Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?-4.kapitola

Edík =o** Můj Edík =D


Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?-4.kapitolaA ďalšia kapitolka. Som celkom rýchla, nie? No dúfam, že ste s ňou spokojní a svoj názor môžete uverejniť aj do komentov. Díkes a zatiaľ sa majte.... Vaša Pítrska

Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?!

4.kapitola

Liečba trvala dva mesiace. Potom, ju lekári ukončili. A čo bolo jej výsledkom?

Neúspech. Nezabrala. Aj naďalej bola mojím osudom smrť. Ako keby mi nemalo byť dožičené mať pokojný život. Akoby to bol osud alebo Boh. Ale prečo? Čo som urobila? Čím som si to zaslúžila?

Už som prestala dúfať, že sa uzdravím. Nemala som prečo mať v sebe čo i len štipku nádeje. Opäť som sa s nikým nerozprávala. Uzavrela som sa do seba a to aj preto, že ak by zistili v akom som psychickom stave, zranilo by ich to. A myslím si, že som im ubližovala už dosť. Ani jedna hláska nevyšla z mojich úst po dobu týždňov...či mesiacov? Netuším... ale pochybujem, že by to bola taká dlhá doba. To by som mala šťastie, že som prežila tie mesiace. Lenže s mojím stavom môžem umrieť kedykoľvek. Dnes, zajtra, o pár dní. Môj ostávajúci život je akoby v rukách náhody...alebo šťastia.

Všetci okolo mňa pobehovali a snažili sa mi pomáhať, ale k čomu to všetko? Jedného dňa som to už nevydržala a jednoducho vybuchla. Bohužiaľ, bola to práve Alice, ktorá si to musela všetko zniesť. Z mŕtveho ticha som sa prebudila do hysterického a zúrivého kriku.

,, Prečo mi už nemôžete dať pokoj?! Mám toho dosť! UMRIEM, ALICE! UMRIEM! Toto všetko je k ničomu! Nič nepomáha! Ja to už nevydržím!“ Kričala som ako splašená, no potom som už znela zúfalo. ,,Prosím....prosím, nevkladajte mi do rúk falošnú nádej. Ďalšie sklamanie už nezvládnem.“ Vravela som pošepky. Alice zo začiatku stála ako primrazená, ale keď začula môj zúfalý tón hlasu podišla ku mne a objala ma. Vzlykala som jej do ramena a cítila sa, ako už po miliontý krát unavene.

,, Neboj sa. Nejakým spôsobom sa to vyrieši. Len neplač.“ Utešovala ma Alice.

,, A-ako? Ako sa to vyrieši? Alice... ja-ja slabnem. Každým dňom sú pre mňa obyčajné ľudské úkony väčšou prekážkou. Za chvíľu sa nebudem vládať ani postaviť. Čas sa kráti. Už mi ho veľa neostáva.“ Zverila som sa jej s mojimi pocitmi a naďalej plakala.

Alice si ma odtiahla, chytila ma za ramená a pozrela sa mi naštvane do očí. ,,Takto už nikdy nehovor, rozumieš!?“ Neodpovedala som. Namiesto toho si ďalších pár sĺz prerazilo svoju cestičku po tvári.

,,ROZUMIEŠ!?!“ Opäť zakričala Alice a zatriasla so mnou. Len som zničene prikývla. Vedela som, že už som pokojnejšia. Všetko toto som v sebe dusila až príliš dlho a ono sa to predralo na povrch. Už sa to nezopakuje. Nesmie!

,,Prepáč mi to.“ Chrapľavo som zašepkala ako ospravedlnenie za môj hysterický výstup.

,,Nič sa nestalo, Bella. Je to v poriadku.“ Povedala a naďalej si ma kolísala v náručí. Nastala chvíľa ticha, ktorú opäť prerušil jej zamatová hlások.

,,Ešte ostáva transplantácia. Skúsime to? Bella, prosím nevzdávaj to a bojuj!!! Bojuj nielen za seba, ale aj za Edwarda. Bojuj za to, aby si mohla byť opäť s ním a to až naveky. BOJUJ!!!“ Povzbudzovala ma a mne to vlastne aj trochu pomohlo. Ale je to posledná možnosť. Ak sa nezdarí....

,, Dobre, Alice. I tak už mi nič iné neostáva.“

Ihneď na druhý deň sme sa Cullenovci a ja pripravovali na transplantáciu. Ak mám pravdu povedať, cítim sa zoslabnutejšie ako kedykoľvek predtým, takže dúfam, že to zvládnem. Išli sme za lekárom so špecializáciou na transplantácie. Volal sa Jeremy Salinger (Džeremi Salindžer). Urobil mi testy, či môžem operáciu podstúpiť a keď mi na druhý o dva dni oznamoval výsledky, netváril sa zrovna nadšene.

,, Slečna Swanová. Bohužiaľ...“ Doktor vydýchol, akoby sa pripravoval na niečo zlé a pokračoval. ,, Je mi to veľmi ľúto, ale ste až príliš slabá na to, aby ste mohli operáciu podstúpiť. Bolo by to až príliš riskantné. Mohli by ste počas nej umrieť.“ Oznámil mi a ja som si odfrkla.

,, Aj tak zomriem. Nie je to jedno? Mohla som to čakať.“ Povedala som a moje oči opäť zvlhli pod náporom bolestivých emócií. Sklonila som hlavu, zakryla si rukami tvár, po ktorej mi pomaly stekali slzy. Jedna za druhou mi putovali po líci až na krk. Edward ma objal a utešoval bozkami do vlasov.

Už nemám ani najmenšiu šancu to prežiť. Jediné, čo mi ostáva

 

je čakať na smrť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Viem, bolí to. Ale aj tak je to krásne, rozumieš?-4.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!