Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 16. kapitola

06.07.2011 (11:15) • NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1388×

Kde je tá Sim, dopekla! Už dávno tu mala byť, dúfam, že sa jej nič nestalo, aj keď mám zlý pocit. Potrebovala som sa trochu pozbierať. Keď Sim odišla rozčúlene za Caiom, vedela som, že ju mám zastaviť, ale nešlo to, tak veľmi som chcela. Moje telo bolo už po druhýkrát špinavé, chcela som zhorieť, spáliť sa, sama zo seba som bola znechutená. Prečo sa neviem brániť, prečo som pri ňom taká slabá? No, ako keby to nebolo nad slnko jasnejšie - Nate. Tak strašne sa bojím, že mu Caius ublíži, nechcem zažiť znova to, čo bolo pred dvomi rokmi, keď som myslela, že umrel, že môj synček umrel, že už žiadne dieťa nebudem môcť mať, a to, ktoré som mala, už nie je.

Nathan zaspal. Niekedy som mala pocit, že je chorý, že vždy tak rýchlo zaspí a potom spí veľmi dlho. Lenže to len mne čas ubiehal rýchlo, keď som sním bola a pomaly, keď som na neho čakala, aby som bola prvá, koho ráno zbadá. Nechala som ho samého v jeho izbe a išla pohľadať Sim. Prebehávala som cez všetky izby, pretože Nathan mal izbu až celkom na konci hradu. Keď tak o tom premýšľam, tak dôvodom nebola Marcusova prítomnosť pri Netaovi. Nie preto mali izby pri sebe, ale preto, aby som ho neucítila! Za toto všetko Caius raz dostane príučku!

„Strápnil si ma pred ňou!“ zastala som, bežala som akurát okolo Arovej pracovne, keď som započula ten hnusný, slizký zvuk – Caius.

„Brat môj, musel som. Myslel som si, že keď pristúpim na tú jej dohodu a navyše, keď ju zachránim pred tebou,“ rozosmiali sa, „že mi bude natoľko vďačná, že už konečne nebudem musieť podstupovať tie jej výlevy hnevu, keď si ju beriem.“ O čom to hovoria?

„Ja viem, ale aj tak! Aro, ty ju nevieš skrotiť, pozri na Noémi, aj keď sa vzpiera, nakoniec prestane, a pomaly si asi začína uvedomovať, že nemá na výber.“

„Neboj sa, aj to príde. Musím na Sim predsa skúšať rôzne taktiky, a keď nezaberie ani jedna, tak jednoducho prejdem na tú poslednú variantu, ktorá je najľahšia.“

„Aro, ospravedlňujem sa ti za to, že som si ju skoro vzal, ale liezlo mi už na nervy, ako vždy za mnou prídeš s nervami v koncoch, dúfal som, že ju skrotím.“

„To nestojí za reč. Ale ja som už dávno prišiel na to, že Sim neskrotí nik. Ale nemaj strach, aj ona má slabé miesta. Ak sa nedá skrotiť, tak si ju aspoň zotročím.“ Znova som počula smiech. Čože?! Čo to má znamenať?! Caius Sim skoro znásilnil a ona mi nepovie nič? Ako to mohol urobiť? Je to Caius, ale toto si dovoliť, nedarujem mu to!

Ďalej som už nepočúvala, premiestnila som sa do izby Sim. Sedela na posteli s knihou v ruke.

„Prečo si mi to nepovedala, Sim?!“ kričala som zúrivo.

„Pretože máš dosť vlastných problémov na to, aby som ti pridávala ďalšie,“ odpovedala mi pokojne.

„Prestaň! Prestaň ma z toho vynechávať, možno nie som taká silná ako ty, ale nedovolím, aby ti takto ubližovali!“

„Odkiaľ to vlastne vieš?“

„Mala som tú česť vypočuť si rozhovor Ara a Caia. A poviem ti, že tvoje dohody sú k ničomu. Celý čas vie čo robí a skúša ťa. Najlepšie na tom je, že po každý raz, keď sa na nás urobia, si o tom veselo idú poklábosiť.“ Bola prekvapená, očividne, doteraz si myslela, že s Arom sa vyjednávať dá.

„Sim, povedz, čo ti urobil.“

„Nič.“

„Okamžite mi povedz, čo ti urobil!“

„Noe, nechaj to tak.“

„Nenechám, nemá na to právo, nie, on vôbec nemá nič, nemôže si to dovoliť. Ani Aro nemá právo dotýkať sa ťa, jediný kto to môže, je Carlisle. Tak mi nehovor, že to mám nechať tak!“

„Nechcem ti robiť problémy, Noe! Celý čas ťa chránim, nemôžem ti dovoliť, aby si teraz urobila nejakú hlúposť!“

„Lenže ja sa musím Caiovi vzoprieť, nemôžem nečinne ležať, ako to teraz robím!“

„Ale jediný, kto tu niečo môže robiť, som ja. Ty si to dovoliť nemôžeš, máš syna!“

„A práve kvôli nemu to musím urobiť a kvôli tebe! Už bolo dosť toho, že si za mňa riešila problémy. Možno to nebude lepšie, nič sa nezmení, ale aspoň sa budem brániť sama. Dám Caiovi najavo, že jeho dobré chvíle už skončili a že to také ľahké mať nebude, pokým si na mňa vylezie!“ S týmito slovami som sa premiestila, počula som už iba Simiino hlasné:

„Nie!"

***

Počkala som si na neho v izbe, blížil sa čas, kedy prišiel, aby si ma vzal. Nemusela som čakať dlho, ani nie päť minút.

„Si pripravená?“ opýtal sa ma, stál do mňa asi dva metre.

„Teraz už hej,“ zapriadla som drzo. V ten moment som na neho skočila, nečakal to. Priklincovala som ho o zem. Vrčal ako zmyslov zbavený.

„Čo to má znamenať, Noémi?!“ predral cez vrčanie.

„Čoby, len ozvláštňujem náš sexuálny život! Aj ja si chcem užiť, vieš? A toto ma dokonale uspokojuje!“ smiala som sa mu do tváre.

Odrazu sa mi vyšmykol a pritlačil ma o stenu s rukou na mojom krku.

„Stačilo povedať, netušil som, že sa ti to páči na tvrdo.“ Možno sú Volturiovci mocní a v boji neprekonateľní, ale taktiku a techniky, ktoré ma naučil Jasper, tie neovládajú. Pár chvatmi som ho znova dostala na lopatky.

„Očividne som ti ja nestačila.“

„Ty... o tom vieš?“ prekvapene a sekavo koktal. Jeho hlava bola v mojich rukách a už som sa ju chystala odtrhnúť.

„Nie len o tom.“ Stačil jeden prudký pohyb a bol by bez hlavy. No odrazu ma niečo chytilo a skrížilo mi ruky vzadu.

„Nepotrebuješ náhodou pomoc?“ spýtal sa Aro odporným tónom.

„Zvládol by som ju aj sám!“ precedil skrz zuby Caius.

„Nebyť Ara, bolo by už dávno po tebe!“ prskala som na všetky strany.

„Nemohol mi újsť váš rozhovor, ale aj tak by ma zaujímalo, odkiaľ si to zistila,“ zapriadol mi pri uchu.

„Máte príliš veľké egá a príliš silné hlasy nato, aby som sa to nedozvedela,“ povedala som uštipačne.

„No, tak ak si to všetko počula, tak by som asi mal napraviť tvoju mienku o Caiovi... alebo skôr poškvrniť tú moju.“ Jeho ruka sa nebezpečne blížila k môjmu výstrihu.

Caius sa nahnevane blížil ku mne a k Arovi, myslela som si, že tomu zabráni, že ho ovládne žiarlivosť, ale on napokon len samoľúbo povedal:

„To aby si nepovedala, že len ja som taká sviňa, a len mňa ovláda túžba skrotiť vás.“

„Nemyslela som si, že si taký úbohý, že potrebuješ pomoc od Ara a nedokážeš zvládnuť jednu ženu ani svojimi vyhrážkami, Caius.“

Rozzúrene ma chytil pod krk a stlačil mi ho tak, že som cítila ako mi praská koža. Ruky ma už boleli z toho, ako mi ich Aro tlačil k sebe a nemienil ma pustiť. Inokedy by som už dávno začala panikáriť a v podstate by som sa do tohto ani nedala, ale odmietala som už byť iba Caiovou hračkou a rozhodla som sa, že ochránim seba, Nathana a aj Sim. Nastal čas, aby som sa už vo Volterre začala starať sama o seba, a nie aby to za mňa robila Sim, kvôli strachu, že sa môjmu synovi niečo stane.

Pozbierala som všetku svoju odvahu, sústredenie a premiestnila som sa na druhý koniec izby. V iný čas, ak by som bola v takej blízkosti, spolu so mnou by sa premiestnili aj Caius a Aro, ale teraz som do toho dala celé svoje vedomie a sily, aby som sa oslobodila. Nečakali to. Sami boli prekvapení, pretože vedeli všetko o mojej moci a doteraz som o tomto nevedela ani ja, ale môj inštinkt mi to našepkal. Ozvalo sa od nich zborové zúrivé vrčanie. V rohu izby som si všimla náradie do krbu, dve špicaté vidly. Neváhala som. Pohybom ruky som ich premiestnila k Arovi a Caiovi, a zapichla ich do nich takou silou, že ich zastavila až stena.

„Odteraz nebudem len tou slabou obeťou, možno som nevyhrala vojnu, ale túto bitku áno.“

„Toto ti len tak ľahko neprejde,“ zavrčal Caius.

Započula som kroky Sim, vedela som, že je to ona, pretože tak odhodlané kroky nemá nikto. Za pár stotín už stála pri mne a zmätene sa rozhliadala po izbe, až pohľadom zavadila o tých dvoch.

„Nie je ti nič?“ prehliadala si ma starostlivo od hlavy až po päty.

„Je mi tak fajn, ako ešte nikdy predtým,“ spokojne som sa uškŕňala.

Znova som mávla rukou a krbové náradie sa ocitlo na mieste, zato Caius a Aro bolestne klesli na kolená.

„Čo sa tu stalo?!“ zhrozila sa Sim.

„Mala som tú česť spoznať pravú tvár Ara. Nie je o nič lepšia ako tá Caiova.“

Aro sa postavil, no ešte predýchaval môj útok, po chvíli ho napodobnil aj Caius.

„Je to tvoja družka, vybav si to s ňou ty.“

Myslela som si, že Aro bude smelší a odvážnejší, a že sa aspoň pokúsi mi niečo urobiť, vyhrážať sa mi, odporovať mi, alebo ma potrestať. Lenže teraz už vedel, že to nepôjde tak ľahko. Zahanbene odchádzal, aj keď sa snažil vyzerať nad vecou, tak vládcovsky. Dokonca sa nepozrel ani na Sim, pretože vedel, aká je to preňho hanba a takisto ako aj vedel to, že sa zmenil aj v jej očiach, a že už nebude taký rešpektovaný. Síce som vedela, že sa to všetko vráti do starých koľají a v podstate sa ani nič nezmenilo, ale ja som začala byť v tomto ohľade silnejšia, a tak ľahko ma už Caius nedostane. No ak ma aj dostane, nebude to pre mňa nechutné, pretože to pre mňa nebude znamenať... nič! Rovnako ako aj pre Sim.

„Teraz už sa nebudeš môcť chváliť tým, aká som skrotená!“ odhodlane som mu zakričala do tváre.

„Asi ti tvoj syn nie je až taký milý, ako si hovorila, pretože inak by si si toto nedovolila!“

„Ak by si ma poznal tak, ako hovoríš, tak by si vedel, že som schopná ochrániť seba a aj svojho syna, veď práve si mal tú česť zistiť to.“ Znova som sa drzo uškrnula.

„Ešte sme neskončili!“ hrdo povedal.

„Práve si mi zobral tieto slová z úst.“ Povytiahla som jedno obočie. V ten moment sa Caius vyparil.

Otočila som sa na Sim a pozrela jej do očí. Do tých, ktoré boli ešte pred jedným dňom zlaté, no teraz boli krvavo červené. Farby, ktorej som sa najviac obávala, dokonca som ani nemala odvahu pozrieť sa do zrkadla na tie moje.

„No vidíš, a že hlúposť,“ zasmiala som sa.

„No... veď!“ nespokojne nado mnou krútila hlavou Sim.

„Ale poviem ti, cítim sa omnoho lepšie. Ten blonďavý imbecil si to zaslúžil.“

„Stále si myslím, že si sa zbláznila!“

Vzdychla som si. „Bolo už načase.“ Rozrehotali sme sa na celú izbu.

NoemiVolturiCullen

Simiik

Autor: NoemiVolturiCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 16. kapitola: