Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri: uver a podľahni - 17. kapitola

15.03.2013 (13:30) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 2308×

17. kapitola

Pohľad nikoho:

Náhlivé kroky sa ozývali po tmavej chodbe. Muž v stredných rokoch s tmavou pleťou a karmínovými očami sa dychtivo hnal dopredu. Ignoroval hudbu z klubu. V ušiach sa mu ešte stále ozývalo trhnutie, keď Alisteir prišiel o hlavu.

Laurent zastavil pred starými dverami. Trasľavou rukou sa dotkol kľučky, no na okamih zaváhal. Započúval sa do zvukov miestnosti. Bolo počuť opojné mľaskanie, stony a chrčanie. Ešte nikdy sa za svoj uprísky život tak veľmi nebál ako práve teraz. Ale nikdy nebol ani slabochom a nemienil s tým teraz začínať. Zaklopal. Keď sa ozval mužský hlas, vstúpil.

Stretol sa s chladným pohľadom Kristie. Tmavo-hnedé vlasy sa jej vlnili po pleciach a na bledej tvári žiarili červené oči. Pery mala zaťaté do rovnej čiary. Premerala si Laurenta od hlavy po päty a potom pozrela pomedzi závesy späť do chladiaceho boxu.

Laurent pokračoval tým smerom. Pach krvi sa stupňoval a dráždil ho v hrdle. Oči mu sčerneli. Ovládol sa. Boli oveľa dôležitejšie veci, ako raňajky. Prešiel cez plastový záves mäsiarne a zastavil.  

„Á, Laurent. Kde si sa túlal, ty starý zabijak?“ zachrčal James a svoje tesáky zaryl do raňajok. Telo ženy sa pohlo v kŕči, ale jej oči zostali zatvorené. Ležala v neprirodzenej polohe, jednu ruku mala vykĺbenú dozadu, členok vyvrtnutý na opačnú stranu. Len bledé ruky Jamesa ju udržovali ako-tak na zadku v polosede. Inak by sa už dávno skĺzla mŕtvolne na zem.

Keď ju pustil, prehrabol si blond vlasy. Spakruky si utrel krvavé pery a pozrel s úsmevom na Laurenta. Ten ustúpil, aby bol čo najďalej od jeho hnevu.

 „James, Alistair je mŕtvi,“ povedal jednoducho a predsa jeho slová mali na prítomných katastrofálny účinok. Všetko stíchlo, ale potom sa James zarehotal.

„Čože? Čo to trepeš?“

Laurent pokrútil hlavou. „Netrepem. To Edward a tá jeho pobehlica. Alistair sa objavil na plese a chcel si ju vziať. Už niekoľko dní nepil krv. Keď mu ju Edward zobral, naštvalo ho to. Pobili sa, no a Edwaard ho...“ pokrčil ramenami.

James nechápavo hľadel na Laurenta a potom na rovnako prekvapenú Kristie. Stačila len sekunda, aby si uvedomil, že je to pravda. Že to nie je žiadny žart. V hlave mu stále znela veta  - Alistair je mŕtvi. A každou sekundou mu do krku stúpalo viac a viac jedu. Krv mu vrela v žilách a jeho telo sa roztriaslo v hneve.

„Ako si mohol ten sukin syn dovoliť zabiť Alistaira? A pre nejakú šťandu?“ kričal, až sa otriasali steny mäsiarne. Prudko vstal z kovovej stoličky a odkopol mŕtvolu k stene, o ktorú sa jej dolámali všetky kosti.

„A Lolita?“ opýtala sa Kristie, ignorujúc jeho hnev.  

„Bola tam, no nezasiahla. Aj tá jej upírka, Victoria. Všetko som to sledoval z okna. Bolo tam plno upírov, nepredral by som sa cez nich. Alistair nemal šancu,“ skonštatoval Laurent, čo Jamesa ešte viac vytočilo.   

Ozval sa výkrik. James zreval od zlosti, chytil sa za hlavu a vytrhol si pár vlasov. Jeho stvoriteľ bol mŕtvi a on túžil po pomste. Chcel, aby Edward Cullen za všetko zaplatil. Chcel ho vidieť horieť v slnečnom svite, zatiaľ čo on bude vysávať tú jeho kurvičku. U6 bol na odchode, ale Kristie ho zarazila k zemi. Rozzúrene na ňu zavrčal.

„Čo chceš robiť? Ísť za Edwardom a skúsiť ho zabiť? Porazil Alistaira, staršieho, než sme my dvaja dohromady. Nemal by si šancu, James,“ hovorila s pokojným hlasom. James skúsil vstať, ale Kristie ho nohou pritlačila späť. Opätok sa mu zarýval do hrude a zabraňoval mu nadýchnuť sa. Darmo sa bránil. Kristie bola silnejšia a staršia. Trvalo hodnú chvíľu, kým vzdal tento nerovnocenný súboj.

„Chcem vidieť Cullena mŕtveho! Musí zaplatiť vlastnou krvou. Aj tá jeho kurva, ktorá sa mu váľa v posteli,“ zachrčal rozhodne a Kristie kývnutím hlavy súhlasila.

Alistair bol aj jej stvoriteľ. Aj ona túžila pomstiť jeho smrť. Ale Edwarda poznala, aj jeho schopnosť. A nemienila sa bezhlavo vrhať do rúk smrti. Chcelo to plán. Pozrela sa na stenu, ktorá susedia s klubom. Hudba tam hlasno hrala a desiatky ľudí a upírov sa opíjali prítomnosťou toho druhého. Usmiala sa.   

Bella:  

Prehltla som na prázdno a nadvihla sa na lakťoch. Nemohla som uveriť vlastným ušiam. „To naozaj? Nestrieľaš si zo mňa?“

Pokrútil hlavou. Zrazu som sa ocitla na ňom a prstami mi prešiel po cestičke na chrbte. „Myslím to smrteľne vážne. Sľúb mi, že so mnou zostaneš už naveky a hlavne dobrovoľne, a ja nájdem tvoju sestru.“ Zopakoval svoju ponuku, ale ja som tomu stále nemohla uveriť. Prezrela som si Edwardovu tvár, aby som sa uistila, že  je to naozaj on a nejako mi ho počas milovania nevymenili, ale bol to stále ten istý Edward. Ten, ktorý mi ešte pred hodinou nadával, zhadzoval moju sestru a pripomínal mi, že som sama. Vydýchla som. Edward čakal na moju odpoveď a ja som mala na jazyku jedinú – áno. Pripomínalo mi to žiadosť o ruku. Len s dvoma rozdielmi. Po prvé, podmienkou bolo nájdenie mojej sestry a po druhé, Edward by mal kľačať na jednom kolene predo mnou a podávať mi zásnubný prsteň a nie byť so svojou pýchou stále vo mne.

„Tak dobre. Áno. Nájdi moju sestru a ja ostanem navždy s tebou,“ súhlasila som a hlas sa mi zlomil od šťastia. Vedela som, že Edward Rosalie nájde aj na druhom konci sveta, ak som mu už niečo také sľúbila. Ale zvláštnosťou bolo, že mi tá predstava vôbec nedesila. Jej nájdením by sa začala moja večnosť po Edwardovom boku. Čo nepochybne zahrňovalo aj premenu v upíra.

„Počkaj, nechceš si to ešte rozmyslieť?“ začudoval sa Edward.

„Chceš, aby som si to rozmyslela?“ podpichla som ho, na čo rýchlo zavrtel hlavou a pobozkal ma. Pretočil ma na chrbát a vytiahol sa zo mňa. Nesúhlasne som zamrmlala.

„Podrobnosti vyriešime ráno, dobre? Teraz by sme sa mali obaja vyspať, pretože neviem ako ty, ale ja som unavený.“ Chcela som protestovať, ale ako na potvoru som zívla. Edward nás skryl pod deku a ja som sa k nemu pritúlila. Jeho telo ma príjemne chladilo po tej horúčave, ktorá mi pri vrchole stále spaľovala telo.

***

Mykla som sa a prebudila. Snívala sa mi strašná nočná mora o Alistairovi. Bolo to horšie, než včerajšia bitka. Tento krát Edward nevyhral.

Striasla som sa a pozrela za seba. Edward ležal na chrbte úplne vyčerpaný. Dokonca vyzeral ako mŕtvola. Prepadla ma panika. Čo ak to nebol sen, ale skutočnosť. Natočila som ucho k jeho nosu a vydýchla úľavou. Jeho dýchanie bolo pravidelné, aj keď hrudník sa mu nehýbal.

Zoskočila som z postele a po špičkách som vyšla no chodbu. V žalúdku mi strašidelne škvŕkalo a musela som to utíšiť skôr, než by ho to prebudilo. Na schodoch som sa zastavila. Ja hlúpa, bola som úplne nahá. Jasné, boli sme v prázdnom dome, ale aj tak. Plesla som sa po čele a zašla späť do izby. Schmatla som prvú vec, ktorá bola po ruke – Edwardovu károvanú košeľu a zbehla dole.

Pri zásobách jedla, ktoré mal Edward v kuchyni sa mi zastavoval dych. Aj rozum. Preboha, na čo sa to pripravoval? Na tretiu svetovú, keď nebude mať polovica mesta pár týždňov čo jesť? Počkať, veď na nákupoch bol Mike. Oh, ale s Edwardovou kreditkou, uškrnula som sa a vytiahla prvú vec, ktorá mi prišla na chuť – aj keď to nebolo vôbec ľahké. Jogurt z ovsenými vločkami a kúskami ovocia okamžite zahnal môj ranný hlad. Keď som umyla všetky riady, spomenula som si na Edwarda. Z postele som bola preč už viac než trištvrte hodiny. Hodiny v obývačke pritom hlásili pol druhej poobede. Keď vstane, bude hladný, napadlo mi okamžite. V rýchlosti som preletela chladničku, aj všetky miesta, kde by si skrýval zásoby krvi. Ale nič som nenašla. Vonku bolo stále slnko. No, možno trochu šero. O slnku sa na takomto mieste dalo len ťažko hovoriť. Znamenalo to však, že nemôže ísť na lov. A keď pôjde, zabije niekoho, kto by si to nemusel zaslúžiť. A to som nechcela.

Dobre. Doteraz mi tieto veci nevadili. Ale „podpísala“ som s Edwardom dohodu. On nájde moju sestru a ja s ním zostanem do konca večnosti. A preto sa to všetko muselo zmeniť. Už som sa viac nechcela nečinne prizerať ako zabíja nevinných ľudí.

Vrátila som sa späť do kuchyne a podrezala si žily. Nie veľmi, ale dosť na to, aby sa z nich začala liať krv prúdom. Zvraštila som čelo a skrivila ústa. Voňalo to odporne. Bola to moja vlastná krv, ale hnusila sa mi. Keď bol pohár na whisky plný, vzala som handru a zastavila krvácanie. V duchu som dúfala, že to nebude chcieť ďalšie bolestivé šitie a štichy.

Začula som buchot z poschodia. Edward vstal. Zacítil moju krv? Nie, to bola predsa hlúposť. Nemohol ju cí...

Nedokončila som myšlienku, keď sa zjavil pri mne. Vydesene si ma prezeral a hľadal rany. Zodvihla som zabalené zápästie a potom ukázala na pohár. Nechápal.

„Ak spolu máme zostať už naveky, mal by si sa prestať živiť ľudskou krvou. Keď budeš so mnou, nebudeš zabíjať nevinných, jasné?“ Pozrel sa na pohár, zavetril, sčerneli mu oči, a potom sa pozrel znovu na mňa. Prevrátila som očami. A oni, upíri, mali byť vrcholom potravinového reťazca! „Mám prvú podmienku k našej dohode. Staneš sa vegetariánom. Ak nie, každý deň si podrežem žili a dám ti napiť vlastnej krvi. Ale už žiadne zabíjanie. Jasné?“  Zdvihla som varovný prst a Edward sa na mňa pozeral ako na blázna. Potom sa zasmial.

„Robíš si srandu?“ Nadvihla som obočie v otázke – vyzerám snáď, že žartujem? Zašiel si rukou do vlasov a pozrel znovu na pohár. Videla som, ako váha a predsa sa zalizuje. Nakoniec neodolal. Vzal pohár a obrátil ho do seba.

„Tak čo?“ opýtala som sa nedočkavo. Podišla som k nemu bližšie a vzala mu pohár. Na tvári mal neurčitý výraz. „Chutilo? Nechutilo? Edward!“

Ocitla som sa na stole. Edward bol medzi mojimi rozkročenými nohami a sledoval moju tvár. Jeho oči nabrali jasno-červený odtieň, ale ja som mala stále pocit, že je hladný.

„Chcem ešte,“ zachrčal. Naklonil sa ku mne, na čo som vykríkla. Zrazu som na krku pocítila jeho ostré tesáky. Nezahryzol sa. Len nimi prechádzal po mojej pokožke, čo ma neuveriteľne šteklilo a zároveň desilo. Prehltla som na prázdno, keď som na stehne ucítila Edwardovu ruku. Vyťahovala mi jeho košeľu a zároveň rozopínala gombíky.

Odstrčila som ho. „Vieš, ako si ma vydesil? Myslela som, že ma chceš zjesť.“ Rozhorčene som zoskočila zo stala a upravila si košeľu. Edward sa lišiacky uškrnul.

„Veď ťa aj chcem... zjesť,“ šepol. O pár krokov som ustúpila. Nebola som si istá, či to myslí vážne, alebo sa len hrá. Ani jedno z toho sa mi nepáčilo a na tele sa mi objavili zimomriavky.

„Len mi nepovedz, že sa ma bojíš.“ Kráčal ku mne s podivným výrazom lovca zatiaľ, čo som ustupovala do obývačky. Zadkom som narazila do kresla a zapotácala sa dozadu. Edward ma chytil za ruku a umlčal môj výkrik bozkom. Vysadil ma na operadlo kresla a roztiahol mi nohy. Takže sa predsa len hral...

Ešte nikdy som nezažila búrlivejší sex. Nadvihla som sa na lakťoch a rozhliadla sa po obývačke. Vyzeralo to tu ako po tornáde. Gauč bol prehodený, konferenčný stolík na dve časti, vankúše boli dotrhané a záclony postrhávané z okien. Na jednej stene som si dokonca všimla prasklinu. Pokývala som hlavou. Au! Takže som to urobila ja. Nie, vlastne to bol Edward, pri svojom druhom nenásytnom vpáde do môjho tela. Mal by ma bolieť každý sval po toľkých vrcholoch, ale nebolel. Bola som len vyčerpaná.

„Bella,“ zamrmlal Edward a stiahol ma k sebe. „Už nikdy viac si neželám, aby si si podrezala žily len kvôli mne. To je moja podmienka. Jasné?“ Jeho hlas nezniesol protesty. A tak som prikývla.

„Kde začneme hľadať Rosalie?“

„My nikde. Ty ešte dnes pôjdeš za Mikeom a zostaneš u neho, kým sa nevrátim. Odletím prvým letom do Pensylvánie. Ak sa mi pošťastí, Emmett tam stále bude aj s tvojou sestrou, ale silno o tom pochybujem.“  

Zažmurkala som. „Ako vieš, že Emmett je v Pensylvánii?“

„Keď Rosalie naposledy volala, hovorila, že tam je. Ak tam nebude, vrátim sa ďalšiu noc do svitania. A potom ju pôjdeme hľadať spolu. Sľubujem.“ Pobozkal ma na čelo. A aj keď sa mi tento plán vôbec nepáčil, neprotestovala som. Schúlila som sa pod Edeardovu pažu a zavrela oči. Žalúdok sa mi čudne otriasol a ja som začínala mať zlý pocit, že to nedopadne dobre. Ale aj napriek tomu, som Edwardovi verila...  

Trochu pokojnejšia a kratšia kapitola, ale myslím, že som napísala všetko, čo bolo potrebné. Dúfam, že sa páčilo. :)

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Upíri: uver a podľahni - 17. kapitola: