Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri vs. Morské panny 4. kapitola

14.10.2011 (20:00) • 11dalia11 • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1058×

4. kapitola

Bella

Vošla som do triedy. Pozrela som sa na Edwarda. Vyzeral úžasne. Sadla som si vedľa neho a vdychovala som jeho vôňu. Nemohla som jej odolať.

„Ahoj!“ pozdravila som ho. Nechcela som to vyťahovať, ale moja zvedavosť vyhrala a opýtala som sa ho:

„Čo si včera u nás hľadal?“ Vyzeral prekvapene. Určite nevedel, že som ho videla, ale veď akoby aj mohol, keď som si na tom dala tak záležať.

„Ty si ma videla?“ opýtal sa ma.

„Videla som ťa ako sa rozprávaš so Spikeom. Povedal ti to, že?“

„Áno, povedal.“ Neviem, ako som si predstavovala jeho reakciu, ale takáto to určite nebola.

„Pochybujem, ale o tom, že si tam bol za Spikeom. Čo si tam robil?“ Edward neodpovedal.

„Prečo mi to nechceš povedať?“ opýtala som sa ho nahnevane.

„Nie je to tvoja vec,“ odpovedal zúrivo a otočil sa.

Vedela som, že som prekročila medze, ale chcela som vedieť, prečo tam bol, ale radšej som sa ho na to už nepýtala. Do triedy vošiel učiteľ a všetci stíchli. Hodina ubehla rýchlejšie ako som si predstavovala a aj inak.

Edward so mnou už do konca hodiny neprehovoril a na konci sa úplne vyparil. Bolo mi z toho hrozne. Nechcela som sa s nikým rozprávať, ale Rocky a Cindy ma dohnali a začali sa ma na všetko vypytovať.

Edward

Vedel som, že som jej nemal tak odvrknúť, ale nevedel som, čo jej mám povedať. Nechcel som, aby ma tam videla a mňa to celkom prekvapilo. Dalo by sa povedať, že menej ako keď som sa dozvedel, že je morská panna a to som ani nevedel, že nejaké morské panny existujú.

„Ahoj, Edward!“ pozdravila ma Alice.

„Ahoj!“ odzdravil som ju a zrýchlil krok. Dúfal som, že sa jej tak strasiem, ale samozrejme to nepomohlo.

„Čo sa stalo?“ opýtala sa ma.

„Nič.“ Alice nevedela, že je Bella morská panna. Vlastne som to nikomu nepovedal a nemal som to ani v pláne. Je to jej tajomstvo a ja ho nemám právo prezradiť každému, na koho narazím. Bolo by to nesprávne. Prišli sme k miestu, kde sme sa mali rozdeliť, ale Alice sa odo mňa nevzďaľovala.

„Deje sa niečo?“ opýtal som sa jej.

„Volal Carlisle. Máme ísť domov...“ povedala a odtiahla ma na parkovisko. Všetci nás už čakali v aute. Nasadli sme do auta a odišli. Zabočil som do malej uličky a zbadal som náš dom. Zaparkoval som a vystúpili sme z auta. Carlisle nás už, aj s Esme, čakali. Pribehli sme k nim do izby a vtom som začul Carlisleove myšlienky. Chcel sa rozprávať o nich.

„Carlisle, to nie je naša vec...“ povedal som mu v nádeji, že sa na to vykašle, ale mýlil som sa.

„Edward, to je naša vec. Musíme vedieť, čo sú zač. Čo keď nás prezradia?“ povedal.

„Neprezradia!“ povedal som mu.

„Ako to môžeš vedieť. Nevieš, čo si myslia a tým pádom o nich nevieme vôbec nič!“ Otočil sa k Alice. „Mala si nejakú víziu o nich?“ opýtal sa jej.

„Áno,“ povedala Alice a smutne sa na mňa usmiala.

„O čom bola, Alice?“ opýtal sa je Carlisle. Nemohol som tomu uveriť. Bola to dobrá správa, ale aj tak... Bella aj s jej kamarátkami v našom dome? Čo tu robili? Ničomu som nerozumel a ani Alice tomu nechápala, alebo sa len snažila tomu nechápať.

„To je všetko, čo som videla...“ povedala Alice.

„A čo tu robili? Dom bol prázdny?“

„Nie. Sedeli s nami na pohovke a pozerali film...“ povedala Alice.

„Je to vážne všetko?“ Carlisle sa na mňa pozrel.

„Áno. To je všetko. Teda, vyzeralo to tak, že sa s nimi dobre bavíme...“ Ja som Alice vôbec nepočúval. Páčila sa mi takáto budúcnosť. Ja a Bella a dobre sa bavíme s mojou rodinou.

„Edward, je ti niečo?“ opýtal sa ma Carlisle, nie preto, že by sa o mňa bál, ale skôr preto, akoby vedel, že niečo skrývam.

„Som v poriadku...“

„Určite? Nechceš nám niečo povedať?“ opýtal sa ma Carlisle neveriacky. Ja nedokážem klamať svojej rodine, ak ide o niečo takéto závažné. Hoci som vedel, že nás neprezradia, oni si mysleli, že tu je aj taká možnosť.

„Viem čo sú zač, ale...“

„Ale...?“

„Je to ich vec. Oni neprezradia naše tajomstvo, nechcem prezradiť to ich...“ povedal som zahanbene.

„Edward, my to nikomu nepovieme a ty to dobre vieš. Je to len preto aby sme vedeli s kým máme dočinenia a ako to, že o nás tak veľa vedia...“

„Rozprával som sa s tým Spikeom a on mi povedal, čo sú zač,“ povedal som. „Sú to morské panny,“ dopovedal som a všetkým naokolo spadla sánka.

„Edward, morské panny sú jediné bájne bytosti, ktoré si ľudia naozaj vymysleli. Neexistujú!“ povedal mi Carlisle.

„Tak to povedz im!“ povedal som a odišiel som preč.

Bella

Bola som hrozne sklamaná. Edwarda som už celý deň nevidela. Bolo to akoby sa vyparil. Vošli sme dovnútra a sadli si za stôl, že sa najeme, keď vtom niekto zazvonil pri dverách.

„Idem otvoriť,“ povedala som a vybrala sa k dverám.

„Ahoj!“ Pred dverami stála Alice a na tvári mala očarujúci výraz.

„Čo chceš?!“ odvrkla som jej a dúfala, že odíde.

„To ma ani nepozdravíš?“ Oprela sa o dvere a čakala, kedy ju odzdravím.

„Ahoj! Čo tu robíš?!“

„Prišla som sa s vami porozprávať.“

Pretlačila sa cezo mňa do vnútra. Nemohla som ju zastaviť. Sadla si a čakala, kedy zavolám Cindy a Rocky. Vošla som do kuchyne a povedala som im, aby išli za mnou. Keď v obývačke videli sedieť Alice, zostali stáť ako obarené.

„Musím s vami prebrať niečo veľmi dôležité...“

Autor: 11dalia11 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri vs. Morské panny 4. kapitola: