Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí! - 11. kapitola

30.12.2010 (22:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 855×

11. kapitola

Edward sa vrhol na Chrisa. Chris mal však tvár stále odvrátenú od nás všetkých. Akoby ju chcel skryť!

Keď ma Chris prestal zvierať v náručí, rozbehla som sa k dverám a sledovala scénu predo mnou. Len nech si neublížia. Sú síce obaja upíri, ale stať sa môže hocičo. Chris je novorodený, Edward je zas starší a tým pádom aj skúsenejší.

Chris zavrčal, ale bol to odlišný zvuk od toho, čo som čakala ako zavrčanie. Pripravoval sa udrieť Edwarda do ramena, no on sa včas uhol. Tak predsa má Edward výhodu! Číta Chrisovi myšlienky. Všetko, na čo myslí a čo chce urobiť, má Edward ako na dlani. No tým ho môže aj zmiasť a... ublížiť mu. Ale to ja nemôžem dovoliť.

„Prestaňte, obaja. Vyriešiť sa to dá aj bez bitky!“ Ale ignorovali ma... ani jeden z nich sa nepozrel mojim smerom.

„Musíme ich zastaviť. Skôr, než sa stane niečo hrozné!“ vykríkla zrazu Alice, ktoré sa pri mne takmer zjavila. Keby som nevedela o ich rýchlosti, pravdepodobne by som zamdlela.

Niekto z nich začal zúrivo vrčať, ale v tých šmuhách som nerozoznávala ani len postavy, nieto mojich priateľov a ich hlasy.

Zrazu sa celou izbou ozval nepríjemný zvuk pukajúceho dreva. Stále sa stupňoval, myslela som si, že to moja hlava nevydrží a pukne, ale všetko v momente prestalo. Chytila som sa za hlavu, stále mi v nej nepríjemne hučalo. Pociťovala som v nej pulzujúcu krv, ale dalo sa to, našťastie, vydržať.

Všimla som si, že jedna skriňa neprežila ich bitku, ale bolo tu ešte niečo, čo to neprežije, ak sa niekomu z nich niečo stane. Ja!

Začala som rozoznávať postavy. Edward držal Chrisa zozadu, Chris sa snažil dostať spod neho. Trhol sebou, a tak skončil Edward na zemi. Chcel sa postaviť, ale Chris mu v tom zabránil. Naozaj boli ako malé deti. Ibaže teraz bojoval upír proti upírovi. Ich šance na výhru boli vyrovnané. Možnože Alice videla to, kto vyhrá, no nemyslím, že teraz mi to povie. Mohlo by sa to zmeniť. Popravde, nechcela som, aby niekto vyhral. Mohli by sa dohodnúť na nejakom inom zápase... dajme tomu v šachoch, len nie v bitke!

„Edward!“ znovu skríkla a pribehla k nemu. Stál opretý o stenu, pred ním Chris. Ten Edwarda držal pod krkom a tlačil ho k stene. Takmer som vykríkla, keď som zbadala Chrisa a jeho výraz v tvári.

Jeho oči boli také tmavé, že čierna farba by v porovnaní s tým bola príliš bledá.

„Chris, prosím,“ šepla som, istá tým, že ma počul. Alice sa snažila z celých síl povoliť Chrisovo zovretie, no nedarilo sa jej to. Edward bol pokojný, neprotestoval. Upír nepotrebuje dýchať, to som zistila pred niekoľkými hodinami!

Chris odstúpil od Alice a Edwarda. Edward sa zosunul po stene až na zem. Rukami sa chytil krku a odkašliaval si. V tvári mal úplné prekvapenie.

„Nepribližuj sa k Belle, Chris!“

Ani sa nepohol, zostal stáť dva metre predo mnou. Pery mal pevne zovreté, v očiach ľútosť. Ale čo by mu malo byť ľúto? To, že zaútočil na Edwarda? Dobre, to mu ľúto byť musí! Ale Chris sa mi zdá aj tak iný. Jeho výzor a to všetko!

„Čo sa ti stalo?“

„Dobre, je mi to všetko ľúto!“ Myslím, že táto poznámka nepatrila len mne, ale aj ostatným v tejto miestnosti. „Nebol to Carlisle, kto ma premenil, Bella,“ povedal, otočil sa ku mne a rozbehol sa preč.

Alice sa na seba s Edwardom dlhšie pozreli a hneď vedeli, čo majú robiť.

Edward si ma privinul k sebe, Alice v momente zmizla.

„Čo sa to stalo? Čo sa stalo s Chrisom? Ako to, že ho nepremenil Carlisle? Kto potom? A čo jeho oranžové oči, ktoré sa vzápätí zmenili na temno-čierne?!“ vzlykla som. „Chcem, aby sa vrátil starý Chris, ktorý bol pre mňa ako brat!“

„Bells, nebude normálny. Nie je nášho druhu. A ani ako človek nebol. Je to zložité! Ale vysvetliť ti to nemôžem, je mi to ľúto.“

„Prečo by si mi to nemohol vysvetliť?“

„Pretože to neviem ani ja. Ale asi si pocítila tie tesáky, však? Neviem to vysvetliť! Keď ho Carlisle našiel, nebol upír... teda nič také si nevšimol. Myslel si, že je upír. Ja som však  jeho myšlienkach videl, prečítal... bolo v nich niečo, že mu prišiel list, v ktorom bolo písané, že keď sa dožije dvadsiatich troch rokov, musí odísť do Rumunska za rodinou.“

Zarazila som sa a pozrela sa mu do tváre. Mal zamyslený pohľad, no aj tak som ho prerušila: „K rodine? Chris nemá rodinu!“ skríkla som.

„Podľa listu má. No a keďže legenda a rôzne báje hovoria, že upíri pochádzajú s Rumunska... môže byť jedným z ich potomkov. Ale to bude nepravdepodobné, pretože upíri sa nemôžu... množiť.“

„Hmm. Aj tak nechcem, aby sa mu niečo stalo, Edward. Záleží mi na ňom.“

„Ani nevieš, čo hovoríš, Bella.“

„Viem veľmi dobre, čo hovorím, Edward. Bol to môj jediný priateľ. A najvernejší priateľ. Vieš, čo to znamená? Možno si to nezažil!“

„Zažil som to, Bella. Ale nie pri priateľoch, ale u vlastných rodičov!“ Pustil ma a ja som vydýchla. Nechcela som mu takto ublížiť. Iste si na to musel spomenúť. Ach, niekedy by bolo lepšie držať jazyk sa zubami.

„Je mi to ľúto, naozaj som to nevedela...“

„Nemala si to ako vedieť,“ odsekol a ani sa na mňa nepozrel. Svoj pohľad upieral na podlahu. Akoby tam niečo hľadal.

„Chcem ísť domov, Edward. Keďže ma zajtra čaká práca.“

Prečo sa jeho správanie zrazu tak zmenilo? Možno to bude aj tým... s jeho rodičmi. Nechcela som na to ani myslieť, aké to musí preňho teraz byť. Bez niekoho, kto mu bol taký blízky. Má teraz Culenovcov, ale tí mu istotne nedajú toľko lásky, než ozajstní rodičia.

„Dobre. Alice ťa tam odvezie, ja pôjdem pohľadať Chrisa,“ odvetil a proste len tak odišiel!

Alice bola nadšená tým, že ma môže priviesť až domov. Rozlúčila sa so mnou a ubezpečila ma, že si s Edwardom pohovorí. Vraj ho vykoľajilo to s Chrisom. Ale prečo by upíra niečo takéto dostalo?! Toto jediné mi za celý večer nešlo do hlavy.

Ráno som sa prebudila na budík, ktorý som si prichystala. Keďže je sobota, čakám toho v práci veľa. Postavila som sa z postele a namierila si to rovno do kúpeľne. Odrazu v zrkadle som sa pre istotu vyhla, pretože som vedela, že to nebude príjemný pohľad.

Umyla som sa, prezliekla sa a zišla do kuchyne.

„Bella?“

„Kto iný by bol takto zavčasu v dome, v ktorom býva miestny policajt s puškou, ktorá je večne nabitá? Áno, oci, som to ja!“ zasmiala som sa. Ale mám taký zvláštny pocit, že on na humor nemá ani pomyslenie, keďže som včera s Alice musela zapojiť toľko fantázie na to, aby sme vymysleli poriadne dobrý príbeh na to, že som nebola doma, že ma z toho bolela hlava. „No, oci, prosím... trošku humoru!“

„Bella, humor? Vieš, ako som sa o teba bál?“

„Včera som boa u Cullenovcov,“ povedala som a usmiala sa. „Doktor Carlisle ma zoznámil s ich rodinou. Vieš o tom, že sú celkom príjemní?“

„Ešte som nemal možnosť sa s nimi porozprávať!“ zahundral a ďalej sa venoval pozeraniu televízie.

„Hm! Oci, idem do práce, mala by som prísť až okolo tretej.“

„Dobre, maj sa.“

Pred redakciou postávalo nejaké auto... a presne na Chrisovom mieste! To musí byť bezpochyby ten náhradník. Keď som si spomenula na Chrisa, až ma pichlo pri srdci a zamrazilo zároveň.

„Ty musíš byť Isabella Swanová, reportérka, je tak? Teší ma, ja som Riley, tvoj nový kolega,“ privítal ma a usmial sa. Ten úsmev... úplne ako Chris.

„Ahoj, áno, som Bella. Teší ma, Riley...“

„Riley Biers.“

Takže nebol úsmev jediný, čo sa mi tak podobalo na Chrisa. Dokonca aj priezvisko a oči. A vlasy... a postava... a tvár... a všetko. Bol ako kópia Chrisa. Len farbu vlasov mali odlišnú! Keby tu postavili Chrisa, boli by iste ako bratia. Ale Chris je upír, tento chlapec istotne na nič také neverí.

Zrazu mi začal vo vrecku vibrovať mobil. Neznáme číslo – no super!

„Prosím, Swanová!“

„Bella, Alice zostala cez noc u vás?“ Bol to Edward.

„Nie, prečo?“

„Nepovedala, kde ide?“

„Nie. Čo sa deje? Neprišla domov?“

„Nie, neprišla. Najhoršie na tom je to, že nemá so sebou mobil, Jasper je úplne na nervy. Nedokáže sa upokojiť a neustále na ňu myslí.“

„Myslíš, že to má niečo spoločné s Chrisom? No, keď sme pri tom, našiel si ho?“ Riley začal môj rozhovor vnímať pri vyslovení Chrisovho mena.

„Nenašiel som ho a nemyslím si to. Ale dosť pravdepodobné je to, že niekto využil chvíľu prekvapenia a náhleho rozhodnutia a...“

„Zabili ju? Uniesli? Majú v tom prsty Volturiovci?“ Nadýchla som sa, no Edward nepokračoval. „No tak, odpovedz mi, prosím!“

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí! - 11. kapitola :