Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Voice of my life - 2. Len pokoj!- 1.časť

Jeden, dva, tri... neprítomne som počítala lúsky na mojom tanieri zmiešané s mrkvou. Áno vegetarián som bola ale rozhodne toto jedlo nepatrilo medzi moje obľúbené. Snažila som sa nájsť aspoň jednu čistú cestovinu bez tej divnej, dusenej zeleniny ale mysľou som bola pri mojom sne. Porazene som si povzdychla a odložila vidličku do taniera. Pohodlnejšie som sa usadila na posteli a pozerala na plochú televíziu oproti mne. Nikdy som neverila že práve takto budem tráviť piatky. Nebiť mojej urazenej sestry, ktorá odkedy ju Ryan odkopol so mnou neprehovorila, lebo vedela aký mám názor a tých snov o lúke, uprostred lesa. Pozrela som na kopu kníh, teraz už na poličke, skrytých pod hustým nánosom prachu. V tejto chvíľu som sa na knihy nedokázala sústrediť. Ozvalo sa váhavé klopanie. Automaticky som natočila hlavu k dverám. V nich stála Taylor. V rukách držala podnos s colou, pohármi, popcornom v druhej krabicu s pizzou na ktorej bolo DvD. Vlastne nebolo iba jedno ale hneď niekoľko.

" Ahoj, ja viem že ma nechceš uraziť ale vážne to chceš jesť?" hlavou ukázala na podnos so zeleninovými cestovinami. Aspoň som si jej pokusy o varenie vážila. Asi by sme sa v tom mali prestať striedať. Uvedomila som si že je to prvý krát čo sa so mnou rozprávala od mojich narodenín. Na jej narodeniny som jej chcela niečo povedať, no ona ma zastavila a zobrala si darček. Tak to bolo aj na Vianoce.

" Ty sa so mnou rozprávaš?" neodpustila som si zlý tón v mojom hlase. Smutne sa na mňa pozrela. To čo držala v rukách položila na pracovný stôl a sadla si na posteľ.

" Bola som nahnevaná ale dnes som si uvedomila že sme sa pohádali kvôli chalanovi, s ktorým si mala pravdu a ja sa na teba ešte hnevám" Viem ako ju to bolelo, keď zistila že stratila panenstvo s niekým kto iba na to čakal.

" Je mi to ľúto, mňa len štvalo že ty si mladšia a vždy si tá rozumná a ja ako mladšia" roztrasene sa zasmiala. Čo nečakala bolo to, že som sa jej hodila okolo krku.

" Chcela som počuť viac ospravedlňovania ale chýbala si mi. A tie tvoje hlúpe nápady tiež"

" Aha a keď naša mama pracuje... chcem ti niečo ukázať" chytila ma za ruku a ťahala po schodoch, prešli sme cez presklené dvere a prišli sme na záhradu. Jediné čo som tu videla boli kríky, kvetiny, palmy a bazén.

" A čo je tu?" nechápala som.

" Tak keď ti chýbali tie blbosti" zasmiala sa a zrazu do mňa strčila. Neudržala som rovnováhu a hlasno dopadla do vody. Hladina sa podo mnou zatvorila. Voda bola príjedmná, vyhriata zo slnka. Chcela som sa vynoriť ale cítila som ako ma prúd zospodu unáša ďalej a hlbšie. Vody bola zrazu ľadová a mne sa voda nahrnula do pľúc. Nechápala som to. Veď som v bazéne v KALIFORNII!!!. Nemala som na to čas lebo som cítila ako sa snažím nadýchnuť. Nevidela som cez hladinu hviezdy ale šero. Nemala som na sebe tepláky a tričko ale biele šaty. Pomaly som strácala vedomie a nechala som sa unášať do tej hĺbky. Nohy som už z tej ľadovej vody ani necítila a prsty som mala nepríjemne stuhnuté. Vlasy som nemala v gumičke ale rozpustené. Takže toto je smrť? Z úst mi vyšli bublinky. Oči ma pálili. Prekvapilo ma že jedna časť mojej mysle hovorí: Nevadí, za svoj život som zažila všetko pekné. Nemohlo to trvať večne. Milujem ťa. Tým slovám som nerozumela.