Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vo Forkse niečo vraždí! 1. kapitola


Vo Forkse niečo vraždí! 1. kapitola Isabella Swanová pracuje ako reportérka pre jednu televíziu v Seattle. Jedného dňa má urobiť reportáž niekde pri lesoch. No čo sa stane, ak tam uvidí upíra, ktorý práve „večeria“ zviera? A čo ak ten dotyčný nastúpi na školu, na ktorej sama študuje?

„Tak dobre! Bella a Chris, potrebujem vás na dnešnú reportáž. V lesoch neďaleko Forksu nachádzajú mŕtve zvieratá. Treba na to ľudí upozorniť. Táto správa nám prišla pred niekoľkými hodinami od tvojho otca, Bella,“ vysvetlila nám v skratke naša šéfka. Kvôli škole som tu štyrikrát do týždňa a vždy mi nájde nejakú prácu. Väčšinou sa ledva stíham naobedovať.

„Dobue,“ odvetila som s plnými ústami. Akurát som jedla svoju večeru. Teda... ak sa to večerou vôbec dá nazvať. Cereálna tyčinka s kúskami mandlí v čokoládovej poleve, ktorú mám najradšej.

Zvieratá miznú, nachádzajú ich mŕtve? Veď to môže byť aj nejaký mor. Myslím, že najskôr by sa to mohlo vyriešiť, nie? Tak by to možnože bolo aj lepšie. ale keď si to Sabrina, moja šéfka, predstavuje takto, nebudem jej v tom brániť. Ale zišiel by sa vyšší plat. Nad tou myšlienkou som sa len pousmiala.

„Chris? Môžeme ísť, nie?! Už sa stmieva.“

„Bells, počkaj chvíľu, mám tu robotu,“ odvetil a ďalej sa venoval počítaču a ťukaniu do klávesnice. Že ho to ešte stále baví... Je to taký počítačový maniak, ale super kamarát, ktorého mám rada.

„Jasné, dobre. Počkám!“ A zatiaľ sa unudím k smrti – dodala som v mysli. Ešte budem musieť poďakovať Charliemu, že mi dáva robotu navyše. I keď tu nebolo zámerne, ale aj tak.

Túto prácu reportérky mám celkom rada. Vyhovuje mi to aj časovo, keďže doobeda chodievam do školy, kde trčím do tretej. Tu som asi tak to deviatej, potom zas utekám domov, kde sa učím. A takto to ide stále dookola.

„Bella!“ Z premýšľania ma vytrhol Chrisov hlas. Na jeho tóne hlasu som spoznala, že moje meno vyslovil už viackrát. „Zem volá Bellu!“ zasmial sa a mával mi pred očami. Pozrela som sa mu do tváre a nadvihla obočie.

„Šťuk, cvak, príjem. Môžeme ísť!“ usmiala som sa. Vzala som si so sebou tašku, ktorú potrebujem a v ktorej mám svoje veci. Vybrala som sa za Chrisom.

 

„Myslím, že niekde tu by bolo dobré miesto. Tu budem mať dobrý záber. Presne odtiaľto, možno ešte trošku hlbšie do lesa. K tomu by bolo dobré, keby si v ruke držala ešte baterku, aby to bolo také... záhadné, čo ty na to?“ navrhol Chris. Práve teraz sme boli pri nejakej odbočke od hlavnej cesty, ktorá smerovala do Forksu. Bola už takmer tma. Dookola auta som viedla práve kvôli tomu, že Chris svietil baterkou.

„Myslím, že toto je to pravé miesto, kolega!“ zasmiala som sa a vystúpila von.

„Tak dobre. Vezmi si túto baterku do pravej ruky. Tak to bude super!“ Znova som sa zasmiala. On dokázal všetko proste dotiahnuť do detailov. Nebol ako ja, čo všetko len odfláknem.

Chris mi hodil baterku, ktorú som zasvietila. Do tej istej ruky som si dala nejaké papiere, ktoré mi taktiež podal.

Zrazu za mnou niečo puklo. Bolo počuť nejaký šum a chodenie. Keďže Chris bol odo mňa desať metrov, tak to nepočul. Otočila som sa a namierila tam svetlom. To, čo som videla, mi vyrazilo dych.

Stál tam mladý chalan s bronzovými vlasmi. Skláňal sa nad nejakým zvieraťom. Hlavu mal pri jeho krku. Bola to veľká srnka. Srdce mi začalo prudko biť a narážať do hrudného koša, a to ma bolelo. Zrazu sa zdvihol hlavu a naše pohľady sa stretli. Úplne som skamenela. Nie, toto človek nie je! Chcela som sa otočiť a utiecť, ale to sa len tak ľahko nedalo.

Jeho pokožka sa trblietala na tých miestach, kde sa lúč z baterky stretol s ním. Bolo to niečo úžasné, ale aj tak ma prepadol strach. Čo ak sa rozbehne za mnou? Čo ak ma zabije?! Pohol sa, ale len veľmi opatrne. Nasucho som prehltla. Nie, nech tu nejde... V ten moment mi prišlo na um len jedno slovo.

Upír!

Nie je človek, predo mnou vysal úbohé zviera, pokožka sa mu trbliece, je krásny, božsky... nebezpečný! Ale môžem sa aj mýliť. Možno sa mi to všetko len zdá a on ej nejaký prízrak, ktorý som si tu sama vymyslela. Nesúhlase som pokrútila hlavou. Priložila som si ruky na spánky. Bruškami prstov som si ich trela, no keď som otvorila oči, stále tam bol. Vyzeral ako nejaký Boh! Zlaté oči, dokonalé rysy tváre, bledá pokožka...

Zrazu mal v očiach nenávisť. Pohol sa ku mne, no vykríkla som. Zmizol...

„Bella, čo sa deje?!“ Chris mal v tvári úplne zdesený výraz. Pribehla som k nemu, chytila ho za lakeť a tlačila k autu. „Čo sa stalo?“

„Niekto... niečo tam bolo,“ vydýchla som, keď som bola v aute. Znova som sa zhlboka nadýchla a zatvorila oči.

„Niekto? Poznala si ho? Počkaj, bol to človek, či zviera?!“ Naštartoval auto. Cítila som, že sa chvejem. Mám mu povedať pravdu? Ale veď by ma mal za blázna!

„Chris, ja neviem čo to bolo. Asi nejaké zviera,“ klamala som. „Ale rozbehlo sa to priamo ku mne. Zľakla som sa. Zajtra to natočíme, sľubujem. Dnes som už vážne unavená.“

„Zaveziem ťa domov.“ A tak aj urobil. Odviezol ma priamo pred dom.

 

Ráno... druhý deň...

 

Prebudila som sa na dážď, ktorý začal bubnovať na strechu a plechovú parapetnú dosku. Zívla som a pretrela si oči. Prezliekla som sa, naraňajkovala a ponáhľala sa do školy. Mala som ísť za Angelou, nech mi stihne vysvetliť učivo zo španielštiny, ktorému absolútne nerozumiem.

Zaparkovala som svoje autíčko na obvyklé miesto. Moju pozornosť však upútalo jedno z áut na parkovisku, ktoré tu pred tým na sto percent nebolo! Bolo to strieborné Volvo.

Zrazu z neho vyšiel nejaký chalan, ktorý mi bol povedomý, ale neviem odkiaľ. Určite som ho niekde videla. Som si tým istá! Tá postava, tie vlasy a pohyby, tá jeho krása...

Včera večer! Je to ten chalan z lesa!

Zrazu sa otočil smerom ku mne a naše pohľady sa opäť stretli.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vo Forkse niečo vraždí! 1. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!