Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Vampire reality 14. kapitola

Selena Cullen


Vampire reality 14. kapitolaKeď trpíte, tak vám ešte prihodia.

„Nate?“

„Áno, mami?“

Ešte vždy som sa rozplývala, keď ma takto oslovil. Väčšinu času som trávila v jeho izbe. Za prvé, chcela som s ním tráviť čo najviac času, vynahradiť mu tie dva dlhé roky; za druhé, bavilo ma to, milovala som ho tak, ako nikoho iného na svete... snáď... iba jednu osobu... no a za tretie, vyhýbala som sa Caiovi. Tým jeho odporným rukám, ktoré sa ma vždy chceli dotýkať, pohľadu, ktorým ma röntgenoval a všetkému, čo sa týkalo jeho.

„Mami?“ zamával mi pred očami Nate.

„Môžeš mi povedať, čo ti najviac chutí?“

„Hmm?“ zvraštil svoje malé obočie.

„Myslím jedlo.“

„Mami, nie si taká stará, žeby si mala takéto výpadky.“ Zabijem ho, toho Caia zabijem, toto má určite od neho!

„Nate!“ pokarhalo som ho.

„Prepáč, mami, uniklo mi, takto sa väčšinou rozprávam s Chelseou, väčšinou rozprávam iba ja, a ona odrazu začne vrčať, nevieš čím to je?“ Tak to nemá od neho, ale odo mňa.

„Nie, netuším, ona je len určite rada. Pokojne v tom pokračuj.“ V duchu som sa zasmiala. A máš to, Chelseanka.

„Krv,“ odrazu povedal.

„Krv?“

„Pýtala si sa, čo mi najviac chutí.“

„Aká krv?“ Musela som to počuť. Aj keď som nemala právo odsudzovať ho, to som ani nerobila, len mám pocit, že sa ešte stále nedokážem zmieriť s tým, čo by už pre mňa malo byť samozrejmé.

„Tá červená, mami.“ Mám taký pocit, že si budú rozumieť so Sim, len netuším prečo.

„Nate, rozprávam sa s tebou vážne.“

„Mami, ja ti odpovedám vážne, veď ľudská, aká iná?“

„Tvoj o-o-ocko.“ Nevedela som zo seba vykoktať to odporné slovo. „On ti nepovedal, čím som sa živila?“

„Ja som pred pár dňami ani nevedel, že žiješ,“ odpovedal smutne.

„Prepáč!“ privinula som si ho ešte viac do svojej náruče a pošepkala mu.

„Nepila som ľudí, ale zvieratá.“

„Zvieratá?“ čudoval sa.

„No, nechcela som zabíjať ľudí, celkom som si ich obľúbila. Chodila som s nimi do školy, dokonca som sa s nimi aj v celku spriatelila.“ Spomenula som si na tichú Ang, vtipného Bena, Jess, ktorá vždy vedela o všetkom, Erica, dychtivého reportéra a na Lauren, sprostú Lauren. No, hlavne na Bellu, priala ma s otvorenou náručou, aj keď prišla o najlepšiu kamarátku – Alice.

„Ako to chutí?“ vyzvedal.

„Nie je to ako ľudská krv. Je to niečo nové, sprvu ti to nechutí, ale potom si na to zvykneš a je to v poriadku.“

„Prečo sa takto obmedzuješ?“

„Preto, aby som mohla žiť normálny život. Možno, keď budeš starší, tak to pochopíš.“

„Nie si rada upírom?“

„Ale som, miláčik. Milujem tento život, cítim sa slobodná - ,“ zarazila som sa. Teraz sa určite slobodná necítim, skôr ako zavretá v klietke. „Ale hlavne, milujem svoje schopnosti, rýchly beh, dokonalý zrak, sluch... len mám pocit, že o niečo prichádzam. Ale keď pijem zvieraciu krv, objavím to, nemusím sa báť, že niekomu ublížim a na oplátku môžem medzi nimi žiť.“

„A ocko ti dovolí piť zvieraciu krv aj tu?“

„Neviem, od kedy som tu, ešte som nejedla.“

 

***

 

Na hodinkách svietilo 22:03. Nathan zaspal z toľkého vyčerpania. Hrali sme sa, dlho rozprávali, ale už nič vážne, je predsa ešte dieťa na to, aby sa zaoberal dôležitými vecami. Aj keď na to zabúdam, pretože je taký inteligentný. Uložila som ho do postele, pobozkala na líce a odišla. Je jednoducho úžasný!

Úsmev na perách mi ostal do vtedy, kým som neuvidela Jane. Blížila sa ku mne s nosom hore a odpudzujúcim úsmevom na tvári.

„Noémi, užívaš si syna?“

„Čo je ťa po tom, krpaňa?“

„Urážaj si ma koľko len chceš, lenže mne ostane úsmev na tvári ešte dlho, keď sa budem pozerať na to, ako tu budeš kysnúť a užierať sa od smútku za svojou láskou,“ preniesla dramaticky.

„Ty o tom asi niečo vieš. Ako dlho si tu zavretá, šesťsto, sedemsto rokov, alebo viac? A čo Demetri? Ešte stále sa o neho delíš s Heidi?“

„Ty!“ Videla som na nej, ako žmúrila oči a chystala sa na mňa použiť svoju moc. Okamžite som sa premiestnila za jej chrbát a chytila ju okolo krku, stačil by jediný pohyb a nemala by ju.

„Ach, Janie, ty si sa ešte stále nepoučila. Si priveľmi pomalá.“ Pustila som ju a kopla do nej, až skončila na zemi.

Rýchlo som prebehla tých pár chodieb k Sim. Ešte stále vyhadzovala všetky farebné veci zo svojej skrine.

„On mi ich tam vždy vráti, čo si to dovoľuje?!“ rozčuľovala sa.

Neohlásila som sa, nezastavovala som sa, zastavilo ma až kreslo na ktoré som dosadla a schúlila sa v ňom.

„Noe?“ opatrne sa ma dotkla.

„Sim, stáva s zo mňa to, čím som bola. Ja to už nechcem. Nechcem! Čo to robím, prečo to robím?!“ zúfalo som zo seba chrlila.

„Čo sa stalo?“ nechápala.

„V podstate nič a zároveň všetko. Ale ja to cítim. Vo svojom vnútri cítim ako ma to všetko zožiera, pohlcuje, všetko dobro zo mňa prchá. Akoby som si už len nahovárala, že nie som zlá, akoby som klamala už aj Nathanovi.“

„Ako si, prosím ťa, na toto prišla?“

„Nahovárala som si, že to, čo som povedala Jasperovi, boli kvôli tomu, aby ma nechal, aby odišiel. Lenže mne ten pocit chýbal. Ublížiť niekomu, byť bezcitná, toto všetko sa derie na povrch a nedokážem tomu zabrániť. Pred chvíľou som skoro zabila Jane, a trvalo to ani nie minútu. Bojím sa toho, že tento hrad, upíri, toto všetko zo mňa vycicia už aj tú poslednú dobrotu. Bez Jaspera nie som jednoducho nič, nie viac ako ostatní v tomto hrade.“

Na mojom líci sa odrazu objavil veľký tlak, moja hlava sa rázne otočila doľava.

„Spamätaj sa!“ kričala na mňa Sim.

„Ty si... mi práve dala facku?“

„Noe, neopováž sa viac takto hovoriť. Nerob to pre seba ľahšie, neutekaj pred bojom. Nikdy si to nemala v povahe. Nenahováraj si veci len preto, pretože si tým chceš vysvetliť veci. To, čo si urobila Jasperovi, som urobila aj ja Carlisleovi a bolí to. Možno som k nemu nebola až taká krutá, ale ty máš dieťa. Povedz, čo pre teba znamená Nate?“

„Všetko.“

„A čo pre teba znamená Jasper?“

Premýšľala som, čo pre mňa znamená. Celý môj život? Nie! To on je môj život. Sú to dva dni, čo odišiel, a zo mňa vyprcháva ten život, ktorým on bol. Mala som to šťastie, že som ho spoznala a že mi odpustil, a ja mu urobím toto. Naplnil ma. Bola som uzavretá v tmavej cele, bez všetkého, bez Nate, stala sa zo mňa bezcitná beštia a len on mal ten kľúč, ktorý to všetko vypustil von a mňa tiež.

„Čo pre teba znamená Jasper?!“ naliehala.

„Všetko,“ zopakovala som.

„Vidíš,“ povedala už trošku miernejšie´. „Odpusť si to. Prišla si o syna, ale dostala si druhú šancu, máš ho. Ak by si Jazza neodohnala, znova by si stratila Natea a to by si už neprežila.“

„Lenže taktiež neprežijem bez Jaspera!“ vzlykla som.

„Je to ťažké a vysvetliť si to musíš už sama. No ja ťa nenechám podľahnúť, budem ti to pripomínať aj každý deň.“

„Ďakujem.“ Usmiala som sa. „Viem, že som sebecká, prepáč mi, ty máš svoje problémy a ja ťa zaťažujem tými svojimi.“

„Od toho som predsa tu. Navyše, máš to ťažšie.“ Tvár sa mi skryvila.

„Ou, prepáč, takto som to nemyslela. Chcela som tým povedať, že na to nie si sama.“

„Ja viem a sľubujem, že ti to raz vynahradím.“ Pobozkala som ju na líce a odišla. Potrebovala som sa prezliecť, dať si sprchu, raz a navždy si všetko vyjasniť. Bežala som okolo rôznych upírov, počula tie klebety, ktorými bol presýtený celý hrad. Každý sa nám smial poza chrbát, no pred nami boli krotkí a neodvážili sa ani na slovo. Sme predsa družky vládcov, pche!

Otvorila som obrovské, svetlé, dubové dvere, prešla obývačku spojenú s malou knižnicou, otvorila ďalšie dvere a vošla do mojej a Caiovej izby. Nikdy nebude naša, aspoň nie pre mňa. Veci som zo seba strhávala za chodu. Nemala som chuť na nič, bola som náladová. Cítila som sa šťastná, smutná, zradená, nešťastná, naštvaná, bezmocná. Stávala sa zo mňa schizofrenička.

„Krása.“ Odrazu som počula Caiov hlas. Rýchlo som sa otočila, schmatla som prvé, čo som mala po ruke, a zakryla sa tým.

„Ešte stále hanblivá?“ čudoval sa.

„Nie, ale ty nemáš právo sa na mňa dívať!“

Zasmial sa. „Ale mám.“

Snažila som sa zachytiť perinu, no nestihla som to. Držal ma pevne. Ak by som sa chcela premiestniť, premiestnila by som sa aj s ním, nemalo by to zmysel. Jeho nechutná ruka skĺzla na môj zadok a pery sa prisali na tie moje. Na tvári som ucítila slzu, aj keď som vedela, že tam byť nemôže, že je to len môj pocit. Hruď sa mi zvierala a srdce praskalo. Snažila som sa nevzlykať, nedať najavo, akú bolesť mi to spôsobuje. Neboli to bozky od Jaspera, ktoré boli jemné, milujúce, citlivé, vášnivé. Toto bolo dravé, bojovné, odporné. Stále ma k sebe tisol.

„Pane?“ ozvalo sa od vchodových dverí Afton. Nedovolil si prísť bližšie, samozrejme, mal to zakázané z viacerých príčin, plus to, že som tu bola nahá. Nebol až taký protivný, ako jeho manželka.

Caius na neho zavrčal, ale vzhľadom k jeho vzácnemu talentu sa krotil. Musel byť predsa „milý“. Afton dokázal vycítiť nebezpečie, či ohrozenie s presným opisom. To on vtedy upozornil Ara na to, že jedno nesmrteľné dieťa prežilo – Sashine, matka Tanye, Kate a Iriny.

„Čo chceš?“ precedil skrz zuby Caius.

„Heidy už dorazila.“

„Aha, už ideme.“ Počula som zaklapnutie dverí.

„Ideme?“

„Áno, obidvaja, ideme sa najesť.“

„Áno?!“ zavrčala som. „Pochybujem, že si mi dal doviesť nejakú zver.“ Znova som zavrčala.

„Pochybuješ správne.“

„Nejdem nikam, ľudí zabíjať nebudem.“

„Vážne? Ó, áno. Veď som počul tvoj srdcervúci prejav Nateovi.“

„Ty si nás špehoval?“

„Vážne ma to už nudí opakovať, nechce sa mi znova sa ti vyhrážať, veď ťa milujem a ty si to vôbec nevážiš, robím pre teba všetko.“ Ignoroval moju predošlú otázku.

„S čím sa mi tentoraz chceš vyhrážať?“

„S tým, čím vždy - naším synom.“

„Neverím, že by si bol schopný zabiť ho, ako hovoríš, je to náš syn!“

„Máš pravdu, ja by som to nedokázal, aspoň nie priamo. Hocikto by sa našiel a urobil to za mňa.“ Vrčala som, tak ako ešte nikdy.

„Noémi, prestaň, stačí jediné slovo a je po ňom.“ Prestala som. Mala som pravdu, tento hrad zo mňa vyciciava všetko dobré. Ak mu to dovolím a poviem mu áno, už sa možno nenájde cesta späť. Ale Nathan, kvôli Nateovi...

„Nech pri tom nie je.“ Pochopil a prikývol.

Obliekla som si na seba šaty, s príznačnou farbou. Trochu teatrálnosti neuškodí.

 

***

hudba

Stála som vedľa Caia a čakala na príchod ľudí, ktorých sem mali každú chvíľu vojsť. Neďaleko mňa stála Sim, nevyzerala dobre, bola naštvaná, no pomaly sa pripravovala na to, čo ju čakalo. Hlavou mi vírili myšlienky, plno myšlienok. Boli to síce len dva roky, čo som nepila ľudskú krv, ale bolo to niečo celkom iné. Niečo také, ako keď prestanete fajčiť a niekto vám znova vnúti cigaretu.

Ale toto bolo omnoho horšie, celý môj život závisel od krvi. Neprestávalo sa mi ľahko. Navyknúť si na zver bolo ťažké, no dva roky nie sú vážne tak veľa. Lenže ak začnem teraz, už s tým nikdy neprestanem, pretože sa odtiaľ nikdy nedostanem a aj keby, určite to bude trvať stovky rokov a potom... potom už bude neskoro. Jasper mal problém ešte aj po šesťdesiatich rokoch, ale mne nebude stačiť ani šesťsto. Bodaj by si tu bol, nedovolil by si mi urobiť to, čo urobím.

Dvere sa otvorili a ja som ucítila tú vôňu ľudí. Cítila som ich úplne inak ako inokedy. Bola som vyhladovaná, okrem iného. Felix s Demetrim dvere zavreli, úbohí ľudia sa obzerali a začínali byť vystrašení. Upíri sa na nich vrhli, no ja som nemohla. Videla som pred očami tú spúšť, bolo mi smutno. Ľudia kričali, prosili, ľutovali, ale nikto sa s nimi nebabral, boli im to jedno.

Vo vzduchu sa vznášala sladká krv, iná ako zvieracia. Táto bola omamná, lákajúca k činu, popoháňala a nútila urobiť to. Zviera vo mne sa prebúdzalo, no aj som ho zatlačovala späť. Prehltla som hromaďujúci sa jed v ústach. Zavrela som oči, aby som to zvládla, možno je ešte šanca...

„Mysli na svojho syna,“ pošepkal mi Caius a rozbehol sa zaútočiť.

Prepáč mi to Jasper, odpusťte, rodina.

 


 

NoemiVolturiCullen

Simiik



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Vampire reality 14. kapitola:

 1
3. Kačka
29.06.2011 [21:27]

Dokonalý! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.06.2011 [11:50]

CatharineSarahAnnsmutná kapitola pravda, ale stejně by se mi nejvíc líbilo, kdyby se Caius aa Noemi usmířili,což se sice nestane,ale jinak se moc těším jak to bude dál Emoticon Emoticon

1. Elisme7
21.06.2011 [22:25]

Volterru mám ráda a vy mě od ní tak odrazujete. Emoticon Že to Caia ještě baví. Emoticon Nemám ho ráda. (Ne že bych někdy měla Emoticon )
Jako vždy úžasná a tentokrát hodně smutná kapitola. Snad se to už brzy a pozitivně vyřeší. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!