Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Victim - 3. kapitola

1.Maruska - Rozbřesk


Victim - 3. kapitolaTak, po dlhšej odmlke Vám pridávam ďalšiu kapitolu. Je mi ľúto, že tak neskoro, ale teraz mám toho naozaj moc. Blíži sa koniec školského roka, takže určite ma chápete. Ale prisahám, že hneď ako budem mať všetky známky opravené, kapitolky zo všetkých poviedok budú odo mňa pribúdať častejšie. Táto kapitola je o tom, čo sa dialo po Edwardovom príchode do klubu. Koho tam uvidel s Bellou? Pomaly Vám začnem odhaľovať temnejšiu stránku Edwardovho života. Čo je Edward? A čo vlastne chce od Belly? To sa ešte nedozviete, no v najbližších 2 kapitolách určite. Vopred upozorňujem, že táto poviedka bude mať ešte nanajvýš 5 kapitol. Od začiatku som ju plánovala takú krátku. Kapitola je venovaná tým, čo ju čítajú. A budem rada, ak mi aj teraz necháte akýkoľvek komentár. A rada prijmem aj kritiku, aby som vedela, v čom sa mám zlepšiť. Gina

Mal som 10 minút na to, aby som sa dostal ku klubu, takže pohoda. Aj tak bude Bella chvíľu meškať, tak, ako to majú ženy vo zvyku, keď idú na rande. Ženy nikdy neprídu skôr, aby nevyzeralo, že sa nemohli dočkať, ale ani moc neskoro, pretože to by potom vyzeralo, akoby tam ani nechceli byť. Ženy sú proste zvláštne.

Naštartoval som motorku a ponáhľal som sa k svojmu osudu.

Do klubu som prišiel ani nie za 10 minút. Bola tam, ešte skôr, ako sme sa dohodli. Zbadal som ju hneď, nedalo sa ju prehliadnuť. Biele tielko s hlbokým výstrihom a krátka červená minisukňa upútali moju pozornosť ako prvé. Potom som si však všimol, že sa baví s nejakým chlapom. Zvodne sa naňho usmievala a on ju hladkal po ruke. No nebol to nejaký chlap. Bol to jeden z tej partie, s kým bola včera v klube. Tak toto nie. Zaparkoval som, vypol motor a pre človeka rýchlejšou chôdzou som sa vybral ku vchodu. Je výhoda, byť rýchly. Tým, že Aro z nás nepije, len nám občas vpustí do krvi svoj jed, sa do nás dostáva časť jeho upírstva. Felix, Demetri aj ja máme o trochu lepšie vyvinuté všetky zmysly. Už veľa nechýba k tomu, aby z nás boli upíry, no kedy to bude, je len na nás. Ja som si svoj termín stanovil a ako viem, aj Felix a Demetri, takže čoskoro nás Aro opustí. Úprimne, neviem sa dočkať toho dňa.

Dobehol som pred klub a hneď, ako ma Bella zaregistrovala, odtiahla sa od toho chlapíka a sladko sa na mňa usmiala. Chlap sa tiež otočil a nenávistne na mňa zazeral. Úsmev som Belle opätoval, no nemohol som zabudnúť na jej spoločníka, ktorému som tiež daroval jeden pohľad. Nie však láskavý. Zľakol sa, videl som v jeho očiach strach. Nemal som mu to za zlé, ľudia takto proste reagovali. Už nie som len človek, majú sa prečo báť. Prišiel som k Belle, pritiahol si ju k boku a vášnivo pobozkal. Nebránila sa, pritisla sa mi na hruď ešte silnejšie a ruky mi omotala okolo krku. Bol to krátky bozk, ale zato veľmi vášnivý. Skoro som sa odtiahol, venoval jej ďalší úsmev a potom som sa otočil na jej spoločníka. Znechutene na nás zazeral.

„Bella, čo keby si nás počkala vnútri? Ja sa zatiaľ trošku porozprávam s tvojím priateľom,“ povedal som Belle, no pohľad som stále upieral na toho svalovca. Počul som, ako sa mu rýchlejšie rozbúchalo srdce a jeho pohľad nachvíľu preskočil zo mňa na Bellu. Prosil ju, aby ma s ním nenechávala samého. Videl som to na ňom. Bál sa ma.

„Ale samozrejme Edward. Počkám ťa vnútri,“ zašveholila svojím krásnym hláskom a ešte raz ma pobozkala. Obrovský vyhadzovač jej otvoril dvere a ona sa stratila v obrovskom oblaku dymu, čo vychádzal z vnútra.

„Ako sa voláš?“ prehovoril som na chlapíka. Pod prísnym tónom môjho hlasu sa trochu prikrčil, no potom sa znovu narovnal, akoby si uvedomil, že ja mu predsa nemôžem nič urobiť.

„Philip,“ odpovedal trochu roztraseným hlasom. To, že sa bojí, mi neušlo. Má sa prečo. Kývol som na vyhadzovača. Ten pustil ostatných čakajúcich do klubu a sám tam tiež vošiel. Boli sme dobrý priatelia. Z minulosti. No na verejnosti sme sa akoby nepoznali. On vedel, čo ja robím, poznal moje tajomstvo a ja zas jeho. Stávalo sa, že sme sa stretli. Tiež sa často sťahoval, ako my. Jeho povolanie mu nedovolilo zdržiavať sa nejakom mieste dlho.

„Takže Philip, vedel si, že Bella je moje dievča?“ opýtal som sa ho. Odvrátil pohľad a odpovedal. Tentoraz bol strach v jeho hlase badateľný.

„Nie.“

„No, ja tak predpokladám, že si to vedel. Včera si bol v klube s Bellou, no ona dala prednosť mne. Balil si ju, tesne predtým, ako šla so mnou tancovať.“

„Tak som to možno vedel, no a čo.“ Teraz už nazúrene kričal. „Čo si to dovoľuješ, si ju takto privlastňovať? Tebe nepatrí. Nikomu nepatrí. Ona si môže vybrať, s kým bude.“ Prišiel som bližšie k nemu.

„O jej osude je už rozhodnuté. Ja som o ňom rozhodol,“ zašepkal som, chytil ho pod krkom, vyzdvihol do výšky a prirazil o múr. Vyvalil na mňa oči a začal kopať nohami. Druhou rukou som mu zakryl ústa, aby nemohol kričať. Snažil sa brániť, rozhadzoval rukami v snahe ma zasiahnuť, kopal nohami, no bolo mu to na nič. Jeho ruky sa snažili odtiahnuť tú moju z jeho krku, no ja som svoj stisk nepovolil. Začal mu dochádzať kyslík.

„Bol si v zlom čase na zlom mieste,“ prehovoril som naňho posledný krát. Odtiahol som ho od múra a povolil stisk. Spadol a začal kašľať, naberal vzduch do pľúc, rukami udieral do zeme. Rýchlo sa odo mňa o malý kus odplazil. Prišiel som k nemu, zobral mu hlavu do dlaní a zlomil mu väzy. Ochabnuté telo padlo na zem. Bol mŕtvy.

Zobral som jeho telo a hodil ho do najbližšieho kontajnera. Keď jeho telo nájde polícia, určite to nejako ututlajú. Tak ako vždy. Nie raz ma podozrievali z vrážd, nikdy mi však nič nemohli dokázať. Predsa viem, čo robím. Nikdy za sebou nenechávam dôkazy, čo by ma mohli usvedčiť, nedajbože svedkov. Väčšinou sa rýchlo vyparíme z mesta, ak nastane problém, no teraz nemáme tú možnosť. Nikto ma nevidel a Belle poviem, že keď som s ním dohovoril, išiel preč s nejakou babenkou. Potom som ho už nevidel.

Zaklopal som na dvere klubu a o pár sekúnd sa otvorili a v nich stál Ivan. Ivan bol Rus, asi pred 7 rokmi prišiel do Ameriky predávať istým ľuďom zbrane. Zoznámili sme sa pri jednom veľmi výhodnom obchode. Vtedy som ešte nepoznal Ara a každý deň som sa kvôli svojmu “povolaniu“ bál o život. Neskôr prišla zmena, dozvedel som sa o upíroch a spoznal Demetriho s Felixom. Tí ma zoznámili s Arom. Odvtedy sme sa s Ivanom nevideli.

„Vybavené?“ opýtal sa ma s tým jeho typickým ruským prízvukom.

„Všetko v poriadku, priateľu,“ odpovedal som a vošiel som do klubu. Zábava bola v plnom prúde a ja som očami hľadal Bellu. Bola pri bare a popíjala nejaký drink. Sedelo pri nej nejaké dievča a o niečom živo diskutovali. Na tvári sa mi roztiahol úsmev a ja som sa vybral k nej. Objal som ju zozadu okolo pása a pobozkal ju na odhalený krk. Zaklonila hlavu a zavzdychala moje meno.

„Poď tancovať,“ poprosil som ju. Ani nezaváhala a už sa dvíhala zo stoličky. Ťahala ma doprostred parketu a teraz sme si konečne mohli užívať toho druhého. DJ hral rýchle pesničky, no Belle to zdá sa nevadilo, aj tak bola celým telom nalepená na mne a nechala sa viesť. Zvíjali sme sa na parkete minimálne hodinu, no potom sa mi zdala Bell trochu unavená a tak som ju prehovoril, aby sme si išli na chvíľu sadnúť.

„Čo si dáte?“ pýtal sa nás znudene čašník, keď sme si sadli do odľahlejšej časti baru, aby sme sa mohli trochu nerušene porozprávať. Kývol som hlavou na Bell.

„Mojito,“ odpovedala.

„Martiny,“ povedal som mu aj ja svoju objednávku a čašník sa odplazil preč. Bella sa zdvihla zo svojho kresla a presadla si ku mne na nohy. Chytil som ju okolo pása a ona si mi oprela hlavu o hrudník. Spokojne oddychovala. Užíval som si túto chvíľu, kedy sme len tak v tichosti sedeli a ja som ju hladkal na chrbte. Okolo nás bolo málo ľudí a nebol tu nik, kto by nás otravoval. Každý si našiel svoju činnosť. Podobnú ako my.

„Vieš, ja vlastne vôbec nie som taká,“ prehovorila Bella zrazu, zdvihla hlavu z mojej hrude a pozrela sa mi do očí. Moja ruka na jej chrbte sa na chvíľu zastavila a ja som sa snažil pochopiť, na čo konkrétne myslí.

„Ako to myslíš?“ opýtal som sa nakoniec.

„Vôbec nie som taká, akú ma všetci vidia. Rebelka, ktorú vychovala ulica. Tá, ktorá sa ničoho nebojí. No ja taká nie som. Je pravda, že som sa takto musela naučiť žiť. Keď som s priateľmi vonku, musím tak pôsobiť. Je to ako v divočine, tam vonku. Ten slabší zahynie. Uvedomila som si to naposledy, keď som bola s partiou. Zdrogovala som sa, mala som v sebe aj veľa alkoholu. Potom som sama odišla domov. Pamätám si, ako ma niekto prenasledoval. Potom už len to, ako som sa prebrala v nemocnici. Bola som sama, úplne mimo. Neviem, prečo som to urobila, či som sama sebe chcela niečo dokázať, alebo čo. Viem len jedno. Už sa to nestane. Nikdy viac,“ dohovorila a pritom mi stále pozerala do očí. Leskli sa v nich malé slzičky, potom sa spustili a kotúľali sa po lícach. Moje ruky, ktoré ju držali okolo pása sa ocitli pri jej tvári a malé slzičky jej zotreli. Už ďalšie sa však nespustili, bola silná. Teraz som dokázal pochopiť jej bolesť, dokázal som s ňou viac súcitiť. Mnohí by si iste povedali, že taký netvor ako ja nemôže milovať. No ja som mal pocit, že teraz, keď mi o sebe povedala to, čo nepovedala ani svojim priateľom, keď sa mi otvorila, akoby tieto slová zapríčinili, že sa moje srdce otvorilo práve tejto žene. Je zvláštne, že pred chvíľou som zabil človeka a teraz tu sedím, v náručí držím dievča, ktoré asi milujem. Už to viem isto. Zamiloval som sa.

„Prečo mi to hovoríš?“ opýtal som sa trošku prihlúplo. Bella sa na mňa usmiala a znovu si položila hlavu na moju hruď.

„Neviem. Verím ti,“ povedala a mne zmrzol úsmev na perách. „Je to zvláštne, že sa poznáme tak krátko. Vlaste veľmi krátko. No niečo ma k tebe ťahá. Nemám silu, no popravde ani nechcem, tomu odolávať. Chcem byť s tebou.“

„Ja tiež. Musím byť s tebou,“ odpovedal som úprimne aj ja. Slabučko sa zasmiala a zo stola si zobrala drink, ktorý stihol čašník priniesť medzitým, čo rozprávala. Bol som rád, že nepostrehla ten dvojzmysel, čo sa skrýval za mojou odpoveďou.

„Si taký tajomný. Nič o tebe ani neviem. Povedz mi o sebe niečo,“ prehovorila po chvíli ticha a znovu mi pozrela do očí. Pousmial som sa, čakal som, kedy sa na niečo podobné opýta.

„Takže, celým menom sa volám Edward Antony Masen. Prisťahovali sme sa s bratmi Felixom a Demetrim a strýkom pred pár dňami do Forks. Felix a Demetri sú synovia strýka Ara. Mňa si Aro zobral keď som mal 13. Moji rodičia mali autonehodu a o mňa nemal nik iný záujem. Predtým sme bývali v Chicagu, mojom rodnom meste. Celých 7 rokov. Aro tu však dostal nejakú lepši ponuku na prácu a tak sme sa presťahovali sme. Krátky príbeh, nič tajomné, ani nezvyčajné,“ povedal som jej svoj príbeh, ktorý sme mali aj s bratmi pripravený pre zvedavcov. Niečo bolo pravdivé, niečo nie. Nemohol som jej povedať náš skutočný príbeh, ešte nie. Možno sa všetko dozvie, no až vtedy, keď bude na to vhodná chvíľa. To teraz nie je.

„Tvojich rodičov je mi ľúto,“

„To nič. Zomreli už pred siedmimi rokmi. Ani si ich poriadne nepamätám,“ odpovedal som, tentoraz pravdivo. Zo stolíka som zobral svoj drink a hodil som to do seba na jeden krát. Jednou rukou mi prešla po tvári, potom sa zastavila a na mojich perách a snažila sa ich roztiahnuť do úsmevu. Zasmial som sa nad jej pokusom ma rozveseliť. Nebola taká, ako som si pôvodne myslel. Bola úplne iná. Potom zoskočila z mojich nôh a podala mi ruku. Zdvihol som sa teda a nechal sa dotiahnuť na parket. Hrali nejaký slaďák a tak som si k sebe Bellu čo najviac pritiahol. Ruky mi omotala okolo krku a ja som jej svoje položil na pás. Nechali sme sa unášať hudbou až kým niekto nevtrhol s krikom do klubu. Bola to nejaká žena, bolo vystrašená a triasla sa. Z hrdla sa jej ozývali vzlyky. Tí, čo boli blízko pri vchode sa ju snažili ukľudniť, no ona stále kričala. Kričala meno. Philip. Potom zamdlela. Všetci sa čudovali, čo sa deje, no len ja som presne vedel som. Spanikáril som. Trochu som sa odtiahol od Belly a ona na mňa zmätene pozrela.

„Poďme niekam inam. Kde budeme mať viac súkromia,“ prehovoril som na ňu a žiarivo sa usmial.

„Poďme,“ pritakala a tak som neváhal a vypadli sme. Prešli sme okolo skupinky, ktorá sa zhromaždila okolo tej dievčiny. Bella sa tiež chcela pozastaviť, no ja som ju ťahal preč. Vonku už nestál ani Ivan. Niekam sa znova vyparil, presne tak, ako to je jemu podobné. Preto sa tak ľahko tá baba dostala do klubu. Nasadli sme s Bellou na moju motorku, hodil som jej svoju prilbu  a uháňali sme k nášmu domu. Bella sa ma držala ako kliešť, no počul som, ako sa smeje. Pri mojej rýchlej jazde sme boli za chvíľu u nás.

„Vau,“ ušlo Belle z úst pri pohľade na náš dom. Aro bol zvyknutý na luxus, podľa toho sme si aj vyberali domy. Pohodlie na prvom mieste. Zobral som ju za ruku a viedol do domu. Nikto nebol doma, prekvapivo. Keď som za nami zatvoril dvere, zdvihol som si Bellu za zadok do náruče a pritlačil ju na ne. Moje pery spočinuli na tých jej, sladkých a teplých. Chtiac nechtiac mi na myseľ vyšla spomienka zo včerajšieho večera, ako som sa bozkával s tou blondýnkou. Tento bozk sa s tým včerajším nedal porovnávať. Jazykom som sa jej dostal do úst, pričom zavzdychala. Stisk jej nôh okolo môjho pása ešte zosilnel a ja som presunul svoje ruky na jej chrbát, pričom som sa jej dotýkal pod tielkom. Jej ruky sa mi zamotali do vlasov a ešte viac si priťahovala moju hlavu k tej svojej, naše pery sa ani na okamih nerozpojili. Cítil som však, ako jej dochádza dych a tak som sa s perami presunul na krk. Potom som si však niečo uvedomil. Znova sa tak správam, akoby mi na ničom inom nezáležalo iba na sexe. Včera som mal v posteli ešte inú, dnes chcem dostať Bellu. Som sviniar, no nechám jej čas. Ublížim jej. Skôr či neskôr sa to stane, no teraz nie. Odtiahol som sa od nej, svoje čelo som oprel o to jej a zhlboka som oddychoval. Bella nesúhlasne zamrnčala. Na tom som sa zasmial.

„Prečo?“ opýtala sa ma.

„Teraz nie je vhodný čas. Za chvíľu uvidíš prečo,“ odpovedal som jej a ona len nadvihla jedno obočie. Počul som, ako vonku pred domom parkuje auto. Pravdepodobne prišli Felix s Demetrim. Odstúpil som s Bellou od dverí a postavili sme sa ku schodisku. Ani nie o minútu sa otvorili dvere, no ten kto prišiel nebol Felix, ani Demetri, ale Aro. Videl som, ako sa zhlboka nadýchol a potom sa otočil k nám. Zazeral na Bellu. Jeho oči boli čierne ako noc. Bol hladný.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Victim - 3. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!