Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Život sa nemazná - 16. kapitola

09.01.2011 (07:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 6413×

16. kapitola

Edward ma vysadil pred domom. Cítila som sa mizerne. Takto to nemalo dopadnúť. Vedela som, že som mu ublížila. Vošla som do domu. Chcela som si to vydiskutovať s tým cvokom Petrom. Zavolala som mu. V telefóne znel veľmi prekvapene. Odmietol sa so mnou baviť cez telefón a trval na tom, že príde. Nechcela som, aby chodil sem a tak som sa s ním dohodla, že sa stretneme v meste. Chcela som zobrať aj Marca, no vrátila sa René. Bola ochotná postrážiť ho. Obliekla som sa do úzkych riflí a krátkeho kabátika. René si ma premerala.

„Máš rande?“ opýtala s úsmevom.

„Nie. Potrebujem niečo vybaviť,“ šepla som.

„Preto si sa aj namaľovala?“ Hodila som po nej škaredý pohľad a vybehla z dverí. Nechcela som vyzerať ako nejaká chudinka. Idem predsa do mesta. Nastúpila som na autobus a vystúpila pred centrom. Peši som prišla až k miestu, kde sme sa mali stretnúť.

„Ahoj,“ šepol mi za chrbtom. Otočila som sa. Peter sa na mňa uprene díval.

„Si krásna. Kde máš Marca?“

„Stráži ho moja mama,“ šepla som.

„Čiže máme rande?“ opýtal sa so širokým úsmevom.

„Nie,“ zavrčala som. Otvoril mi dvere na reštaurácii, pred ktorou sme sa stretli.

„Porozprávame sa pri káve. Čo povieš?“ Znova sa usmial. Ja som pomaly vošla dnu a sadla si za prvý stôl. Peter si sadol oproti a objednali sme si kávu.

„Tak k veci. Oslovila ma riaditeľka jaslí. Nechcem, aby si ju obťažoval. Na niečom sme sa dohodli,“ šepla som.

„Chcel som len synovi zaplatiť jasle. Viem, že nemáš peňazí nazvyš a výživne neplatím, tak ma napadlo... Myslel som to dobre,“ povedal pohotovo a znel úprimne.

„Jasle zaplatím bez ťažkostí,“ šepla som.

„Jasné, zaplatí ich Edward, a práve toto nechcem. Už si mi niekoľkokrát povedala, že si ho berieš a ja nechcem, aby na môjho syna doplácal.“ Zatváril sa kyslo.

„Robíš si nároky na Marca, ale ty si len jeho biologický otec. Edward je pri nás od začiatku a obaja ho chceme. Potrebujem si s tebou rozumne pohovoriť. Môžeš sa s ním stretávať, ale do života sa mi nepleť. Nepotrebujem a nechcem tvoje peniaze,“ šepla som.

„Dobre. Nedávam ich tebe. Chcem ich dať môjmu synovi. Čo je na tom zlé. Bella, vidíš vo mne netvora, ale ja len chcem byť na blízku svojmu dieťaťu. Nemáme spoločnú minulosť, ale mohli by sme mať budúcnosť. Vôbec si mi nedala šancu.“

„Peter, vydávam sa! Beriem si muža, ktorého milujem,“ povedala som rázne.

„Dobre. Nebudem sa pliesť do ničoho, čo sa týka teba, ale nie, čo sa týka môjho syna. Nevidím iné riešenie, než nechať sa na to pozrieť môjho právnika.“ Jeho hlas bol stále veľmi pokojný.

„A sme doma. Takže sa mi vyhrážaš právnikmi? Ja vážne neviem, čo ešte chceš. Súhlasila som, aby si sa stretával s Marcom, ale ty si stále nespokojný. Ako si to potom predstavuješ?“

„Bella, možno tomu neveríš, ale milujem Marca a mám rád aj teba. Nedokážem na teba prestať myslieť. Chcem len šancu. Daj mi šancu, nič viac. Poďme na rande. Nebavme sa o minulosti a budúcnosti. Len sa spoznajme. Naozaj veríš tomu, že je Edward ten pravý?“ Pozeral mi do očí.

„Keď s tebou pôjdem, spoznáme sa a zistíme, že by to nefungovalo, necháš ma na pokoji?“ opýtala som sa opatrne, ale isto.

„Ak mi dáš šancu a nepreskočí žiadna iskra, dám ti pokoj. Samozrejme, so synom sa stretávať chcem, ale nemusíš byť pri tom ty. Môže to byť tvoja matka, alebo Edward,“ uškrnul sa.

„Dobre. Môžeme si vyraziť cez víkend,“ šepla som.

„Fajn, neviem sa dočkať,“ usmial sa. Odišla som a šla na autobus domov. Po ceste som sa zastavila v zlatníctve. Vo výklade mali prekrásne obrúčky. Chvíľu som sa na ne zadívala. Milujem Edwarda a musím ho o tom presvedčiť. Cez víkend bude zas mimo mesta. Peter pochopí, že nemáme nič spoločné a dá mi hádam pokoj. Topiaci sa slamky chytá, napadlo mi. Potom sa Edward upokojí a ja tiež. Keď som prišla domov, bolo pred domom zaparkované Porsche. Zachvela som sa a pripravovala si dobrú výhovorku. Otvorila som dvere a strčila dnu hlavu. René ku mne okamžite vyletela.

„Prečo si mi nepovedala, že sa vydávaš?“ Hodila sa mi okolo krku.

„Nemala som veľmi čas,“ šepla som. Pozrela som na Edwarda, ktorý sedel na koberci s Marcom. Prešla som k nim a sadla si na koberec. Nahla som sa k Edwardovi pre bozk, no on sa elegantne odtiahol.

„Kde si bola?“ Pozrel mi do očí.

„V meste.“ Viac sa nepýtal. Bolo mu jasné, že mu to nechcem povedať. Vzala som Marca a začala ho štekliť na krku. Rozosmial sa. Edward ma chvíľu pozoroval a potom sa ku mne nahol. Pritiahol ma prudko k sebe a pobozkal ma na pery. Rýchlo som mu jednu ruku omotala okolo krku a druhou som pridržiavala Marca. René sa pred nás postavila so širokým úsmevom.

„Ešte toho malého skazíte,“ vzala ho na ruky a odišla s ním na poschodie. Omotala som Edwardovi okolo krku aj druhú ruku a sadla som si na neho obkročmo. Tlmene zavrčal a odtiahol sa.

„Kde si bola?“ opýtal sa znova a hľadel mi do tváre.

„V meste. Bola som si pozrieť prstene,“ šepla som s úsmevom. Zodvihol obočie a uškrnul sa.

„No iste,“ šepol ironicky.

„Už som aj vybrala. Môžeme ich ísť kúpiť,“ šepla som. Edward sa usmial.

„Prepáč mi ten dnešok. Prestanem sa báť a budem ti jednoducho veriť. Stačí, že ma miluješ.“ Pohladil ma po tvári a znova sa nahol k mojim perám. Chvíľu sme sa bozkávali. Edward sa potom odtiahol a usmial.

„Alice s tebou chce ísť vybrať svadobné šaty. Má strach, že nebudeš chcieť jej pomoc. Sľúbil som, že sa prihovorím.“ Usmiala som sa.

„Mám len tri týždne. Musím si vybrať niečo z konfekcie. Myslíš, že to tvoja sestra prežije?“ Edward sa zasmial. Postavil sa, vzal ma na ruky a odniesol do izby. Posadil ma na posteľ a šiel k Marcovi. Pohladil ho po líčku a prešiel k dverám.

„Pôjdem,“ šepol.

„Nechceš tu zostať? Prosím...“ Pozrela som sa mu do očí a prešla k nemu. Objala som ho okolo krku.

„Nemusíš prosiť. Zostanem tu rád.“ Prešiel k posteli a sadol si na okraj. Schmatla som veci na sprchovanie. Otvorila som skriňu a pohľadom prebehla po veciach. Schmatla som čierne nohavičky a dlhšie tričko. Na rýchlo som sa osprchovala a umyla si vlasy. Obliekla som sa a vletela späť do izby. Edward ležal na posteli a čítal časopis. Mal ležérne rozopnutú košeľu a jednu ruku pod hlavou. Bol nádherný. Celým telom mi prešla vlna vzrušenia. Zadržala som dych a pomaly vyliezla na posteľ. Edward neodtrhol oči od časopisu. Prišla som až k nemu a kľakla si. Zavrel časopis a spustil ho na zem. Roztiahol ruky a ja som sa mu okamžite zložila v náručí. Uvelebila som sa a začala mu rukami zachádzať pod košeľu. Prstami som obkresľovala línie jeho svalov. Skĺzla som až na okraj jeho nohavíc. Strčila som pod ich okraj prst a troška potiahla. Edward sa zachvel a ja som mu pozrela do očí. Boli čierne a plné túžby. Začal ma bozkávať a pretočil ma pod seba. Rýchlym pohybom mi vyhrnul tričko a pritlačil sa na mňa. Bola som rozhodnutá milovať sa s ním. Túžila som po ňom. Edward sa vsunul medzi moje stehná. Stiahla som mu košeľu a nahla sa k jeho uchu. Vtedy Marco zaplakal. Edwarda som zo seba rýchlym pohybom stiahla a skočila k postieľke. Vzala som Marca na ruky a vrátila sa s ním do postele. Edward sa pousmial.

„Ty malý zradca,“ šepol Marcovi. Zložil si vankúš pod chrbát a ľahol si. Mňa sa pritlačil k sebe a hladkal striedavo mňa a potom Marca.

Na víkend Edward znova odišiel. Nikdy nelovil tak často, ale vedela som, že je pre neho ťažké byť pri mne tak blízko. Požiadala som René, aby Marca postrážila. Povedala som jej, že idem večer von s kamarátkou zo školy. Dlho som uvažovala, čo si mám na to takzvané rande s Petrom obliecť. Nechcela som vyzerať príliš dobre, ale nechcela som si ani urobiť hanbu. Vzala som si úzke rifle a priliehavé tričko. Na vrch som si obliekla jednoduchý svetrík a obula si vyššie čižmičky. Vlasy som si zopla. Ešte som sa trocha primaľovala a vyrazila. S Petrom som sa mala stretnúť pred tou reštauráciou. Prišla som tam presne, ale Peter tu ešte nebol. Skvele to začína. Nemal ani námahu prísť na čas. Nervózne som sa obzerala. Chcela som mu dať ešte päť minút a potom pôjdem domov. Vtedy zaparkovalo pred reštauráciou drahé auto. Vystúpil z neho Peter a okamžite sa ku mne rozbehol.

„Ahoj, prepáč, že meškám, ale príprava mi zabrala dosť času,“ šepol a pobozkal ma na líce.

„Príprava?“ Zodvihla som obočie.

„Áno,“ šibalsky sa usmial a otvoril dvere na strane spolujazdca.

„Nezostaneme tu?“ opýtala som sa prekvapene.

„Nie,“ šepol a pomohol mi nastúpiť. Šli sme asi desať minút na okraj mesta k botanickej záhrade. Nechápala som. On ma chce na rande zobrať do botanickej záhrady? Nepovedala som ani slovo, len som sa na neho vyplašene dívala. Na dverách nás čakal starší muž. Dal Petrovi kľúče a bez slova odišiel. Peter ma vzal za ruku a viedol za sebou.

„Dúfam, že si hladná,“ šepol. Otvoril dvere. Prechádzali sme okolo bujných kríkov a popod vysoké palmy. Všetko tu tak úžasne, exoticky voňalo. Začala som byť nervózna. Keď sme prechádzali okolo nádherných orchideí, neveriacky som pokrútila hlavou. Peter sa len zasmial. Postavil sa za mňa a rukami mi zakryl oči.

„Poď opatrne, nech nespadneš,“ šepol mi do ucha. Prešli sme ešte pár metrov a zložil mi ruky z očí. Zalapala som po dychu. Medzi exotickými kvetinami bol malý stolík a pri ňom dve stoličky. Na stolíku bolo kovové vedierko s ľadom a v ňom drahé šampanské. Peter k nemu podišiel a nalial nám do pohárov. Kývol, aby som šla k nemu. Opatrne som sa priblížila a vzala si pohár. Ozvala sa tichá hudba z reproduktorov. Neveriacky som pokrútila hlavou. Sadla som si a vypila pohár. Bolo to najlepšie šampanské, aké som kedy pila. Peter na chvíľu odišiel a vrátil sa s podnosom plným jedla. Bolo tam presne to, čo som mala rada. Okamžite som sa do toho pustila. Peter sa zasmial.

„Páči sa ti tu?“

„Áno, je tu prekrásne,“ šepla som.

„Rád sem chodím. Akú hudbu máš rada?“ opýtal sa nezaujato. Len som sa usmiala.

„Pripravil si to krásne. Ja by som sa však uspokojila aj s obyčajnou reštauráciou,“ šepla som.

„Bella, na tebe nie je nič obyčajné. Preto si zaslúžiš výnimočné veci. Ty si výnimočná, preto ma tak fascinuješ. Tak som to cítil aj vtedy,“ šepol a nalial ďalší pohár šampanského. Neviem čím to bolo, možno tým šampanským a možno, ja ani neviem, ale cítila som sa veľmi dobre. S Petrom sme sa nezáväzne bavili. Potom sa pýtal na Marca a na to, čo robím a čo mám rada. O sebe hovoril málo. Dozvedela som sa len, že má brata. Slúži pri vojsku niekde v Európe a vídajú sa málo. Bolo už neskoro. Postavila som sa a požiadala ho, aby ma odviezol domov. Bol veľmi milý. Vzal ma za ruku a odviedol k autu. Odviezol ma pred dom.

„Neviem ako ty, ale ja som sa cítil úžasne.“ Pozeral mi do očí.

„Peter, nemôžem povedať, že som sa cítila zle, ale tá iskra, o ktorej si vravel, nepreskočila,“ šepla som.

„Nie som si tak istý. Ja celý horím,“ šepol a chytil ma za ruku. Nahol sa ku mne a pobozkal ma na pery. Mala som sa okamžite odtiahnuť, no neurobila som to. Potvorila som pery a zavrela oči. Bolo to iné. Bol horúci a jeho pery boli mäkké a poddajné. Cítila som sa, akoby sa celý svet zbláznil. Chcela som sa odtiahnuť, no on ma ešte chvíľu pridržal pri svojich perách. Potom ma konečne pustil.

„Ďakujem za pekný večer,“ šepla som udýchane.

„Ešte so mnou pôjdeš von?“ opýtal sa zastrene.

„Peter, nie. Milujem Edwarda. Ak sa chceš stretávať s Marcom, tak dobre. Jeho rodičia však budeme ja a Edward. Je mi to ľúto. Dúfam, že to chápeš. Dnes si ma presvedčil, že máš srdce. Nerob nám problémy, prosím,“ šepla som. Peter sa zarazil. Prikývol.

„Môžem sa s Marcom stretnúť v pondelok?“

„Áno,“ usmiala som sa. Túto noc som spala dobre. Mala som pocit, že to bude dobré. Verila som tomu.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Život sa nemazná - 16. kapitola: