. Pochopil som to správne?“ spýtal sa a otočil na Matt. Carlisle mu na to len prikývol. 

„Tak idem baliť“ otočil sa a rozbehol sa domov. Ja som za ním len smutne pozerala. Tak rada by som išla s ním, ale vedela som, že to nie je možné. Mal by len problémy. Snáď ten mesiac alebo dva vydržím. Smutne som sa usmiala na Cullenových a pobrala som sa za ním.

Doma som ho našla ako sa balí a hmká si nejakú pesničku. Oprela som sa o zárubňu dverí a pozorovala som ho. Trhalo mi srdce pri pomyslení, že odchádza síce som vedela, že nie navždy, ale aj tak som mala zlé tušenie. Keď ma zbadal prišiel ku mne, objal ma a začal so mnou tancovať. Videla som aký je šťastný tak som sa aspoň snažila tváriť, že som aj ja.

„Neboj sa o mňa, dám si pozor. Neustále budem na teba myslieť. A každý deň ti pošlem list. Sľubujem!“ povedal a zdvihol pravú ruku ako pri prísahe. 

„Ak mi čo len jeden deň list nepríde, prídem si po teba. Jasné?“ síce to vyznelo žartovne, ale ja som to myslela vážne.

Pobalil sa rekordne rýchlo. Zavolal na letisko, aby si kúpil letenku na najbližší let do USA. Ako naschvál mu letel za dve hodinky. Nestihli sme sa ani poriadne rozlúčiť. Ešte skočil ku Cullenovým po pár inštrukcií a už sme boli na letisku. Stáli sme v objatí a ja som nemala chuť ho púšťať niekam, kde mu môže hroziť nebezpečenstvo. Ale musela som to urobiť. Zaslúžil si vedieť viac. A ja som mu to mohla dopriať len tak, že ho pustím. Však on sa vráti upokojovala som sa, ale nejako to nezaberalo.

„Hneď ako tam prídem ti zavolám a pošlem list. Dúfam, že ti dôjde čím skôr. A potom budem písať každý deň, sľubujem.“ ja som len mlčky prikývla.

Boli sa s ním rozlúčiť aj niektorí z Cullenových. Teda len Carlisle, Esme a Alice. Edward bol rád, že Matt odchádza. Jasper bol na love a Emmett s Rose mali niečo dôležité na práci. Carlisle dal ešte Mattovi posledné inštrukcie a ja som mu dala posledný bozk a už ho nebolo. Nemohla som mu to vyčítať, že sa takto ponáhľal. Bola to jeho jedinečná šanca. A pred nami je celá večnosť. Tých pár mesiacov ma nezabije. Snáď.

Máj / Květen
Volal Matt. Došiel a je v poriadku. Povedal, že už píše list.
List došiel o týždeň a potom ďalší a ďalší. Už sa teším na jeho návrat. Písal, že to bude skoro, že mi potom všetko porozpráva, čo sa dozvedel. Nechce to písať v liste, keby náhodou.

Jún / Červen
Matt stretol svojho nevlastného brata. Je v šoku. Volá sa Max a je od neho starší o dva roky, teoreticky. Odchádzajú spolu do Maxovej rodnej dediny, aby mu povedal všetko, čo vie o Mattových rodičoch. Nevie či tam bude pošta. Možno sa týždeň alebo dva neozve. Boli to tri.

Júl / Červenec
Už som mala kúpenú letenku, keď prišiel ďalší list. Ospravedlňuje sa, ale výlet sa trošku pretiahol a skomplikoval. Vysvetlí mi to neskôr. Nestíha písať každý deň, tak aby som sa nebála.

August / Srpen
Je mi na nič. Matt posiela listy každé dva tri týždne. Nemám odvahu ísť za ním. Nechcem, aby sa ocitol v nebezpečenstve, keď zistia kto som.

September / Září
Iba jeden list. Jediný svetlý bod v mojom živote je výročie Lucienovej smrti. Matt si to určite nenechá ujsť. Každý rok ide k jeho hrobu. Minule ma tam zobral zo sebou. Teším sa ako malé dieťa na Vianoce.

Október / Říjen
Matt neprišiel ani na výročie Lucienovej smrti. Pri hrobe som stála celú noc a dúfala, že sa objaví. Keby som mohla plakať, tak by som plakala, ale nedá sa. List neprišiel.

November / Listopad
Je koniec. Tak toto stálo v poslednom liste. Je koniec. Opakujem si to stále dookola, ale nemôžem tomu uveriť. Prečo?????

PS: To čo sa stalo vo Forks a prečo sa Matt správa tak ako sa správa, tak toto všetko sa dozviete v nasledujúcej kapitolke.

Autor: niktoska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek All I need is U - 10. Vlkolak a koniec: