Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Za lásku sa bojuje, Bella! 13. kapitola - Epilóg

04.10.2010 (14:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 2914×

Riley:

Prípravy na ples sa rozbehli v plnom prúde. Už som pre nás vymyslel choreografiu k jednej piesni. Dúfam, že sa jej to bude páčiť. Je to aj celkom jednoduché.

Pár upírom sme vyrazili dych, keď zistili, že sa s Bellou budeme brať. Aro bol úplne šťastný, ostatným to bolo jedno. Stihol som sa dokonca spýtať, čo s tým Felixom. Ešte stále ma zožieralo to, čo jej urobil. Vraj ho za to potrestal. No, bol by som zvedavý, čo vie taký blázon ako je on, vymyslieť. Istotne to musela byť blbosť. Ďalej som to nechcel rozpitvávať.

Dozvedel som sa však, kto bude s kým tancovať, no nechcel som jej to vravieť. Nech sa nechá prekvapiť. Aj tak by mala len nervy.

„Bella, mali by sme začať cvičiť,“ upozornil som ju.

„Tak dobre,“ prikývla. V jej hlase som cítil obrovskú neistotu. Schytil som ju za ruku a usmial sa na ňu. Úsmev mi hneď aj opätovala. Bola prekrásna, keď sa usmievala.

Prišli sme až do miestnosti, ktorá slúžila na tréning. Prekvapivo bola voľná, čomu som sa aj potešil. Aspoň nás nikto nebude rušiť.

„Vieš, rozmýšľal som nad touto piesňou,“ povedal som a z vrecka vytiahol malý mp3 prehrávač. Pustil som jej tú pieseň, ktorú som vybral. Kútiky úst sa jej znovu zdvihli.

„Riley, túto pieseň milujem! Dokonca som si na ňu kedysi veľmi dávno vymýšľala choreografiu!“

Znova som pretočil pieseň na začiatok a opatrne stlačil tlačítko na prehratie.

Bella zatiaľ odo mňa o niekoľko krokov cúvla. Zvuk sa začal ozývať po celej hale. Pohol som sa ku nej, ona urobila to isté. Stále som sledoval jej oči a snažila sa to nejako nespackať. Jej ruka spočinula na mojom líci. Taktiež som ju pohladil po tvári. Zatočili sme sa. Znova o krok ustúpila. Takto sme to opakovali niekoľkokrát. Rukami som sa dotkol podlahy, ona tiež. Všetko sme po sebe vlastne len opakovali. Bolo to celkom ľahké, keďže hudba bola pomalá, nerobila nejaké prudké pohyby. Toto by nám mohlo vyjsť, mohli by sme s tým dokonca aj vyhrať.

„Dobre, dobre. Tak toto by bolo super. Ak ti do zajtra napadne niečo iné, tak mi daj vedieť. Alebo sa prispôsobím, nebude to také ťažké!“ odvetila. Stal som si pred ňu.

„Tak to si píš, že to vyhráme, Bella!“ Sklonil som sa k nej a pobozkal ju.

„Ešte si musíme ísť vybrať šaty, nezabúdaj na to!“

„Takmer by som bol na to zabudol. I keď... počkaj, upíri nezabúdajú. Takže ešte si sa mi o tom nezmienila. Máš už niečo vyhliadnuté?“ Prikývla.

„Už to mám v šatníku. Ja mám červené šaty a ty oblek, ktorý k tomu ladí. Stačí, nie?“

Pobrali sme sa do izby. Zajtra len odtancujeme, poprípade si preberieme cenu. Potom by som sa chcel s Bellou niekde odsťahovať. Niekam, kde budeme mať pokoj od všetkých!

Na druhý deň...

Bella:

Stála som v šatníku pred najväčším zrkadlom v tejto našej izbe. Šaty som už mala na sebe. Už som len dolaďovala detaily na svojej tvári. Jemné červené očné tiene, špirála, krvavočervený rúž na pery. To bolo všetko. Ešte raz som sa prezrela v tom zrkadle a usúdila, že keby som si na tvár dala ešte niečo, tak by som to len dokazila.

Vyšla som a usmiala sa na Rileyho, ktorý len zalapal po dychu. Zatočila som sa pred ním.

„Si nádherná.“ Usmiala som sa a podišla k nemu.

„Aj by som ti dala pusu na líce, ale to by si sa zas musel umývať. Takže ti len odvetím – ďakujem!“

„Bella, rozmýšľal som, čo budeme robiť po tom všetkom. Mohli by sme niekde odísť, čo ty na to? Niekde do Ázie, napríklad. Na severný pól. Alebo do Ameriky,“ navrhol. Chcela som skloniť hlavu, no jeho ruka mi to nedovolila. Podvihol ju tak, že som sa mu pozerala do očí. On to nevie pochopiť. Ke´d sa povie slovko Amerika alebo Štáty, tak ma hneď zaplnia spomienky na Edwarda. A na našu lásku, ktorá sa v porovnaní s touto veľmi líšila. S Edwardom som si mala vždy čo povedať, ale tu... tu to bolo len také. On je sám, ja sama, tak poďme byť spolu. Iné prirovnanie by som tomu nenašla. Ale milovala som ho, vždy má zmysel pre humor, vždy dokáže pomôcť. „Ak nechceš, pochopím to.“

„Nie, tu nejde o to. Potrebujem len trošku viac času. Potom tu môžeme mať svadbu, aby sme Ara potešili. A neskôr sa uvidí. Platí?“

„Platí, Bells!“ odvetil a usmial sa.

Prišli sme do trónnej sály, ktorá bola vyzdobená. Tróny zostali na svojom mieste. Koberec sa odpratal, a tak sa vytvoril priestor na tancovanie. Všetky stoličky boli pri stene, takže to tu vyzeralo veľmi veľké.

Postavili sme sa k Felixovi. Pri jeho presladenom pohľade som si spomenula na ten deň, čo som sa stala upírkou. Tá bolesť, čo mi spôsobil. Zavrtela som hlavou v snahe vyhnať z nej nepríjemné myšlienky. Ešte viac som sa pritúlila k Rileymu. Upokojujúco ma pohladil po chrbte.

Išli sme ako prví. Nechcela som tomu uveriť, že nám to Aro predsa len urobil! Tak toto... nemám na to slová! Neznášam, keď v niečom musím začať. Toto s radosťou prenechávam niekomu inému.

Riley sa šiel postaviť na miesto, ktoré sme si dohodli. Aro potichu odpočítaval sekundy. Už len dvadsať, tak kde je?! Prečo tam neprišiel? Vykašľal sa na mňa? Nechá ma tu len tak?

No zrazu sa predo mnou, presne na jeho mieste, zjavil Edward! Usmial sa.

Hudba začala hrať a on sa pohol smerom ku mne.

„Edward?!“ šepla som.

„To je prekvapenie, však?“ Jeho ruku som pocítila na svojom líci. Ten dotyk mi veľmi chýbal. Prekvapilo ma, že robí všetky pohyby ako aj Riley. Akoby... číta mu myšlienky!

Ale na druhej strane som rada, že tu je. Myslela som si, že ho nikdy neuvidím. Ale možnože už má svoju priateľku! A ja som zasnúbená s Rileyim! Nemôžem ani myslieť na to, že... že...

„Milujem ťa,“ vyslovil takmer nečujne. No ja som to zachytila. Povedal to! Povedal tie dve krásne slová, ktoré som si priala počuť. No myslela som si, že po tom, čo som urobila, so mnou už nebude chcieť prehovoriť. Nikdy! Ale mýlila som sa. A som rada, že tu je. Milujem jeho prítomnosť!

„Aj ja teba!“

Hudba prestala hrať. Edward bol svojou tvárou veľmi blízko tej mojej. Prekonal tú malú vzdialenosť a pobozkal ma. Prebehol mnou akoby malý elektrický prúd. Zasmiala som sa, ignorujúc pohľady ostatných upírov.

„Chýbal si mi, veľmi!“

„Aj ty mne. ešteže Alice našla túto príležitosť.“ Pocítila som, že prsteň, ktorý mi dal Riley, mi dal zľahka a odhodil ho. „A ten prsteň už viac potrebovať nebudeš.“

Zrazu som počula Rileyho hlas ako vykríkol moje meno. Pozrela som sa tým smerom. V očiach mal bolesť, sklamanie... Emmett s Jasperom ho držali a nepustili. Chcela som k nemu pribehnúť a povedať mu, že ho milujem, i keď to už viac nebola pravda. Pochopila som, že milujem len jediného upíra na tejto planéte. A tým sa stal práve môj Edward!

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Za lásku sa bojuje, Bella! 13. kapitola - Epilóg :