Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Žiadny happy end?-3.diel

31.05.2009 (08:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1322×

Žiadny happy end??

3.diel

Neznámy ma chytil pod ramenami a jemne naddvihol. Jediné, čo som však vtedy vedela naisto, bolo to, že mal veľmi chladné ruky.

Po chvíli som už nadvihla hlavu a zarazilo ma to, kto ma zodvihol.

,,Felix?" Neveriacky som sa opýtala. Čo ten tu robí? Čo majú pre mňa nejakú ďalšiu úlohu, ktorou niekomu ublížim? Bol ticho, neodpovedal mi. Keď ma zodvihol, vyhodil si ma na ramená a začal upírou rýchlosťou utekať, zrejme preč z lesa. Netušila som, čo po mne chce, ale začala som sa v jeho náručí zmietať. Kopala som nohami, rozhadzovala rukami, no jeho stisk tým ešte viac zosilnel. Keď mi už bolo jasné, že nemám žiadnu šancu, prestala som. K čomu by mi to bolo dobré?

Ako som sa neskôr od neho dozvedela, šli sme do Voltery. Netušila som prečo a teraz ma ani nenapadlo nad tým rozmýšľať. Skôr som sa zamýšľala nad tým, či toto Alice videla vo svojich víziách. Vlastne a ak aj áno, tak by ma nešli zachrániť. Ublížila som Edwa-au....tak to bolí..len vyslovenie jeho mena vo mne zmieta prúd bolesti a ohromnej viny. To ja som mu ublížila. Aj keď ho milujem, ublížila som mu tak, ako nikto iný. To ja som netvor a nie on. Nesmiem na to teraz myslieť. Mám iné problémy, ktoré musím vyriešiť. Ale sľubujem, že sa Edwardovi poviem pravdu, aj keby ma to malo stáť život. Bude vedieť, že ho milujem.

Keď sme dorazili do Voltery, ukázali mi moju komnatu aj keď neviem, k čomu mi bude. Zjavne tu ale stvrdnem po zvyšok môjho úbohého života, takže sa to dá celkom chápať. Dali mi čisté oblečenie a čas potrebný na hygienu. Za ten som im bola vďačná.

Určite na mňa nebol príjemný pohľad. Mala som oblečené stále svadobné šaty, teraz už zničené od blata. Tvár bola taktiež špinavá a unavená. Z môjho slávnostného účesu ostal len chuchvalec vlasov zdobený kanárikmi a listami zo stromov.

Nikto za mnou dlhú dobu nechodil. Nevedela som, čo mám robiť a tak som sa začala rozhliadať po izbe. Najprv som si  myslela, že budem niečo ako ich väzeň, ale podľa honosnosti izby som si tým už nebola až taká istá. Hneď po vstupe do vzdušnej predsiene sú na pravej strane dvere vedúce do spálne. V nej sa týči obrovská posteľ rôznych odtieňov červenej farby. Podišla som k nej bližšie a tak som mohla detailnejšie ohodnotiť kvalitu jemného hodvábu. Požmolila som ho medzi prstami a jeho jemný povrch mi bol na pokožke veľmi príjemným. V ľavom rohu izby bol malý konferenčný stolík a krásne, zrejme starožitné stoličky. V pravom rohu bola vitrína s knihami. Shakespearov Hamlet, Romeo a Julia, Othello a diela iných významných spisovateľov. Myslím, že budem mať veľa času na to ich prečítať. Oproti knihovničke stáli dvere do kúpeľne. Bola priestranná, svetlá a moderne vybavená. Dosť zvláštne na to, že som v hrade. Nachádzala sa tu ešte obývačka. Zahŕňala sedačku, kreslo, stolík, televízor a hifi vežu.

Celá moja izba bola pekná, ale aj tak som sa tu cítila stiesnene. Vedela som, že mi chýba sloboda a pochybujem, že by ma teraz len tak pustili. Musia mať nejaký dôvod, inak by som tu nebola. A práve ten dôvod vo mne vyvoláva strach. Strach z nevedomosti. Neviem, čo sa so mnou stane. Neviem, prečo tu som a ani na ako dlho. Vlastne neviem vôbec nič.

Vtedy ako na zavolanie niekto zaklopal. Vstúpila akási slúžka a v rukách niesla nádherné biele šaty. Položila ich na posteľ, odstúpila a povedala: ,,Oblečte si to, pán Vás očakáva." Vedela som, že námietky mi budú k ničomu a tak som poslúchla. Zobrala som šaty a naplno sa nimi kochala. Boli z jemného materiálu pripomínajúceho hodváb. Boli na ramienka a na chrbte mali korzetové viazanie. Spredu obopínali pás a pod ním už voľno spadali až po zem.

Keď som si ich obliekla, nevedela som, čo robiť. A tak som vystúpila z izby a tam už na mňa čakal opäť Felix. Tvár mu ,,zdobila" nepriehľadná maska. Avšak po chvíli akoby sa tam zalesklo súcitenie, alebo bolesť. Teraz som už ničomu nerozumela. Viedol ma cez dlhé chodby. Niekedy som mala pocit, že tento hrad je nekonečný.

Došli sme k obrovským a určite nielen na pohľad mohutným dverám. Strážnici, stojaci po oboch stranách dvier ich s ohlušujúcim zadunením otvorili. Z miestnosti zavial nepríjemný chlad. Felix ma postrčil smerom dnu a vyzeral ešte viac súcitne. Do pekla, povie mi konečne už niekto, čo sa tu deje?

Predo mnou sa týčili tri obrovské stoličky. Pche, že stoličky? Musela som sa uchechtnúť. Boli to rovno tróny. Hneď mi bolo jasné komu patria. Asi som sa zamyslela, pretože ma Felix opäť postrčil a teraz priam sotil na zem. Nečakala som to a tak som sa zvalila na kolená. ,,Pánovi sa ukloň." Povedal i keď sa zdalo, že ho to neteší. Výhražne som na neho zavrčala. Ani som nevedela, kde som tú odvahu v sebe nabrala. Zrazu dvere opäť zarachotili a vstúpil Aro s jeho bratmi.

,,Bella, som naozaj rád, že si nás poctila svojou návštevou." Uvítal ma Aro. Bohovské uvítanie. Ako keby si ma sem sám nedotiahol. Len som si odfrkla.

,,Návštevou? Tak fajn, rada som Vás navštívila, ale už musím ísť." Vedela som sa vynájsť, ale bolo mi samozrejmé, že tak ľahko sa z toho nedostanem. Už som sa začala dvíhať, že odídem, ale Felix do mňa opäť strčil a ja som s dunením zase spadla. Opäť som zavrčala. Ešte raz sa o to pokúsi a vlastnoručne ho zabijem! A je mi jedno, či je upír alebo nie.

,,Felix, to stačí. Takto sa s hosťami nezaobchádza. A to ešte nehovorím o takejto návšteve." Ujal sa slova Aro.

Už som mala dosť tých jeho kecov a tak som naňho ,,jemne" vybehla: ,,No tak mi už láskavo narovinu povedz, prečo tu som a nezdržujte to tými Vašimi žvástami. Nenechal sa vyviesť z miery. To ho to ani trochu nevytočilo. Teraz som ho pred všetkými urazila a on to hrá, akoby sa nič nestalo.

,,Tak dobre Bella. Vlastne si tu, pretože Ti chcem niekoho predstaviť." Pokračoval.

,,To je všetko? Preto tu som? To kvôli tomu mám tieto šaty? Si zo mňa robíš srandu?" začala som sa posmievať. Zdalo sa mi smiešne, že som tu kvôli takej hlúposti. Ale po čase sa mi úsmev stratil. Začala som uvažovať. Niečo mi tu nesedí. Najprv mi zakázal sa zosobášiť s...s...no proste s NÍM, uniesol ma do Voltery, obliekol na mňa tieto šaty a stará sa o mňa ako v perinke. O čo mu ide?

,,Tak dosť Bella." Už nebol taký pokojný. Takže sa predsa len dá niečím vytočiť. Ale teraz som si aj ja uvedomila, že som to prehnala. Bola som v sále plnej upírov a tak som radšej skrotla. Slušne som sa ospravedlnila a Arovi sa jeho jemná vráska vyrytá kvôli môjmu predošlému výsmechu zarovnala.

,,Bella, poď ku mne." Prikázal. Poslúchla som. Radšej ho už nebudem viac provokovať. No stále som v sebe mala ten nepríjemný pocit, že teraz nastane niečo zlé. Aro ma viedol ku dverám. V rýchlosti som sa ešte rozhliadla po ostatných v domnienke, že by mi mohli niečo naznačiť. No všetci mali tvrdé nepriestupné masky. Felix jediný sa stále tváril akosi smutne. To sa mi vôbec nepáčilo.

Otočila som sa naspäť, pretože som zase počula zavŕzganie mohutných dvier. Spoza nich vystúpil prekrásny chlapec. No, chlapec...určite bol upír. Mal čierne vlasy ako havran a hneď ma upútali jeho krvavo-červené oči, ktoré mu s nimi kontrastovali. Bol krásny, to áno, ale nemal ne NEHO.

,,Bella, toto je Daniel." A čo má byť? Spýtala som sa v duchu, avšak to som ešte nevedela, že Arova veta neskončila.

,,Tvoj budúci manžel."

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Žiadny happy end?-3.diel: