Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 4. kapitola

22.12.2010 (08:00) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1820×

„Myslíš, že to bude takéto stále?“

„Čo tým myslíš, miláčik?“ Sedela som na posteli a Jazz mi vyťahoval perie z vlasov.

„No, túto rodinu. Budeme stále takto pohromade, blázniť sa, radovať, budeme stále rodina?“ Jasper dal dole ruky, pomaly som sa k nemu otočila.

„Prečo rozmýšľaš nad niečím takým?“

Cítila som sa previnilo, asi si nezvyknem nikdy. Nemôžem týmito hlúposťami zaťažovať Jaspera!

„Ehm... ja si myslím, že budeme pokope vždy. Rodina sa nikdy nerozdelí na dlho.“ Vycítil moje pocity. Začínam prichádzať na to, že je nevýhodné mať za muža empata.

„Noe?“

„Hmm?“

„Nikdy si veľmi nehovorila o tom, ako si žila vo Volterre. Povedz mi o nej niečo.“

„Čo by si chcel vedieť?“ Snažila som sa tváriť nezaujato. No, táto téma nebola dvakrát najpríjemnejšia.

„Ako si sa tam dostala?“ 

A teraz čo? Rýchlo, vymysli niečo! Hlavne nebuď nervózna, kľud! Vyčarila som na tvári krásny úsmev.

„Vieš, že už ani neviem?“ Zamračil sa. Výborne, nič lepšie si nevedela vymyslieť, Noe?! Krucinál! 

„Mňa neoklameš.“ Priblížil sa ku mne s hlavou naklonenou mierne doprava a s prižmúrenými očami. Vyzeral trochu komicky. Povzdychla som si. Tak mu poviem aspoň časť pravdy.

„Ako človek. Bola som jedna z obetí... večera.“

„Ale prečo si prežila?“

„Netuším.“ Začala som ho bozkávať, nepáčilo sa mi, kde tento rozhovor smeruje.

„Ale... ale...“

„Áno?“ Ruky mi putovali po jeho tele, žiadne reč o Volterre, to je za mnou.

„Noe, to mi robíš naschvál?“ pýtal sa.

„No...“

„Tak, toto nie!“ zasmial sa a pretočil sa na mňa.

„Prečo mi neurobíš radosť? Aj ja ťa chcem raz trochu týrať.“ Našpúlila som pery, no on ich pobozkal a už sa neodtrhol.

Tie bozky boli pomalé, vychutnávajúce si jeden druhého, no zároveň nedočkavé. Jasperovo hladkanie po chrbte ma príjemne upokojovalo a tĺmilo. Za iných okolností by som sa na neho hneď vrhla, ale teraz nie! Za tie dva necelé roky, čo sme spolu, som ho spoznala dokonale. Vedela som, že sa k tomu rozhovoru ešte vrátime.

Jemne do mňa strčil a ja som padala do tých krásne nadýchaných vankúšov. Pomaly ma priľahol, chcela som sa brániť, pretože som už vedela, čo príde. Vždy ma týral až do nevydržania, páčilo sa mu to, pravdu povediac aj mne, no nebolo to fér. Odrazu niečo zacinkalo, prestala som sa sústrediť na Jaspera. Všetky moje zmysly sa venovali len tomu cinkotu.

„Jazz?“ prehltla som. Toto neveštilo nič dobré... pre mňa. Jeho zvrhlý úsmev mi vôbec nepomáhal ostať pokojnou.

„Áno, miláčik?“ Hladkal ma po rukách, moje prsty preplietol s tými jeho. Bolo to tak ukľudňujúce a intímne. Privrela som oči a užívala si to, ale znova sa ozval ten otravný zvuk. Aj keď nechtiac, strhla som sa a chcela zistiť, čo ma toľko ruší. Lenže niečo mi držalo ruku a stiahlo späť. Myslela som si, že to bol Jasper, ale to som sa ukrutne mýlila.

„Ty úchyl jeden!“ smiala som sa, až tak, že som nevedela prestať.

„To nemalo byť smiešne, ale vzrušujúce. A mal som pocit, že sa na mňa nahneváš a budeš zlá.“ Mračil sa.

„Ty si chcel, aby som bola na teba zlá?“ Podvihla som jedno obočie.

„Stačilo by, keby si sa vzpierala.“

„Čo?“ Mám taký pocit, že trávi príliš veľa času s Emmettom.

„Vždy ma to vyburcuje.“ Toto bolo na nevydržanie. Keby ma mohli bolieť ústa, už by som dávno zavíjala od bolesti.

„Nesmej sa.“ Našpúlil pery. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

„Dobre,“ ukľudnila som sa. „Daj mi tie putá dole a uvidíš aká budem zlá!“ vrčala som. Chce ma zlú, tak dobre.

„Nie.“ Vyplazil jazyk. Vážne, už to dávno nie je sranda, teraz sa bude smiať on na mne?

Prudko som sebou trhla a myslela si, že putá povolia, no nič.

„Ani to neskúšaj, typ mám od Emmetta.“ To som si mohla myslieť.

„Ale teraz... ideme na vec.“ Veľkomožne si pretrel ruky. Vôbec mi to nepripomínalo predohru, ale skôr ako nakrúcanie nejakej nepodarenej paródie.

„Jasper, nejako ma prešla chuť.“ Zastavila som ho akurát keď jeho ruky smerovali k mojej blúzke. Nepatrne zastali pred prvým gombíkom a nechceli sa pohnúť. Prisahala by som, že mu zaškubalo v oku.

„To nemôžeš myslieť vážne, však nie?“ Zmučene sa zvalil na posteľ vedľa mňa. Šanca pre mňa. Rýchlo, pokiaľ stihol niečo urobiť, som si na neho sadla. Ruky som mala prekrížené, kvôli putám.

„Zdá sa ti, že by som niekedy na teba nemala chuť?“ Priblížila som sa k jeho perám. Načiahol sa po nich, ale ja som sa uhla.

„Nebuď protivná.“

„Ja nie som protivná, ja som zlá.“ Pritakala som hlavou. Jasper už viditeľne nemal nervy. Vybral kľúčik, rozopol putá a odhodil do rohu izby.

„Hneď zajtra pôjdem kúpiť ďalšie, aj na nohy.“ Nič som mu nestihla odpovedať a už sa vrhol na moje pery. Držal ma za boky. Pohupovala som sa dopredu a dozadu a tým ho viac a viac dráždila, nahla som sa a bozkávala ho na krku. Z úst sa mu vydral neposedný, už aj tak priškrtený ston. Milovala som to, zvuky, ktoré vydával, zvuky vášne!

Tričko som mu roztrhala na dve polky, šetrí to čas. Jeho prsty som cítila na odhrnutej pokožke. Jasper odhodil blúzku a rýchlym pohybom si na mňa ľahol. Jednou rukou rozopínal zips na mojich nohaviciach a druhou sa pridržiaval. Mierne som sa zodvihla, aby mi ich mohol dať dole. Rukou zablúdil k lemu nohavičiek a tie len jedným trhnutím roztrhol, nasledovala podprsenka. Jemnými motýlými bozkami obsypával moje telo, ale zároveň ho mužnými rukami pevne držal. Cítila som sa tak, iba jeho. Jemne zatlačil na vnútornú stanu stehien, povolila som. Jazzove prsty sa – už tak známym smerom – začali pohybovať. Každým prírazom som bola vzrušenejšia a zrelšia na výbuch rozkoše. Svoj vrchol som cítila prichádzať po pár minútach, začala som rýchlejšie dýchať, no vtedy Jasper prestal.

Nechápavo som vypleštila oči do prázdna. Jemný bozk na mojich ústach ma aj tak nevytrhol z nechápavosti.

„To ešte nie je všetko.“ Pošmátral rukou pod posteľou a vytiahol fľaštičku s krásnou vôňou. Podobnou... krv! Moje oči zčernali, na love som už nebola dlho.

„Miláčik, teraz to bude dravšie!“

„Ty si blázon!“ zasmiala som sa.

Tú tekutinu, mne najobľúbenejšiu, mi rozlieval po tele, rozlial mi ju do lona a potom ju chutne oblízol. Stuhla som pri kombinácii týchto dvoch vecí. Šťavy rozkoše mi stekali po stehnách. Bol dokonalý, najlepší na svete, vo všetkých smeroch a v tomto obzvlášť. Môj pocit rozkoše sa nedal opísať. Jasper mi musel pridržiavať nohy, pretože mi celé telo ochablo. Pokračoval aj bez krvi, poloplnú fľaštičku položil vedľa seba. Tlmila som svoje pudy, ale pri mojom manželovi to nešlo. Mala som pocit, akoby mi ešte dopomáhal svojím darom, ale tým zlým smerom. Po chvíli som nechala to zviera v sebe prejsť na povrch. Vycítil to, krv rýchlo schmatol a odskočil na druhý koniec miestnosti. Chcela som ju dostať za každú cenu.

Bol to iný druh tranzu, vášeň a chtiač spojený s túžbou po krvi. Premiestnila som sa za Jazzov chrbát a krv mu vytrhla z ruky, pár kvapiek mu pristálo na tvári. Rýchlo som krv vypila a vrhla sa na Jaspera. Prudko som ho pritlačila k stene. Kvapky oblízla, až som sa zastavila na perách. Teraz som po ňom túžila nadmerne, nadľudsky, nadupírsky. Chcela som ho tak veľmi, že by mi v tom nič nezabránilo. Rozopla som mu opasok na nohaviciach, ktoré mal stále na sebe, následne gombík a zips. Všetko ostatné som roztrhala. Zviezla som sa na kolená, no Jasper  ma postavil naspäť.

No opäť som si kľakla, jemu sa to očividne nepáčilo, prestávalo ma to baviť. Premiestnila som si putá a pripútala ho o knižnicu. Konečne som sa mohla venovať tomu, čomu som chcela. Časť Jaspera, po ktorej som teraz najviac prahla som mala pevne v rukách. Bolo úžasné cítiť, ako pod mojimi pohybmi ruky tuhne. Nevedela som prestať. Nezaujímalo ma nič iné, len priviesť Jazza k vrcholu. Keď už bol v koncoch, vzala som ho do úst. Ešte len pri prvom dotyku s jazykom stonal. Bol taký úžasný! Tá chuť na mojich ústach, tie ohlušujúce zvuky z Jasperových úst, to všetko bolo lepšie ako afrodizijakum, ako čokoláda pre človeka. Chutne som si oblízala pery.

„Noe,“ šepol.

„Hmm?“ pohybovala som sa s rukou.

„Nedáš mi to už dole?“ prosil.

Zobrala som kľúčiky a rozopla putá. Vyhupol si ma do náručia, hodil na posteľ a spojil naše telá. Nečakala som to, vydala som hlasný vzdych. Pohyboval sa rýchlo, nestíhala som ani vzdychať. Mala som pocit, akoby som horela, vzrušenie mnou prebehovalo hore-dolu. Pritiahla som si Jaspera k mojim perám. Prsty som mu zaplietla do vlasov a bozkávala ho jemne. Vzdychali sme si do úst a pritom sa naše jazyky dotýkali. Bola som ako v siedmom nebi, milovala som ho, milovala som tieto občasné hry, milovanie s ním, rozhovory, všetko, každý jeho kúsok. Keď som prichádzala k vrcholu, zaťahala som ho za vlasy. Vďaky mojim vnútorným sťahom prišiel k nemu chvíľu po mne. Posledný môj vzdych patril jemu, keď nás rozpojil. Zvalil sa vedľa mňa a pritiahol si ma do náručia. Hladkal ma a bozkával za uchom. Len on vedel o tomto mieste, o mojom najintímnejšom.

„Milujem ťa najviac na svete, Jasper.“ Otočila som sa k nemu tvárou.

„To ty, si môj svet. Milujem ťa nestačí. Toto slovo mi nestačí, je slabé proti tomu, čo cítim ja.“ Odhrnul mi vlasy z tváre, ktoré mi neposedne padali do očí.

„Zatiaľ sa dohodnime na slovách milujem ťa.“ Usmiala som sa.

„Milujem ťa.“ Bozk. „Milujem ťa.“ Ďalší bozk. „Milujem ťa.“ Dlhý vášnivý bozk.

...

„Ahoj,“ pozdravila som sa Edwardovi, ktorý prišiel.

„Ahoj, Noe.“ Usmial sa.

„Čo nové s Bellou?“

„Už sa nevie dočkať konca školy.“ Pretočila som oči.

„Tak už ju nechaj. Rozhodla sa sama a ty jej to robíš len ťažšie. A ja si potom aspoň trošku vychutnám svojho bračeka.“ Prišiel ku mne a pobozkal ma na tvár. Spokojne som sa usmiala.

„Priveď ju k nám niektorý deň. Vidím ju iba v škole na obede, nie je len tvoja.“ Vyplazila som jazyk.

„Aj Bella ma prehovára, ale chcem s ňou tráviť každú voľnú chvíľu sám, neviem čo bude potom.“

„Čo by bolo? Bella to zvládne.“

„Nejdeš na lov?“

„Počkám na Jaspera.“

„Takže sa vidíme zajtra, ahoj.“ Vybehol hore schodmi a o pár minút neskôr som počula hladké pristátie z jeho balkóna.

Sadla som si do kresla a otvorila knihu, ktorú čítala Sim. Na prednej stránke stálo: Ako vychovávať päť detí a pritom uspokojiť manžela. Pozrela som sa na stranu, kde mala záložku. Kapitola s názvom: Ako vytočiť manžela – sa mi nesmierne zapáčila.

„Nie, Carlisle. Nabudúce tie dvere zavri. Keď nás prichytia, tak to neznamená, že nám to zvýši popularitu.“ Rýchlo som knihu zaklapla a upírou rýchlosťou prešla k nim.

„Mám na teba prosbu,“ povedala som Sim.

„Akú?“

„Jasper chce vedieť viac o Volterre. O tom, čo som tam robila, jednoducho všetko, čo mu mám povedať?“

„To, nie. Čo tak zrazu?“

„Vieš, že vyzvedali aj pred tým. Lenže teraz ich už neoklameme.“

„Máš pravdu. Keby sa Carlisle dozvedel...“

„Čo keby som sa dozvedel?“ mračil sa Carlisle.

„To by zaujímalo aj mňa, Sim.“ Prišiel Jasper. To nevyzerá dobre, bodaj by sa Emmett s Rose už vrátili z toho kina.

„Nič, všetko je v poriadku,“ odpovedala v kľude Sim.

„To si myslíš, že to zaberie?“ opýtal sa Jazz.

„Nie, vážne sa nič nedeje. Nejdeme na lov?“ chcela som zmeniť tému.

„Noe, tak už mi odpovedz na moje otázky. Ako si žila vo Volterre? A povedz mi všetko, nie len kúsok pravdy.“ Z jeho očí ku mne, neviditeľnou čiaru, došlo to odhodlanie, ale hlavne hnev. Nie hnev určený mne, ale tým spomienkam na Volterru.

„Jasper, ak ti to Noe nechce povedať, má asi dôvod.“ Zastala sa ma Sim.

„Aj ty máš dôvod?“ Carlisle uprel svoj pohľad na Sim, nevedela mu odpovedať. Jasper ma odrazu silno objal.

„Milujem ťa, povedz mi to. Povedz mi všetko.“ Nepúšťal ma zo svojho objatia. Obrátila som svoj pohľad na Simi, ktorá aj s Carlislom na mňa pozerala.

Perami som artikulovala vetu: „Čo mám robiť?“

Odpovedala mi: „Rob, čo musíš.“ Vedela som, že tým ubližujem sebe a aj Sim, no musela som. Ale problém bol, že som nevedela ako začať.

„Ja...“ odlepil sa odo mňa. „Hovorila som ti, že nás nechali žiť, lebo sme sa im zapáčili, ale to nie je všetko.“ Premiestnila som sa na gauč, Jasper za mnou hneď prišiel. Sadol si vedľa mňa a zobral moju ruku do svojej. Carlisle urobil to isté so Sim.

„Správali sa k nám divne, všetci. Caius bol obzvlášť milý, spriatelili sme sa. Bol zábavný, obľúbila som si ho najviac z celej Volterry. Ale po pár mesiacoch mi začal nosiť rôzne darčeky. Najprv to boli len kvety, bonboniery. Nepozastavovala som sa nad tým, bolo to len priateľské gesto, ale keď mi potom kúpil drahý náhrdelník, šaty, došlo mi to. Vydržiaval si ma a chcel niečo viac. Bolo to pre mňa nové, upírstvo, to všetko, brala som ho ako normálneho človeka. Nemala som prečo odmietať tie darčeky a takisto aj jeho. Páčil sa mi. Dokonca, raz ma zobral na večeru, nevyhrážal sa mi, ani nič podobné, nebál sa, že by som niekomu niečo vytárala. Keď sme prišli späť do hradu, bolo už takmer po polnoci a odrazu sa to stalo.“ Zahanbene som sklopila pohľad.

Jasper nič nehovoril, až teraz som si všimla, ako mi kŕčovito zviera ruku, zabolelo ma to, sykla som.

„Caius?“ predrel skrz zuby.

„Caius?“ zopakoval Carlisle.

„Takže, ty a on? Milovala si ho?“

„Nie, nie!“ zobrala som jeho tvár do rúk. „Jedinú osobu, ktorú som kedy milovala, si ty. Nikdy to inak ani nebude, vždy to budeš iba ty. Prosím, ver mi, láska.“ Chyby minulosti, ktoré som urobila sa vracajú. Vracajú sa mi späť a berú si daň za tie šťastné roky. Za dva nádherné roky, ktoré som strávila s Jazzom.

„Najradšej by som ho zabil! Ako sa ťa mohol len dotknúť?! Ale... si si istá tým, že si ho nemilovala, alebo nemiluješ? Prečo by si mi to inak tajila, keď je to minulosť?“ jeho hlas znel vykoľajene, utrápene a podráždene.

„Som si tým istá ako ničím iným na svete. A práve preto som ti to tajila. Je to minulosť a ja sa k nej už nechcem vracať. Bála som sa, že ti tým ublížim a vidím, že som mala pravdu.“

„A ty, Sim?“ chcel vedieť Carlisle.

Uprene som sledovala Jaspera, nič nehovoril, bol mimo, bála som sa o neho, ale aj tak som počúvala rozhovor medzi Sim a Carlislom.

„Aro,“ vysúkala zo seba rýchlo.

„Čože?!“ Carlislov hlas znel mierne hystericky.

„Áno, Aro. Caius chcel Noe a mňa Aro. Preto nás nechal žiť. Ja som sa snažila všelijako vykrútiť. Nebol mi dvakrát sympatický, ale Noe za to nemôže. On ju pobláznil a ona sa nechala, nemohla tušiť, že spozná teba, Jasper. A ja som nemohla tušiť, že nájdem teba, miláčik.“ Sim sa láskyplne usmiala na Carlisla.

„To len ja som urobila chybu, Sim nie. Sim bola proti, hnusil sa jej a navyše mal manželku. Len mne to neprekážalo, bolo som hlúpa! Prepáč mi to, láska.“ Pobozkala som ho, no žiadna odozva.

„Atheonodora o tom vedela, nič nepovedala, nemohla, bála sa. A Sulphicia? Ani ona Ara nemilovala, bolo jej to jedno.“

„Je ešte niečo, o čom by som mal vedieť?“ Konečne!

Pozrela som sa s obavou na Sim, potrebovala som vedieť, či ma podrží, videla to v mojich očiach, usmiala sa.

„Nie, už nič.“ Pobozkala som ho.

„Prepáč, Sim, ale Aro? Hocikto iný, ale prečo Aro? Vládca upírov, ktorý je môj priateľ – v rámci medzí? Prečo si mi o tom nepovedala skôr? Ako? Ako len mohol, ako si mohla ty? Ako ste mohli obidve?! Obidvaja sú tak povahovo odporní, sú to Volturiovci. Budú vás chcieť späť, ak sa to dozvedia?“

„A ty, Noe? Ty si tiež myslíš, že Caius bude rád, keď sa dozvie, že si s Jasperom? On je ešte horší ako Aro, nebude mať zľutovanie! Väzme si čo je jeho, ale ja o vás prísť nechcem a ani Jasper nie.“ Chápala som Carlisla, mal o nás strach, ale týmto nám napomáhal.

„My sme boli tiež Volturi!“ prehlásila som tvrdo. Sim ticho vzlykala a ja som nemala ďaleko k zrúteniu.

„A sme domá!“ zakričal Emm od dverí. Rose ho hneď umlčala, videla, že sa niečo deje.

„Čo je?“ protestoval Emmett.

„Musím ísť na lov,“ oznámil nám Carlisle. Ani sa na nás nepozrel a vyparil sa.

„Idem aj ja.“ Vybehol za ním Jazz. Sim ma objala a ja som sa cítila o trochu lepšie. Mala som radšej mlčať, ale bolo to nevyhnutné, ťažilo ma to. Netuším, čo bude teraz, ale dúfam, že týmto to všetko skončilo, viac mu už povedať nedokážem.