Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upírova milenka - 5. časť

08.08.2011 (19:15) • ada1987 • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2885×

5. časť

Strhla som sa a prudko som otvorila oči.

„Bella, ako sa cítiš?“ ozval sa vedľa mňa hlas, ktorý by som mala spoznať. Pozrela som sa na fúzatú tvár sympatického muža. Prekvapene som zamrkala. Aha, jasné! Charlie, môj otec!

Pokúsila som sa posadiť, ale to zrejme nebol najlepší nápad, pretože sa mi zatočila hlava, a tak som vyčerpane klesla späť do podušiek.

„Nevstávaj, Bella, ešte si ublížiš!“ povedal Charlie. Hádať sa s ním nemalo zmysel, a tak som si poslušne ľahla. Vtom ma čosi napadlo.

„Ako dopadla operácia?“ opýtala som sa.

Charlie sa zatváril smutne.

„Nádor bol príliš veľký, Carlisle mohol odstrániť len polovicu.“

„A tá druhá polka?“ spýtala som sa zdesene.

„Tú odstráni až o mesiac, keď zosilnieš. Dvakrát si mu odišla,“ dodal vyčítavo.

Zalapala som po dychu. Dlhú chvíľu nik z nás neprehovoril. Nielen pre to, že ani jeden z nás nebol veľký rečník, ale hlavne preto, že sme si obaja uvedomovali vážnosť tejto chvíle.

Bol to napokon Charlie, ktorý prerušil mlčanie.

„Ja už pôjdem, dcérka.“ Vstal a pobozkal ma do vlasov. „Zajtra príde Renée i s Philom,“ dodal, keď odchádzal.

„Charlie!“ zastavila som ho, keď bol už pri dverách. Otočil sa.

„Kto priniesol tie kvety?“ ukázala som rukou na záplavu kvetou v mojej izbe.

„To má na svedomí Edward. Carlisle ti vybavil samostatnú izbu, takže budeš mať súkromie.“

„Edward vylúpil kvetinárstvo?“

Charlie sa usmial.

„Radšej nechcem vedieť, koľko ho tie ruže stáli.“ Usmial sa.

„Ani ja,“ pomyslela som si.

„Dobrú noc, Bella,“ rozlúčil sa Charlie a ja som osamela.

Takmer celú noc som nespala a premýšľala nad upírom zo svojho sna. Kto to bol a prečo ma bozkával? A kto bola tá ruská upírka?

Na JIS-ke som ležala ešte dva týždne, keď ma konečne prepustili do domáceho liečenia. Charlie si chcel kvôli mne zobrať voľno, čo som nemohla dovoliť. Našťastie sa mi podarilo presvedčiť ho, že môžem zostať doma sama. Bola som rada, že už nie som v nemocnici. Každý deň u mňa niekto bol. Či už Jessika, Mike, Angela, Ben alebo Jacob. Len od Cullenovcov neprišiel nik. Samozrejme, ak nerátam Carlislea, ktorý bol mojim ošetrujúcim lekárom.

„Carlisle?“ začala som jedno popoludnie, keď som bola u neho na kontrole.

„Áno?“ Zdvihol zrak a uprel na mňa svoje veľké, zlaté oči, ktoré mi tak veľmi pripomínajú jeho.

„Prečo ma nik z tvojej rodiny ešte nenavštívil?“ vyriekla som otázku, ktorá ma už dlho trápila.

„Myslia si, že ich nenávidíš a že si neželáš návštevu kohokoľvek z nich.“

Odvrátila som zrak. Carlisle ma mal dokonale prečítanú.

„Alebo to tak nie je?“ spýtal sa a doslova ma prepaľoval pohľadom.

Neodvetila som a nervózne som žmolila rožtek prikrývky.

„Tak prečo mi Edward stále posiela kvety?“ snažila som sa zmeniť tému.

Očarujúci úsmev rozjasnil jeho tvár.

„Pretože ťa miluje,“ vysvetlil a ja som sa nezmohla na slovo.

O necelý mesiac som podstúpila druhú operáciu, po ktorej nastala zdĺhavá chemoterapia. Tú som znášala s veľkými problémami, pretože som často zvracala a bola som unavená. Ale rakovinové bunky sa už našťastie neobjavili, a tak Carlisle po ťažkom liečení mohol s čistým svedomím prehlásiť, že som zdravá.

Prirodzene, že som bola šťastná. Vyčerpaná, s občasnými bolesťami hlavy a bez vlasov, ale zdravá. V nemocnici som mala stráviť ešte týždeň na pozorovaní, než ma konečne pustili domov. Celkovo som sa cítila dobre, až na nezvykle silné migrény, ktoré ma trápili počas celej chemoterapie.

Prvú noc som prespala pokojne, vďaka niekoľkým injekciám, čo sa nedá povedať o druhej noci. Vŕtačka znova začala vyvádzať, takže som nemala na výber a musela som zazvoniť na sestru, ktorá mala dnes nočnú službu. Čakala som niekoľko minút. Nič. Zazvonila som znova. Zasa nič. Celkovo som zvonila štyrikrát, vždy v rozpätí desiatych minút, ale žiadna sestra sa na okolí neobjavila. Nezostávalo mi teda nič iné, ako sa pobrať za nimi.

Tackala som sa nemocničnou chodbou, rozmýšľajúc, ako čo najhoršie vynadať dotyčnej sestre. Kto to kedy videl, aby chorý pacient musel sám chodiť za sestrou? A čo by som robila, keby som mala zlomenú nohu, radšej ani nechcem vedieť. Určite tam sedia, podriemkavajú alebo pozerajú nejakú telenovelu a popíjajú kávičku. Ktovie, či by ju Charlie mohol zatknúť za neplnenie si svojich povinností, ktoré ohrozujú život a zdravie pacienta?

Konečne som sa dokymácala k sesterskej izbe, keď som začula hlasy.

Sestra číslo jeden: „Takže odchádzajú už dnes?“

Sestra číslo dva: „Áno, dnes v noci. Doktor Cullen ešte včera slúžil nočnú.“

Sestra číslo jeden: „To je škoda, taký dobrý doktor...“

„A taký krásny chlap..." dodala druhá sestra a obe sa rozosmiali.

Ako v mrákotách som sa oprela o stenu. Takže odchádzajú! Znova!

Koniec 5. časti

4. kapitola 6. kapitola

Autor: ada1987 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upírova milenka - 5. časť: