Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » V dobrom aj zlom - 20. kapitola

14.12.2011 (20:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 5695×

Bella:

Studený vzduch prestúpil mojím telom. Chvela som sa. Tisla som k sebe chlpatú deku. V nej som mala dieťa. Cítila som jeho jemné pohyby. Zachvacovala ma panika. Chceli mi ho zobrať. Utekala som tmou a tisla si svojho anjela k hrudi. Doslova som fučala a stále sa otáčala. Zakopávala som o každú nerovnosť. Moje bosé nohy boli celé doráňané a boľavé. Dolu chrbtom mi tiekol pot a chladil ma. Predo mnou sa zjavila postava. Zastavila som. Muž, ktorý bežal za mnou, ma tiež dohnal. Bol to Edward. Jemné svetlo osvetlilo jeho tvár. Vyzeral nahnevane. Muž predo mnou dostal tiež známu tvár. Bol to Jacob. Díval sa na mňa a skrivil tvár.

„To decko musí preč,“ povedal Jacob. Edward ma chytil pevne za ramená a Jacob mi vzal deku. Deka sa trocha otvorila a zbadala som malinkú tváričku. Dieťatko malo bronzové kučierky a v očiach strach.

„Nie!“ vykríkla som. Edward mnou nepochopiteľne triasol a ja som len stále kričala.

„Nie!“ zakričala som. Edward sedel na posteli a naliehavo mnou triasol.

„Bella, to je len zlý sen,“ chlácholil ma Edward. Skočila som mu okolo krku a spustila šialený nárek. Nevedela som sa upokojiť. Celá som sa chvela a bola som celá spotená. Bol to tak živý sen, že mi chvíľu trvalo, než som sa spamätala.

„Bella, je to v poriadku. Si v bezpečí,“ šepol mi Edward do ucha.

„V bezpečí?“ Prudko som Edwarda odstrčila a vyskočila na nohy. „Chceš aby som dala dieťa preč a chce to aj Jacob. Tlačíte na mňa a mne sa snívajú tie bludy. Prenasledujete ma cez les a chcete mi zobrať moje maličké a...“ Edward sa na mňa díval s otvorenými ústami a ja som sa zarazila. Musela som vyzerať ako cvok. Pobehujem po spálni v rozťahanom tričku a panikárim. Edward sa postavil a chytil ma za ruky.

„Bella, nikto ti dieťa nevezme a do ničoho ťa nebudeme nútiť. Nebudeme už spomínať ukončenie tehotenstva, ale niečo ti musím povedať. Rozhodol som sa nerozviesť, chcem byť s tebou a rozhodol som sa cez všetko sa pokúsiť preniesť, ale neuľahčuješ mi to. Chcem mať svoju ženu. Nechcem byť vdovec!“ Vyvalila som na Edwarda oči. Chcela som niečo povedať, no nekompromisne pokračoval: „Ty si mi nedala na výber. Rozhoduješ sa o všetkom sama a mňa si vynechala zo svojich rozhodnutí a vynechávaš ma zo svojho života. Dokonca zo všetkého vynechávaš aj Jacoba. Neznesiem ho, ale mal by mať právo niečo k tomu povedať. Slabneš, chradneš a ja sa mám pozerať ako mi umieraš pred očami? Si deň odo dňa slabšia. Bojím sa ťa čo i len dotknúť, aby som ti neublížil. Neviem, čo mám robiť. Neviem, ako ti pomôcť. Som z toho bezradný.“ Hľadel mi do očí a bola v nich bolesť. Trpel. Vôbec som sa nad tým, ako to vníma, nezamýšľala. Brala som to tak, že sa na mňa hnevá pre neveru a on sa na mňa hneval pre moju sebeckosť. Zarazene som zostala stáť a z očí sa mi začali kotúľať slzy.

„Prepáč mi to. Prepáč, že som taká sebecká. Ja viem, že je to pre teba ťažké. Viem, že sa o mňa bojíš a viem, že si musím znova získať tvoju dôveru. Neviem, ako to celé dopadne, ja len dúfam, že to dopadne dobre. Verím, že prežijem a že moje dieťa bude v poriadku. Nič viac,“ šepla som.

„Myslíš, že ja si prajem niečo iné? Chcem, aby ste boli zdraví a v poriadku.“ Edward privrel oči a sklonil hlavu. Mala som chuť ho nejako utešiť, a tak som sa k nemu natisla. Objala som ho okolo pása a položila som hlavu na jeho rameno.

Hlavu mal stále sklonenú, a tak som mu pozrela do tváre. Stretli sa nám pohľady. Zatúžila som po jeho perách. Chcela som znova cítiť ich chuť, no bála som sa odmietnutia. Šialene som túžila po obyčajnom bozku od Edwarda. Trocha som sa nadvihla na špičkách. Dotkli sa nám nosy. Edward sa zhlboka nadýchol a potom sa sám pritisol k mojim ústam. Bol to nevinný bozk. Bol to obyčajný dotyk pier a ja som sa celá rozplývala. Ruky som mu omotala okolo hrdla. Edward mi však ruky chytil a stiahol ich zo seba.

„Musíš sa vyspať. Zajtra s tebou pôjdem do nemocnice za Carlislom. Dobre?“ opýtal sa trocha pridusene. Prikývla som. Vrátila som sa do postele a Edward si sadol k jej nohám a vzal do ruky knihu.

Ráno ma prebudila Rose. Sedela na posteli a dívala sa na mňa. Keď som otvorila oči, trocha som nadskočila.

„Rose, dostanem z teba infarkt.“ Pretočila som sa a naťahovala som si stuhnuté svaly.

„Niekedy keď spíš, slintáš. Vieš o tom?“ opýtala sa Rose a ja som vybuchla do smiechu. Umyla som sa a vliezla do šatníka. Začala som prehrabovať vešiaky. Hľadala som červené tričko, ktoré som si chcela obliecť. Rose strčila hlavu do dverí.

„Čo robíš?“ opýtala sa.

„Hľadám červené tričko, prestrihnuté pod prsiami,“ šepla som. Rose začala prehrabovať opačnú stranu. Nahla som sa ku škatuli od topánok a otvorila ju. Na moje prekvapenie tam bola farebná deka. Vzala som ju a šla s ňou do izby. Začala som si prezerať veci v nej. Bola tam maličká čiapočka, papučky, košieľka a dupačky. Všetko ladilo k deke, dokonca aj maličký medvedík. Rose vyšla víťazne zo šatníka s tričkom v ruke a prešla ku mne, keď zbadala, čím som zaujatá.

„To je ale rozkošné,“ povedala dojato.

„Nekúpila si to ty?“ opýtala som sa. Rose len zatriasla hlavou a primeriavala k sebe drobunkú košieľku.

„Tak to potom musela kúpiť Alice. Je to nádherné.“ Na bábätko som zatiaľ nič nemala. Úhľadne som to uložila na kraj postele. Rose ma nechala sa poobliekať. Chcela som sa ísť naraňajkovať, ale všimla som si otvorené dvere na Alicinej izbe. Nakukla som. Alice sa práve nakrúcala pred zrkadlom v nových šatách. Zasmiala som sa a Alice urobila profesionálnu otočku, aby som si ju mohla prezrieť.

„Čo hovoríš?“ Uškrnula sa.

„Krása. Alice, ďakujem za to detské oblečenie. Je to rozkošné,“ šepla som. Alice sa zatvárila prekvapene.

„Aké oblečenie?“ opýtala sa.

„No, to v šatníku v škatuli od topánok,“ povedala som  uvoľnene. Myslela som, že som odhalila jej prekvapenie.

„Pre dieťa si mi zakázala nakupovať,“ povedala nechápavo.

„Tak kto to kúpil?“ Prekvapene som zakrútila hlavou.

„Možno Edward. Môj braček sa tvári ako skala, ale ani on neodolá.“ Alice sa tajomne zasmiala.

„Kde je teraz?“ opýtala som sa.

„Chystá ti raňajky,“ povedala moja sestra a ja som sa rýchlo rozbehla ku schodom. Chcela som sa mu poďakovať. To gesto ma dostalo. Zrazu som mala ohromnú radosť. On kúpil môjmu cvrčkovi niečo rozkošné, z čoho vyplýva, že má predsa len trochu to malé vo mne rád.

Šla som ku kuchyni, z ktorej sa okrem vône šíril aj dosť veľký hluk. Edward pobehoval po kuchyni s mobilom na uchu a s niekým živo diskutoval. Smial sa. Očividne si ma nevšimol, čo bolo zvláštne, ale bol pohltený miešaním a pridržiavaním telefónu, aby mu nespadol. Chcela som na neho vybafnúť. Ako často sa stáva, že prekvapíte upíra. Zakrádala som sa ako mačka a ani som nedýchala, aby ma neodhalil.

„Nie, nerozviedol som sa s ňou. Nemohol som ju predsa opustiť, keď sa na ňu vykašľal Jacob. Čo by som to bol za muža?“ Zrazu ma ten hovor začal zaujímať. Zostala som stáť.

„Áno. Vieš, že mi to chýba. Bol to skvelý týždeň. Vďaka tebe som si utriedil myšlienky a trochu sa rozptýlil,“ povedal stále dosť uvoľneným tónom.

Vajíčka na panvici trocha prskli. Edward schmatol utierku a zasmial sa.

„Neuveríš mi, ale robím vajíčka. Nepovedala by si, že viem variť, že?“ Edward sa zas zasmial, no potom stuhol a prudko sa obzrel. Pozrel mi do očí.

„Musím končiť,“ povedal do mobilu a položil ho na stôl. Díval sa na mňa dosť prekvapene.

„Nepočul som ťa,“ šepol roztržito. Ja som sa nasilu usmiala. Bola som zaskočená. Chcela som vedieť s kým o mne hovoril a o to viac, že to bola nejaká žena.

„S kým si telefonoval?“ opýtala som sa. Edward sa otočil k sporáku a dal vajíčka na tanier. Položil ho na pult.

„Najedz sa a pôjdeme,“ povedal, akoby moju otázku nepočul, a tak som ju zopakovala.

„S kým si telefonoval?“ šepla som.

„S nikým,“ odbil ma a nechal ma v kuchyni samú. Sadla som si k vajíčkam a uprene som pozorovala mobil na linke. Zrazu som sa cítila mizerne. Smial sa a bavil s nejakou ženou a ja som pocítila zvláštnu ťažobu v hrudi. Bolelo to. Stačilo, aby povedal, že je to niekto, koho poznám, alebo aby povedal čokoľvek, čo by ma trocha upokojilo. Brala by som, ak by sa začal nejako vyhovárať, ale toto. Moja fantázia pracovala. Podviedla som ho. Čo ak mi to vrátil? Čo ak bol s nejakou ženou, ktorá ho utešovala? Všetko to nadšenie, čo ma zachvátilo ohľadne tých vecí, bolo preč a bola tu len neistota.

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek V dobrom aj zlom - 20. kapitola: