Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?-6.kapitola

08.07.2009 (13:00) • Pitrska • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1658×

Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?!

6.kapitola

Ako vždy som ležala v posteli a premýšľala o všetkých udalostiach v mojom živote. Automobilová nehoda, leukémia, všetky zbytočné terapie a liečby až po Edwardov sľub, že ma premení. Uvedomila som si, že môj život vyzerá ako telenovela. Príbeh Chulia a Rosalindy....Bože, to som dopadla. Každý pozná ten spletitý dej, ktorý sa v nich nachádza. A tak je to aj s mojím životom. Plno sklamaní, nádejí, prekvapení radostných či nie až tak príjemných. To všetko je už mojou neoddeliteľnou súčasťou. Bohužiaľ, ešte neviem, ako sa to skončí. Šťastne, či práve naopak?

To je otázka, ktorá ma trápi už dlho. Ako sa ukončí môj život? Ja dúfam v happy end, teda večnosť s Edwardom, ale vždy sa môže, ako je to v mojom živote už známe, niečo pokaziť. Bojím sa. Bojím sa vecí, ktoré by to mohli skaziť. Viem, že Edward by ma neklamal a tak svoj sľub splní, ale kedy? Kedy nadíde ten čas? Kedy je to pre neho už nevyhnutné? To chce čakať na poslednú minútu môjho ľudského života?....Zrejme a s tým nie som spokojná. Viem, viem... mala by som mu byť vďačná za to, že sa pre mňa vôbec obetuje a bude to práve on, kto ma premení, no stále ma v srdci zožiera akýsi pocit neistoty. Cítim, že príde niečo zlé a to nikdy nie je dobré znamenie.

Aby som upokojila samú seba, začala som rozmýšľať o živote, ktorý ma čaká. Stanem sa upírom. Už budem naozajstnou súčasťou rodiny Cullenových. Konečne budem jedna z nich. Milujem Edwarda a za to, čo pre mňa chce urobiť, mu budem dlžná celú večnosť. Páni. Nedokážem si ani predstaviť, aké to bude. Dúfam len, že sa budem vedieť ovládať a nikomu neublížim. Nie som z toho však rozrušená, pretože viem, že by mi to Cullenovi nedovolili. Vždy pri mne niekto pre istotu bude stáť. Takže všetko bude v poriadku. Aspoň niečím som si istá.....A čo ak aj ja budem mať nejakú schopnosť? No, to v podstate už mám, nie? Keď mi Edward nevie čítať myšlienky a Aro tiež nie, je to nejaká schopnosť? Možno. No, tým sa budem asi musieť len nechať prekvapiť.

Ešte asi pol hodinu som sa trápila podobnými myšlienkami. Potom, som sa zamerala skôr na tie pozitívnejšie. Posadila som sa a pozorovala nádherný výhľad z okna. Mám pocit, že ho viem už naspamäť. Medzi týmito štyrmi stenami nie je veľa aktivít, ktorými sa môžete zabaviť a tak len väčšinou tupo civím z oka. Práve som sa zaoberala šiškou na strome, keď som cítila ako ma ovinuli dve chladné ruky. Samozrejme, že to bol Edward. Oprela som sa o jeho hruď a on vyslovil tú jeho známu otázku. ,, Na čo myslíš?“

,, Rozmýšľam nad svojimi snami.“ Odpovedala som mu jednoducho.

,, Hmmm...A povieš mi o tom niečo viac?“ Opýtal sa ma a pobádal, aby som pokračovala. Len som si vydýchla.

,, Ale nebudeš sa mi smiať, však?“

,, Sľubujem.“ Pravú ruku si položil na jeho chladné srdce a dva prsty na ľavej ruke vystrel na znak prísahy. Zasmiala som sa nad tým. Vyzeral naozaj smiešne.

,, Myslím to vážne!“ Pohrozila som mu.

Nasadil nevinný kukuč. ,, Naozaj, sľubujem. Nebudem sa ti smiať.“

Tak som sa len nadýchla a spustila. ,, Vieš, že moja maminka bola fotografka,“ len prikývol a tak som pokračovala:,, no...keď som bolo malá, nosila domov rôzne fotky prírody od významných a populárnych fotografov a potom mi ich ukazovala. Vtedy som bola prírodou priam posadnutá. Či už to bola pláž, hory uprostred Álp alebo podvodný svet v Tichom oceáne, všetko ma fascinovalo.“ Stíchla som a pozrela sa na moje ruky položené v lone. Nevedela som, ako na to, čo poviem, Edward zareaguje. Len som dúfala, že sa mi nezačne smiať. Nakoniec som však nabrala odvahu, zodvihla hlavu a pokračovala. Celé moje zaváhanie trvalo len pár sekúnd. ,,No... raz mi ukázala fotografiu, pre ktorú som sa úplne nadchla. Bol to obrázok polárnej žiary. Neviem či bola z juhu, alebo severu, ale bola nádherná. Vlastne... sa to ani nedá opísať slovami. Bola tak pestrá a zdala sa mi byť taká... čistá. Ťažko sa to vysvetľuje... Vieš, vo svete je plno hrozných vecí a keď som videla tú polárnu žiaru, zdala sa mi byť taká... nevinná. Musíš si myslieť, že som blázon....a možno aj som.“ Opäť som sa zahľadela na ruky. ,, Ale odvtedy som si ju priala vidieť na vlastné oči. Chcela som vedieť, či je taká aj v skutočnosti. No... asi niektoré sny zostávajú len snami, však?“ Opýtala som sa ho, smutne sa usmiala a pohliadla mu do očí.

,, Nikdy neprestávaj dúfať.“ Povedal a akosi tajomne sa usmial. V tom úsmeve bolo niečo, čo som nevedela identifikovať. No skôr, ako som sa stihla ho na to opýtať, opäť izbu zalial jeho zamatový hlas. ,, Mala by si si oddýchnuť.“ Pobozkal ma na líce a rýchlo odišiel. Z jeho správania som bola úplne zmätená. Zase ma niečo zalubom. Napadlo mi. Neuvažovala som nad tým však dlho. V podstate som ho poslúchla a hneď, ako odišiel, som zaspala.

Po neviem akej dobe som sa zobudila a zistila, že Edward pri mne neleží. Hneď nato za mnou prišla Alice a doniesla mi raňajky. Asi videla vo vízii, že som sa prebudila.

,, Kde je Edward?“ Opýtala som sa jej, pretože ma to naozaj zaujímalo. Včera sa choval dosť divne a tak by som sa ho na to chcela dnes opýtať.

,, Nie je tu.“ Nie je? Prečo? Stalo sa niečo? Môžem za to ja? Je v poriadku? Moju hlavu zaplavila panika. Alice to vycítila a tak ma začala upokojovať.

,, Nemusíš sa báť. Len si išiel niečo vybaviť. Dnes ešte nepríde, ale zajtra okolo poludnia tu už určite bude ako na koni. Vieš, že mi môžeš veriť.“ A poklepala si prstami po spánkoch. Viem, že sa ma snažila upokojiť, ale veľmi sa jej to nepodarilo. Celý deň som bola nervózna a to aj keď mi dievčatá usporiadali módnu prehliadku a Emmet mi ukázal svoje tanečné vystúpenie na Hriešny tanec, kde bol oblečený do baletného kostýmu a následne divadelné vystúpenie, kde chudák Jasper hral Emmetovu manželku. Bola to v podstate paródia na zmiešaninu filmov Rómea a Júlie a Bonie a Claida. Všetci sa ma snažili rozptýliť, aby som nemyslela na Edwarda, no vždy sa ku mne prikradla nejaká myšlienka a ja som opäť upadla do strachu. Neskôr som si všimla, že tu chýba aj Carlisle. Esme mi povedala, že išiel s Edwardom a to ma o trošilinku ukludnilo. Aspoň viem, že nie je sám.

Na ďalší deň, keď som otvorila oči do nového rána, som si smutne povzdychla nad myšlienkou, že musím čakať Edwarda až do poludnia. Nemotorne som sa obrátila a vrazila do niečoho tvrdého. Bol to ON!!! Ležal vedľa mňa. Mal zatvorené očí, ruky skrížené za hlavou a na tvári mu pohrával jeden z tých jeho dokonalých úsmevov.

,, Edward?“Keď som si uvedomila, že to nie je len sen, skočila som mu okolo krku a silno ho objala. Potom, aj keď som vedela, že ho to nebude bolieť, som ho udrela do pleca... Au, tak to bolelo pre zmenu mňa. Iba sa nad mojím správaním zasmial.

,, Kde si bol?! Skoro som skolabovala od strachu. Nieže by si ma šetril, keď mám leukémiu, ale ty mi ešte chceš privodiť infarkt. To chceš, aby som zomrela ešte skôr? Akoby toho času už i tak nebolo málo.“ Odfrkla som si.

Hm...tak teraz sa už nerehotal. Práve naopak. Teraz sa mračil. ,, Takto nehovor. Nezomrieš!“ Povedal chladne a tvrdo až ma to spočiatku vyplašilo, no v jeho očiach sa zaleskla bolesť a strach o mňa z toho, čo som teraz povedala. Uvedomila som si svoju chybu a tak sa to snažila rýchlo napraviť.

,, Prepáč mi, prehnala som to. Nemala som...“ Začala som sa ospravedlňovať.

,, To nič. Nič sa nestalo. Chcel som ti povedať, kam idem, ale to by potom nebolo prekvapenie.“

,, Čože?“ Tak teraz som úplne mimo.

,, Uvidíš. Nechaj sa prekvapiť.“

Len som nad ním pokrútila hlavou a zamračila sa. Ďalej som to radšej neriešila. Vedela som, že by to nemalo význam. Potom ma však zmiatla ďalšia vec.

,, Počkať. Alice vravela, že prídeš až na poludnie a teraz je len ráno. Jej vízie klamú?“ Edward za začal nekontrolovateľne rehotať a ja som bola, pochopiteľne, zasa mimo.  V tomto dome si za posledných pár dní pripadám ako totálny cvok.

,, Belli, veď už je poludnie. To ty si taký spachtoš.“ Dostal zo seba ešte pred ďalšou vlnou smiechu.

,, Upsi.“ Zapišťala som tenulinkým hláskom, skrčila sa, zodvihla plecia a tvárila sa nevinne. To ho rozosmialo ešte viac a teraz som už neodolala ani ja. Rehotali sme sa tam ako dvaja blázni. Po chvíli vyrazil dvere Emmet.

,, Na čom sa smejete vy dve hrdličky? No táááááák, aj ja to chcem počuť.“ Začal škemrať ako malé decko. Edward, mimochodom netuším prečo, mu to všetko povedal. Emm sa začal smiať no potom sa v momente zrútil na zem a ja som sa vyplašila. Zoskočila som z postele, podišla k nemu a začala hystericky kričať. ,,Emm. Emm! No tak, čo ti je!?!“ A ja hlúpa som si až potom uvedomila, že sa zrútil na zem kvôli tomu, že nápory smiechu ho už neudržali na nohách. Toto, ho samozrejme, rozosmialo ešte viac. Kopal nohami do strán a chytal sa rukami za brucho. Miestami som mala pocit, že sa udusí a to je už čo povedať, keďže upír nemusí dýchať. Edward na tom bol podobne. Už ma nebavilo ako sa na mne smejú a tak som sa zatvárila urazene a ruky si prekrížila na hrudi. Obaja naraz stíchli, pozreli sa na mňa, potom na seba navzájom a znova prepukli do hurónskeho smiechu.

No to som si mohla myslieť! Čokoľvek, čo urobím, ich rozosmeje. Už naozaj nemám potuchy, čo by som mala robiť. Do izby vtrhli aj ostatní, pretože môj hysterický krik bol zrejme počuť aj v Kalifornii. Keď si uvedomili, čo sa tu deje, začali sa rehotať už všetci a ja dokonca tiež. No čo?! Bolo to nákazlivé.

Keď sa to všetko ukludnilo, ostali sme v izbe len ja s Edwardom. Zdal sa mi byť trochu akoby neistý alebo nervózny. Neviem, čo to s ním v poslednej dobe je.

,, Za chvíľku sa vrátim.“ Povedal a odišiel. Nad jeho, pre mňa nepochopiteľným, správaním som len pokrútila hlavou. Po pár minútach sa pootvorili dvere a z nich vykukla Edwardova hlava.

,, Zatvor oči.“

,, Čože?“ Zase si pripadám ako cvok.

,, Zavri si oči.“ Znel už naliehavejšie a tak som radšej poslúchla a zatvorila ich. Nastalo chvíľkové ticho. Sem tam som začula jemné zavŕzanie dvier, šuchnutie a kroky. Potom bolo opäť ticho. ,, Už ich môžeš otvoriť.“ Povedal, keď som v to už aj pomaly prestala dúfať. Otvorila som ich a párkrát musela zamrkať, aby som uverila tomu, čo sa práve dialo.

Stála som na úplne inom mieste než je jeho izba. Než je ich dom, než je vôbec Forks. Stála som na zasneženej rovine. Predo mnou bolo jazero a za ním kopce prikryté bielym závojom. Noc bola zahalená rúškom tmy. Obloha prechádzala zo zajatia čiernej tmy do modrastého zafarbenia. Nebo bolo posiate hviezdami, ktoré žiarili ako tisícky diamantov, alebo ako upír na slnku (:-D). Bolo to nádherné. No celá tá krása prebila fakt, že sa predo mnou týčila polárna žiara. Naozajstná polárna žiara. Nevymyslela som si ju, naozaj tu bola. A to ešte krajšia než som kedy dúfala. Mala zelenkastú farbu a na nebi vytvárala závoje nepredstaviteľnej krásy.

(http://pauzicka.zoznam.sk/obrazky/Ostatne/Polarna_ziara_4 -pre lepšiu predstavu, je to ten tretí obrázok z vrchu)

Do očí sa mi nahrnuli slzy a teraz už tiekli prúdom. Nevedela som, čo mám robiť. Veď som stála bohviekde a predo mnou bolo niečo, čo som dúfala, že uvidím od mojich 6 rokov. Splnil sa mi môj sen. Mojím telom lomcovali tisícky pocitov. Bola som prekvapená, dosť nechápavá a najmä šťastná. Plakala som a zároveň sa smiala. Nevedela som, čo sa navôkol mňa deje, ale to mi bolo v tej chvíli úplne jedno.

,, A-ale ako?“ Dostala som zo seba užasnutým a koktavým hlasom. Hneď na to všetko zmizlo a ja som sa ocitla znova v Edwardovej izbe. Predo mnou stál Edward, ktorý sa na mňa láskyplne usmieval a akási, pre mňa neznáma, žena. Z jej výzoru som ihneď vedela, že je upírka. Bola bledá a podľa zlatavej farby jej očí sa živila krvou zvierat. Mala dlhé čierne vlasy zviazané do copu, ktorý jej spadal po ľavom pleci. Oblečená bola podľa najnovšej módy a jej krása mi vyrážala dych. Ako inak... už mi tá upíria krása lezie na nervy.

,, Hovoril som, že mám pre teba prekvapenie. Toto je Emily. Má schopnosť, pomocou ktorej ti môže ukazovať rôzne ilúzie.“

,, Ahoj. Rada ťa spoznávam. Edward mi o tebe veľa rozprával... Vlastne stále o tebe rozprával. Miestami som mala pocit, že sa už zbláznim.“ Prezradila mi Emily a zvonivo sa zasmiala a Edward? Ten sklopil nevinne hlavu a tváril sa, akože tam ani nie je. Keby sa mohol červenať, tak by vyzeral ako paradajka. Zasmiala som sa s ňou, pretože pohľad na Edwarda bol naozaj na nezaplatenie. Nejakú dobu sme sa spolu rozprávali. Dozvedela som sa, že pochádza z Anglicka, takže Ed za ňou musel letieť až tam. Stále nemôžem uveriť, že to všetko urobil pre mňa.

S Emily sme sa spriatelili. Bola veľmi príjemná, milá a zábavná. S Emmetom si určite rozumie. Potom sa ospravedlnila, že už musí ísť a odišla. Pred tým však povedala, že keď bude môcť sa ešte zastaví. Naozaj som si ju obľúbila a tak sa teším na stretnutie s ňou. Teda ak sa ho dožijem.

,, Ďakujem ti Edward, ďakujem, ďakujem.“ Začala som ho zahrňovať vďakou.

,, Len som ťa chcel urobiť šťastnou. Keď si mi o tom rozprávala doslova ti žiarili oči a potom som si spomenul na Emily. Išiel som za ňou a aj keď veľmi nerád, som ťa na chvílu opustil. Viem, že to nie je úplne ako v skutočnosti, ale....“ Dala som mu ukazovák na ústa. Musela som ho prerušiť. To sa jednoducho nedalo počúvať. Tak on mi venuje taký nádherný darček a ešte hovorí, že to je nič moc.

,, Nie, nie, nie. Bolo to nádherné. Ďakujem.“ A pobozkala ho na ústa. ,, Ani neviem, čo mám povedať. A už vôbec neviem, ako sa ti mám odvďačiť.

Keď som to povedala, začali mu tajomne plápolať oči. Mierne sa ku mne naklonil. Šúchal si rukou bradu a tváril sa, že premýšľa. ,, Hmmm, vedel by som o niečom.“ A ešte viac sa ku mne sklonil. Zasmiala som sa nad ním, ale hrala som jeho hru spolu s ním a musím uznať, že to bola naozaj zábava.

,, Áno, a čo také by to bolo?“ Opýtala som sa ho zvodne.

,, Skús hádať.“ A pobozkal ma. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Boli sme na sebe nalepený dlhú dobu. Po nejakej chvíli začali byť bozky kratšie a letmejšie, no i tak mi kvôli nim poletovali v bruchu tisícky motýlikov. Potom sme sa od seba už odtrhli a rozdýchavali tú vášeň, ktorá medzi nami iskrila.

,, Naozaj ti ďakujem. Bolo to fascinujúce, úžasné, prekrásne, nádherné...“ Pokračovala by som, ale prerušil ma bozkom. Neviem či z vášne, alebo ma len chcel umlčať, ale bolo mi to jedno. Dokázala by som sa s ním bozkávať celú večnosť a vlastne dúfam, že keď už budem mať tú možnosť, naplno ju využijem.

Autor: Pitrska (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?-6.kapitola: