Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?

10.06.2009 (20:30) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2260×

Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?

Už sú to dva roky, čo som sa presťahovala do Forks ku Charliemu a tiež dva roky, čo som stretla Edwarda. V tých časoch mi tu bolo krásne. Bola som šťastná, pretože aj všetci moji blízky boli šťastný. Ale od minulého roku, kedy sa to stalo...sa môj život zrútil.

Obdobie pred rokom:

Áno, je to tak. Oslavujem moje 19 narodeniny. Nie som z toho nadšená, pretože v tomto období som už chcela patriť ku Cullenovým, avšak Edward to nechcel dovoliť. Už párkrát sme sa kvôli tomu pohádali, ale stále sa milujeme. Milujem ho viac než čokoľvek na tomto svete. Ale aj tak tento deň neobľubujem.

V podstate sa mojich narodenín bojím. Pretože starnem....a tým sa vzďaľujem od mojej lásky. Ale stále verím, že sa to raz zmení a ja sa stanem jednou z NICH. Stanem sa upírom.

Alice s Rose mi aj napriek môjmu nesúhlasu usporiadali oslavu. Má na ňu dokonca prísť aj moja maminka. S Charliem sa rozviedli, pretože im to neklapalo. Ja som vtedy zostala s matkou -Reneé. Po niekoľkých rokoch sa jej splnil sen a ona sa stala fotografkou. Fotiť prírodu... to bolo pre ňu to pravé. Po tom túžila. Avšak jej zamestnanie malo aj nepríjemné stránky. Často cestovala a ja som preto bývala stále doma sama. Nebola s tým spokojná, a tak som jej navrhla, že sa presťahujem k Charliemu. Aspoň na nejaký čas. A svojho rozhodnutia neľutujem. Keby som sem neprišla, nespoznala by som zmysel môjho života, moje svetlo, môj kyslík...môjho Edwarda.

Oslava sa konala u nás doma. Večierok začal a ja som sa perfektne zabávala. Aby aj nie, keď darčekom od Emmeta bolo vystúpenie, pri ktorom mal na sebe kostým chivavy a tancoval na pesničku od Dj Boba -Chihuahua. Bolo to perfektné aj keď som sa cítila nesvoja, keď mi všetci dávali drahé darčeky. Bohvie koľko stálo Volvo, ktoré som dostala od Edwarda. Chudák môj náklaďáčik. Čo s ním teraz len bude?

Práve som sa rozprávala s Rose a Alice o najnovších módnych trendoch, keď niekto zaklopal na dvere. Alice strnula na mieste... asi zase nejaká vízia. Išla som otvoriť, keď mi Alice zarazila cestu.

,,Počkaj, musím ti niečo povedať." Oznámila mi a mala dosť vystrašený a smutný výraz. Bohužiaľ, som to vtedy prehliadala a išla otvoriť.

,,Bude to len chvíľka, potom mi to povieš." Bolo jediné, čo som jej na to povedala.

Dobehla som ku dverám a keď som ich otvorila moju hlavu zaplavil chaos a najmä zdesenie.

,,Dobrý deň. Slečna Swanová?" Pozdravil sa mi policajt. Len som prikývla. Na viac som sa už nezmohla.

,,Je doma Charlie?" Opýtal sa.

,,Už si išiel ľahnúť." Povedala som roztrasene. Oslavy nemá veľmi v obľube a navyše, už boli dve hodiny ráno. ,,Stalo sa niečo?" V tom ku mne prišiel Edward a pevne si ma ovinul rukami.

,,Je mi to ľúto, ale vaša matka mala na ceste sem autonehodu....a  zahynula. Prijmite úprimnú sústrasť." Odpovedal mi ponurým hlasom policajt a odišiel. Mne sa vtedy podlomili kolená a keby ma Edward nedržal, spadla by som. Už viem, prečo to urobil. Nechcel aby som si ublížila. No aj tak ma namiesto nejakého úderu zaplavila tma.

Keď som opäť otvorila oči, ležala som vo svojej posteli a nado mnou sa skláňal Carliesle, Charlie a  Edward. ,,Čo-čo sa stalo?" Znela moja prvá zmätená otázka. Všetci sa zatvárili bolestne a mne sa to všetko vrátilo. Bolo to, ako keby ma niekto udrel kladivom. Vybavilo sa mi všetko. Oslava narodenín, príchod policajta a moja maminka ona..ona... ,,Nie... nie, nie, nie!" Začala som kričať. Kopala som rukami a zmietala rukami, a tak ma musel Edward pridržať. Uväznil mi ruky v tých jeho a pevne ma objal. Ja som začala plakať a keď ma pustil v presvedčení, že už nebudem kopať, som ho tiež pevne objala. Nechcela som uveriť, že sa to naozaj stalo. Myslela som si, že to bol len sen... Ale nebol. Naozaj sa to stalo. A to všetko len kvôli mne. Keby nebolo mojich hlúpych narodenín, nič z toho by sa nestalo. Zomrela na ceste sem. Ja som to zavinila. Vtedy som sa začala nenávidieť v podstate za celú svoju existenciu. Keby som sa nenarodila , možno by bola Reneé ešte teraz s Charliem. Čo ak som ja zavinila ich rozchod? Nenávidím sa. Nenávidím.

----------------------------------------------------------------------------------

Odvtedy sa môj život zmenil. Uzavrela som sa do seba. Všetci ma presviedčali, že to nebolo kvôli mne a nech sa z toho neobviňujem. Ale ja som ich nepočúvala. Prestala som skoro úplne komunikovať. Za deň som povedala len pár krátkych viet. Charlie bol zo mňa zúfalý, pretože aj on sám prežíval to isté a ja som mu v tom nepomáhala. Ba naopak, ešte som mu to zhoršovala. Na Edwarda som sa ani nemohla pozerať, pretože ak som bola nešťastná, bol nešťastný aj on. Ale najhoršie to mal Jasper. Vždy, keď som bola pri ňom, musel po chvíli odísť, pretože moje emócie nezniesol. Ale to všetko zastieralo fakt, že už nikdy neuvidím moju maminku. Jedného dňa som sedela pri okne a pozerala do diaľky, ako to už v poslednej dobe bývalo často. Prišiel ku mne Charlie a povedal niečo, čo ma prinútilo opäť žiť. ,, Chcela by, aby si bola šťastná. Nechce, aby si sa trápila." Pohladkal ma po ramene o otočil sa k odchodu. Nečakal odpoveď. Nekomunikovala som, ak to nebolo naozaj nutné, ale teraz...teraz sa musím zmeniť. Odchádzal odo mňa a ja som v sebe hľadala hlas, ktorý som tak dlho ukrývala.

,,Oci?" Zašepkala som dosť chrapľavo. Stále som bola k nemu otočená chrbtom. V odraze okna som videla, že sa otočil. Oči mi zaplnili slzy, ktoré po chvíľke pretiekli cez okraj. Stekali po líci. Otočila som sa k nemu, podišla bližšie a pevne ho objala. ,,Prepáč." Ďalšie premáhané slovko. Pochopila som, že toto by si Reneé naozaj nepriala. Hnala by ma do života a vravela mi, aby som bola šťastná. V tej chvíli som si sľúbila, že budem žiť pre každý okamžik. Že si budem každý deň vážiť a naplno prežívať, akoby bol mojím posledným. To som však ešte nevedela, ako blízko som pravde.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?: