Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Voice of my life - 5. Niečo skrývané

V mojom sne boli zvláštne obrázky. Bol tam aj Edward ale nevedela som určiť úplne presne čo sa deje. Najskôr sme sa hádali na chodbe v škole, potom na parkovisku, sedeli sme spolu v lavici a posledný obraz bol zase z večera.

Všetky obrázky zmizli keď som sa obrátila na bok a dopadla na podlahu.

---

" Au!" S tou bolesťou to už preháňam. Vážne by som sa mala prestať vystavovať nebezpečiu, Obrátila som sa na chrbát a pozorovala strop. Buď môj mozog ešte nepracoval čo by bolo ráno dosť pochopiteľné alebo nechcel pracovať, čo je pochopiteľné tiež vzhľadom na včerajšok. Zamračila som sa na stenu, keď som si na to spomenula a pritom zase sčervenela. Z presklenej steny bol nádherný výhľad na rieku, ktorú som pozorovala každý večer cez tento víkend. Vyzeralo to že je normálne zamračené ráno, plus je hrozný vietor. Dalo mi veľkú prácu sa postaviť ale nakoniec som to urobila, no znovu padla na zem keď sa rozleteli dvere. Zase vyzerala ako vietor alebo tornádo, ktoré si to mieri rovno na mňa.
Samozrejme že to bola Alice, vyzerala smutne alebo... nepríčetne a vzadu v jej očiach som videla nesúhlas ale ten sa hneď pominul keď ma uvidela. Jej oči znežneli a mne sa zdalo že sú svetlejšie ale určite to bolo tým že som rozospatá.

" Už som si myslela že sa ti v tom oblečení dobre spí" začala. Nechápavo som sa prezerala, mala som rifle a tričko a...čože? Veď ma Edward Cullen prezliekal alebo nie? Bože, jak hrozne to znie.

" Čo sa večer stalo?" Asi mám vidiny preto si to overím. Alebo to funguje na princíp fatamorgány a ja vidím iba to čo chcem vidieť? Nie! Túto možnosť zamietam na plnej čiare. Do izby vlietli Juliet s Gracen a zastavili sa na prahu dverí, chvíľu pozerali ako tam tak ležím a nakoniec vybuchli v obrovský smiech.

" Myslím že si to nepamätá lebo bola v šoku" premýšľala Juliet, keď sa upokojila.

" Tak fajn, skoro ťa napadli ale..." hľadala slová " ale potom sme po teba... ehm... poslali Edwarda, ktorý ťa našiel zaviedol domov. Jemu si sa zdala ako neprítomná lebo" to zase Alice vybuchla smiechom " lebo si prepínala televíziu ale potom ťa odniesol do izby, vydezinfikoval nohy a položil na posteľ" vôbec sa to nezhodovalo s tým čo som videla ja ale keď som blázon tak som si to vymyslela. Alice strelila významným pohľadom po Grace tá ku mne prišla, zdvihla ma zo zeme a potom sa váľala smiechom. Jej sestry na ňu nedočkavo pozreli ale ona iba pokrútila hlavou.

" Necháte ma prosím prezliecť sa?" poprosila som ich podráždene. Pri pohľade do zrkadla som sa skoro zrútila. Vyzerala som najhoršie ako som kedy vyzerala. Bola som červená, vlasy som mala v tvári a rôzne poprehadzované na hlave. Hneď som zaliezla do sprchy a urobila zo seba človeka. Povzdychla som si lebo som vedela že budem potrebovať s týmto pomôcť.

" Alice?" zavolala som za ňou. Samozrejme som tým myslela aj Gracen lebo tie dve sa od seba nepohnú ani na krok. Hneď stále obe v kúpeľni a v očiach mali tie iskričky ako fanatici.

" Pomôžete mi prosím?" Ani som radšej nepremýšľala čo prispelo k tomu aby som sa začala prehnane zaujímať o svoj vzhľad. Okamžite mi dali make-up, bledo modré šminky a pritom medzi sebou diskutovali napríklad " myslíš že sa jej hodia viac vyčesané alebo spustené vlasy?" nakoniec sa predsa dohodli že mi ich vyčešú hore, dva pramienky nechali nech mi orámujú tvár tak ako mi to vedela urobiť Taylor. Párkrát som ich upozorňovala že nechcem nič prehnané tak zvolili bledo modrú károvanú košeľu, takú istú čelenku, čierne rifle a k tomu bledo modré kárované conversky. Musím uznať že som vyzerala dobre a s tým pocitom som aj zišla dole. Na poslednom schode som sa pozrela na ľudí čo tam stáli a v tvári som určite viditeľne zbledla. Stáli tam samozrejme Esme s Carlisom a oproti nim Edward
a medzi nimi s nahnevaným výrazom Juliet.

" Ale takto to nemá byť" upozorňovala Juliet rozhorčene a pritom hľadela na Edwarda.

" Ale tak to proste bude" odpovedal jej Edward. Až potom si ma všimli že som tam.

"Bella!" zvolala Esme a prešla ku mne.

" Je nám veľmi ľúto čo sa ti stalo včera večer ale našťastie aspoň Edward nie je taký splašený" ospravedlňovala sa mi.

" A vážne nie je?" spýtala sa uštipačne Juliet. Takúto som ju ešte nevidela. Z očí jej sršali blesky, zatínala zuby a vyzerala vážne strašidelne. Ani som nezaregistrovala že za mnou stoja jej sestry kým sa cezo mňa nenahrnuli dolu. Boli ako veľká voda valiace sa rovno na mňa ale našťastie som stihla uhnúť.

" Čo to robíš? Nič nevidím!" začala Alice ale tentokrát vyzerala ako dieťa ktorému zobrali formičku a nechali ju na pieskovisku.

" Nič, čo by vás malo zaujímať" smial sa ale bol to skôr škodoradostný úsmev.

" Edward Cullen viem že som s Rose nikdy nesúhlasila ale si Idiot!" sykla mu do tváre Alice.

" Grace" prosil ju pohľadom o to aby sa ho zastala. Alice sa usmiala, Gracen pokrútila hlavou.

" Už sa ťa viac zastávať nebudem" vykríkla zhrozene. Alice sa zrazu rozžiarila a niečo pošepkala Grace a tá Juliet. Zlomyseľne sa uškrnuli, prišli ku mne a chytila ma za ruky.

" Poď Bell, ideme do školy" Edward vypleštil oči, potom sa pozrel na mňa na chvíľu vyzeral... očarene? Samozrejme som proti mojej vôli očervenela. Cítila som sa.. príjemne? Potešená jeho reakciou? Tak nejako.

Keď sme nastupovali všetky tri vyzerali rozhorčene len Alice trochu žiarila a stihla svojmu bratovi zakričať " NIČ SA NEZMENILO EDWARD VŠETKO BUDE TAK AKO TO MÁ BYŤ!!!" Nerozumela som tomu ale od brata si vyslúžila jedno varovné zatrúbenie. Na to sa usmiala, ako malé dieťa pristihnuté pri nejakej hlúpej veci a nastúpila. Na parkovisko sme dorazili práve keď bolo plné a pri mojej smole všetky oči sa upreli na nás. Celá škola si o mne šepkala že som jediná s kým sa Cullenovci bavia a tiež sa pýtali prečo ja? Ja som ich chápala veď už som nebola bohatá tak ako v L.A a v kráse som im nesiahala ani po špičky ale určite existovalo niečo čo oni vedia a ja nie. Súviselo to s mojim snom? Ide tu o niečo viac? Zavrtela som hlavou. Teraz nad tým rozhodne nemôžem a vážne nechcem uvažovať

" Idem na trigometriu" oznámila som.

" Uži si ju!" zakričala za mnou Al a jej predošlé rozhorčenie zmizlo. Asi má plán, ja neviem aký ale Grace to vie s ňou aj keď s nejakého dôvodu si tým nie je istá. Chcela som už ísť keď som videla ako sa Taylor opiera o náš červený kabriolet a ZASE sa rozpráva s deťmi z rezervácie.

" TAY!" vykríkla som nadšene a nadskočila. Všimla si ma, urobila to isté a rozbehla sa za mnou.

" Bella!" zavýskla keď sa mi hodila do náruče.

" Bola som doma a ty nikde" vyčítala som jej. Úzkostne stiahla obočie, obzrela sa na jej indiánskych kamarátov a svoj pohľad znovu venovala mne.

" Vieš Bella, je tu istá vec, ktorá ma trápi a porozprávame sa o nej doma" pozrela sa za mňa kde stáli Cullenovci.

" Dobre, už idem" rozlúčila som sa.

Pokojne som išla na hodinu trigometrie ale môj vnútorný pokoj sa zmenil na zúfalstvo keď som prešla dverami. Sedel tam. V MOJEJ lavici sedel Edward Cullen a presne ako ja ma úzkostne pozoroval. Zhlboka som sa nadýchla a sadla si do lavice. Už som to nevydržala a pozrela sa naňho. Hádali sa vo mne dve polovice. Asi mám viacnásobné rozštiepenie osobnosti. Prvý hlas mi hovoril nech ho ignorujem a ten druhý nech som uštipačná a zlá presne ako on. PO dlhom vnútornom boji, ktorý prerušilo zvonenie som si nevybrala ani jednu lebo to vyriešil za mňa.

" Ehm, Ahoj" pozdravil ma. Vypleštene som sa naňho pozrela. Nikdy sa nerozprával priamo so mnou. Teda včera áno lenže to som veľmi nevnímala takže to tak docela neplatí.

" Ahoj"

" Pozri, neviem čo máte s Alice za problém a je mi to ľúto lebo mám tušenie že to má niečo spoločné so mnou takže prepáč. Síce neviem čo by som JA mohla spôsobiť ale aj tak. Ale ďakujem za včerajšok. Nechcem si predstaviť čo by sa stalo keby si tam nebol" chrlila som.

" No, Alice je náladová" povedal.

" A vy všetci veľmi tajomný" zašepkala som.

" Prosím?" Týmto ma naštval.

" Myslíte si že som slepá a nevidím tie tajomstvá okolo vás? Samozrejme že ich vidím" zašepkala som mu rozhorčene. Stiahol obočie a nasadil tvrdú masku.

" Nikdy nedovolím aby si s tým ty mala niečo spoločné a Alice by to nemala robiť za mňa" vrátil mi to tým istým tónom. Teraz som vedela že majú tajomstvo ale Edward Cullen sa o to so mnou nechce podeliť a z nejakého dôvodu som z jeho vety vycítila že on si nepraje aby som mala čokoľvek s jeho rodinou. Čo on mi má čo rozkazovať?! Ja som svojprávna... zatiaľ. Potom som ho ignorovala tak ako on mňa ale zúrivosť z jeho tváre nezmizla. Lepšie som sa usadila v lavici, ruky skrížila na hrudi a pozerala niekam na tabulu. Našpulila som pusu ako malé dieťa. Pozná ma jeden deň. Okrem toho to nie je jeho problém, povedala by mi to Alice alebo Gracen alebo Juliet lenže on nemá žiadne právo do toho zasahovať.

Po hodine som mala v pláne dramaticky opustiť triedu lenže moje plány sa rozplynuli ako para nad hrncom keď som zakopla o prah dverí a určite by som mala stretnutie so zemou keby ma ZASE nezachránil, kto? Edward, samozrejme.

" Ehm... diki" a rýchlo som zdrhala preč. Ďalšiu hodinu som mala s Alice, ktorá mi rozhodne nepomohla prestať na neho myslieť lebo neustále si šepkala " bože prečo ja musím mať za brata takého dementa, to by sme mohli byť radšej trojčatá a ešte Carlise začína s tým je to jeho voľba. Ak bude sedieť s nami na obede tak ho 1. nakopnem 2. zastrelím 3. rozkúskujem 4 spálim..." pritom vydala zo seba zvláštny zvuk ako... vrčanie " a ak mi v tom niekto bude brániť pošlem ho v uzatvorenej debne do Ruska alebo ho predhodím kanibalom v Afrike"
a jej sadistické myšlienky sa na konci hodiny zmenili na škodoradostné " Ako si môže myslieť že práve od JEHO názoru závisí celý chod planéty. Je to tupec. Ako keby si myslel že je ONN stred vesmíru. Ja sa už tááák teším kedy konečne prestane. Nemal sa vracať, síce sa mal vrátiť lebo tak to má byť... "

Na ďalšej hodine chémie ma ZASE prekvapil jej brat keď sedel ZASE v mojej lavici. Venoval mi jeden divný pohľad s odstupom a... zvedavosťou takže ma priviedol na Alicinu frekvenciu myšlienok. A ZASE som sedela presne tak ako minulú hodinu s tým rozdielom že som čakala kým odíde prvý a ja som išla za ním pomaly.

Na obed som prišla Grace, ktorá bola veľmi mrzutá. Alice vyzerala v poriadku kým neprišiel do jedálne jej brat. Vtedy zaťala zuby a vyzerala ako boh pomsty.

" Grace pripomeň mi čo sme to mali v pláne?" samozrejme použila množné číslo keď majú rovnaké tváre tak a aj myšlienky a všetko ostatné. Stále ma fascinovalo aké sú prepojené.

" Počkaj Al, myslím že prvé čo sme ho chceli nakopnúť" Prisahala by som že sa chcú postaviť keby neprišla do jedálne Juliet, tá sa tvárila neutrálne. Vážne mi občas pripadala staršia.

" Dajte si vy dve pohov" upozornila ich. Oni dve si niečo naraz
zašomrali a posadili sa.

" Ak to dopadne ako chce je to na ňom" pokračovala. Alice vypleštila oči.

" Týka sa to aj nás" opravila ju.

" áno a týka sa to aj mňa ale ja to nesmiem riešiť" podotkla som. Obrátili sa ku mne.

" Prečo nie?" spýtali sa zborovo. Nervózne som si zahryzla do spodnej pery. Ejha, to bol náš súkromný rozhovor. Ale koho poznám dlhšie? Ich! Takže vyhrali.

" Pretože to nechce a má pravdu. Ja do vašej rodiny nepatrím a aj keď sa to týka mňa musíte si to vyriešiť vy!" vysvetlila som. Edward, ktorý si sadol na druhý koniec jedálne sa nepatrne usmial. Ako to mohol počuť? Zavrtela som hlavou

" Ale budeš" upozornila ma Alice. Ešte viac som vypleštila oči.

" Nemusíte mi vysvetliť konkrétne o čo tu ide ale aspoň mi povedzte prečo sa tí dvaja hádajú" prosila som Juliet. Bola som prekvapená že sa uvoľnili. Slova sa ujala Gracen s odstupom a nadhľadom.

" Pozri, Edward stojí pred dôležitou voľbou. Má pravdu že sa to týka iba jeho a t..." Juliet do nej šťuchla lakťom. " ale neuvedomuje si že to ovplyvní aj nás. Chce sa vzoprieť budúcnosti"

Určite existuje niečo čo sa ma týka ale nesmiem to vedieť. Niečo, čo mi Edward Cullen nechce povedať. Niečo, čo by Alice, Gracen a Juliet predo mnou nikdy neskrývali ale zatiaľ musia. Niečo, čo sa má stať ale Edward nechce aby sa to stalo. Niečo, čo bude veľmi dôležité a týka sa to mňa a Cullenovcov. Niečo s budúcnosťou. Má to niečo spoločné s mojim snom? Má Alice pravdu a preto sa mi snívali tie sny? Kvôli budúcnosti? A čo ona vie vlastne o budúcnosti?

A ak áno... dozviem sa to niekedy?