Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Upíri alebo blázni? - 9. kapitola

Že upír!!!


Upíri alebo blázni? - 9. kapitolaEdwardovi sa potvrdia fakty - Bella je upírkou, o tom niet pochýb. No rozhodne sa vyjednávať. Ako to dopadne a čo sa dozvie? To všetko už v tejto kapitole. Prajem príjemné čítanie. :)

9. kapitola

Pohľad Edwarda:

„Je to jej fotka,“ zašepkal. Rýchlo som otvoril ďalšiu zložku. Alice sa tam usmievala ako slniečko. A potom aj Christian, ktorý sa tváril ako na pohrebe. Nastalo hrobové ticho. Ohúrene som sledoval Isabellinu tvár, ktorá vyzerala na čiernobielej fotke ako anjelik. Mala úprimné oči a krátke vlasy. 

„Je to jasné. Bella a jej súrodenci sú upíri,“ stručne uzavrel Jasper, keď sme sa ráno pred školou stretli s Emmettom a Jacobom. Ohúrene otvorili ústa.

„Čože? Ako to myslíte?“

„Jednoducho. Včera sme sa zastavili v školskom archíve. A našli sme ich zložku. Boli tam všetci traja.“

„Už od začiatku sa mi na nich niečo nezdalo,“ pokrútil hlavou Jacob.

„Nie, tomu neverím. Bella nie je žiadna upírka. Poznám ju,“ namietal Emmett. Vytiahol som jej zložku z tašky a podal mu ju. Pri fotke mu padla sánka rovnako, ako nám. „Ale to predsa...“ Z jednej strany mi ho bolo ľúto. Chápal som ho. Spával s Bellou a možno ju aj mal rád. No to nič nemenilo na fakte, že bola nebezpečná.

„Čo chcete robiť?“ spýtal sa nás Jacob. Vzdychol som si a pokrútil hlavou. Aj keď som mal možno celkom jasno, čo chcem s touto informáciou robiť, nemienil som sa im zdôveriť. Povedali by, že je to hlúpy nápad, no ja som nemal na výber.

Keď zazvonilo, pobrali sme sa na hodiny. Zadumane som kráčal na hodinu a sadol si do prázdnej lavice. Hľadel som von oknom na mraky, ktoré sa zbiehali nad Forks.

„Bude pršať.“ Mráz mi prešiel po chrbte. Prudko som sa otočil. Isabella sa ku mne s úsmevom posadila. Chcel som jej povedať, že tu nie je voľné, no hlas mi zamrel v hrdle. Je to upírka, opakoval hlas v mojom vnútri. Ale nechcelo sa mi tomu veriť. Teda, aspoň z časti nie. Vyzerala predsa ako obyčajné dievča, nedokázal som si ju predstaviť ako vraha a únoscu. „Chcela som sa spýtať, predtým, než sa začne hodina,“ váhala. Sledoval som, ako si hryzie spodnú peru a dúfal som, že sa jej z nej vyvalí krv. Pretože čo krváca, dá sa zabiť. V duchu som sa zasmial nad svojimi myšlienkami, ktoré ma zároveň trochu prekvapili. „Ako dobre poznáš Jamesa?“

Jej otázka ma zarazila. „Prečo sa na to nespýtaš Emmetta?“ Pretočila očami. A pokrútila hlavou.

„Nemôžem. Vidíš, aký je. Ak by som zmienila jeho meno, zrútil by sa.“

„A ja nie? Bol to predsa aj môj priateľ.“

„Máš pravdu, prepáč. Nechcela som sa ťa dotknúť.“ Sklopila oči a otočila sa na profesora, ktorý sa práve dovalil do triedy. No ja... nedokázal som sa na neho sústrediť. Celú moju myseľ zapĺňala Isabella a jej hriechy. Stále som pred očami videl tú otázku.

„Nemáte pravdu.“ Ticho v mojej hlave prerušil Isabellin zvonivý hlas.

„Ako prosím?“ Profesor nadvihol obočie. Ruka s kriedou mu zastavila na ceste k tabuli.

„V Šarlátovom písmene sa autori snažili skôr poukázať na nespravodlivosť voči ženám, nie ukázať, že ženy sú radodajné a ľahko dokážu využiť svoju krásu.“ Pozrel som na profesora, ktorý pootvoril ústa, aby nasal vzduch.

„Aj keď uznávam právo na slobodu slova, tu ste na mojej hodine, slečna Cullenová a podľa školského práva má učiteľ vždy pravdu,“ pomaly zvyšoval hlas.

„Pako,“ šepla a pomrvila sa na stoličke. Neúmyselne som sa zasmial. Mala pravdu. 

„Stačilo. Cullenová, Swan vypadnite z mojej triedy a píšem vám neospravedlnenú hodinu.“

„Čože? A za čo?“ skríkol som a mimovoľne sa postavil.

„Chcete mať aj päťku, pán Swan?!“ Nebola to otázka. Videl som, ako v ruke drtil kriedu na prach. Na čele mu navrela žila.

Zanadával som a nahádzal si veci do tašky. S kyslím výrazom som nesledoval Isabellu von z triedy. „Prepáč, nechcela som ťa do toho zatiahnuť. Ale už som nedokázala viac počúvať tie jeho keci,“ oslovila ma vonku. Prikývol som, no netušil som, o čom hovorí. Nikdy som nečítal Šarlátové písmeno a už vôbec som netušil, aký má naň názor profesor.

„Za to ťa pozývam na kávu, dáš si?“

„Prečo si zrazu taká milá?“ vypadlo zo mňa.

„A prečo nie? Myslela som, že po Jamesovom pohrebe sa vzťahy medzi nami trochu zlepšili. Alebo nie?“

Jedna moja časť tomu chcela veriť. Chcela veriť, že upíri neexistujú a ona ním nie je. Chcela veriť, že Angela naozaj len leží doma v posteli a lieči si bolesti brucha či zvýšenú teplotu. Lenže dôkazy, fakty, boli priveľmi jasné. Už bolo neskoro dúfať v nemožné. Už bolo neskoro vrátiť sa späť k letu a hrať sa na upírov. Pretože teraz tu stál jeden predo mnou, živý, z mäsa a kostí. „Je zbytočné ďalej sa pretvarovať, Isabella. Viem to,“ odvetil som nahlas.  

„Čože? Nechápem,“ pokrútila hlavou a zvraštila čelo. Jej krásnej tvári to nepristalo. Ale tomu upírovi v nej...

„Si upírka. Už sa nemusíš pretvarovať. Našiel som tvoju zložku spred päťdesiatich rokov v školskom archíve. Je tam aj fotka. Meno Isabella Marie Cullen žiari na hnedom papieri a bije do očí.“ Chcela odporovať, už otvárala ústa, keď som ju zastavil. Rýchlim pohybom som vytiahol jej zložku z plecniaka a ukázal jej meno. Otvorené ústa, ktorými na mňa ohúrene pozerala, ma ešte viac utvrdili v pravde.

„Kto o tom ešte vie?“ Jej hlas už vôbec neznel milo. Sánka jej zaklapla, po chrbte mi prešiel mráz.

„Ak si myslíš, že ma zabiješ a tým sa všetko vyrieši, si na omyle. Zložku som ešte včera stihol rozmnožiť a kópiu má nejeden z mojich priateľov.“ Bol to výstrel na slepo, ale v strachu o vlastný život som bol ochotný použiť akékoľvek klamstvo.

„Myslíš, že by to bol pre upíra problém?“ Cez pootvorené ústa som zazrel špice zubov. Na hrdle mi navrela hrča.

„Myslíš, že by pre mňa bolo také ťažké zabiť teba aj tvojich priateľov? Vaše telá by sa nikdy nenašli a po roku by vás vyhlásili za mŕtvych. A ja s rodinou by som pokojne ďalej žila vo Forks. Nikdy by nás nikto neupodozrieval. A za pár rokov by sme pokojne odišli zase inam. Tak čo?“ Ako hovorila, pomaly ku mne pristupovala. Už sme stáli len na pol metra od seba a ja som cítil jej dych na svojom krku.

No pozbieral som posledné zvyšky odvahy na posledný útok. „To by si nikdy neurobila. Emmetta by si nezabila.“

Zasmiala sa. „Za svoju večnosť som mala asi tucet priateľov, milencov a manželov. Myslíš, že by som Emmetta neobetovala pre rodinu, ktorá je pre mňa všetkým?“

„Áno, myslím. Vidím, ako na neho pozeráš. A aj keď je tvoja rodina dôležitá, nedokázala by si Emma len tak chladnokrvne zabiť. Ale môžeme urobiť obchod.“

Myklo jej kútikom úst. „Budem hádať. Ty mi dáš zložku, keď ti poviem, kde je Angela.“

„Nie,“ pokrútil som hlavou. Nedokázal som uveriť, ako ľahko sa dalo vyjednávať s upírom. „Dáš mi Angelu a ja ti dám zložku.“ Zvažovala to. Videl som jej to v hnedých očiach. Po chvíli nadvihla bradu a usmiala sa. V duchu som si vydýchol, že súhlasila, keď som sa odrazu ocitol pod ňou na zemi.

„Naozaj dúfaš, že ti dám Angelu? Dúfaš, že ešte stále žije? A čo keď ti poviem, že sa z nej stala upírka?“

„To nie je pravda.“ Pomrvil som sa a snažil sa ju odstrčiť. Bola ľahká ako pierko, no podarilo sa mi iba prevaliť. Teraz som ja ležal na nej a snažil sa nájsť lož na jej tvári. „Prečo by si to robila?“

„To nie ja. Ale vy hlupáci ste sa museli ožrať na pláži. Mala šťastie, že som tam bola. Teraz by už bola mŕtva.“ Odhodila ma. Nepríčetne som dopadol na zem a zodvihol sa na rukách. Isabella bola na pláži? Čo ak ona bola tou upírkou, ktorá zorganizovala na nás lov? A naivná Angie ju ešte pozvala.

„Zabila si Jamesa?“ spýtal som sa jej hľadiac k zemi.

„Nie. Snažila som sa ho zachrániť. Mal na sebe masku vlkolaka a upíri ho za to poriadne potrestali. Carlisle sa ho snažil zachrániť, ale ako si iste počul, infekcia ho dostala.“ Nemohol som uveriť jej slovám, ani jej ľahostajnému hlasu, akým hovorila o ešte nedávno žijúcej osobe. „Angelu tiež odstal jeden z nich. Sal jej krv, nedokázali sme jej už viac pomôcť. Premena sa už začala.“ 

„Ak nebola u vás doma, tak kde je. Čo ste s ňou urobili?“ hlas sa mi lámal.

„Pochop, Edward. Angela je teraz rovnako nebezpečná ako ja a moja rodina, ba ešte viac. Je novorodená, nedokáže ovládať svoj hlad. Pamätá si na vás, čo sa pri premene často nestáva, no ani to jej nezabráni, aby vás zabila. Ak by sme ti ju aj dali, za dvadsaťštyri hodín by zabila vlastných rodičov a možno aj susedov.“

„Neverím ti." Pokrútil som hlavou. Isabella sa mi snažila všetko pokojne vysvetliť, ale boli to také nereálne veci...  Nedokázal som... Nechcel som jej uveriť. Angela by nikdy neublížila ani muche, nieto ešte vlastným priateľom a rodičom.   

„Bože, prečo musíš byť taký hlúpy? Tak dobre. Presvedčíš sa na vlastné oči.“ Vytiahla ma na nohy a ťahala za sebou k parkovisku. Zastavili sme pri jej aute.

„Čo to robíš? Máme predsa ďalšie hodiny.“

„Ideš sa pozrieť na Angelu. To si predsa chcel, nie? A neboj sa, napíšem ti ospravedlnenku.“ Ďalej som neprotestoval. Nasadol som na miesto spolujazdca a vyrazili sme preč od školy. Nedopínalo mi, že sa práve rútim do sídla upírov. Na najhoršie miesto vo Forks a túto návštevu by som nemusel prežiť. Jediné, čo ma zaujímalo, bola Angela.  


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Upíri alebo blázni? - 9. kapitola:

 1
1. Leník
24.06.2012 [20:48]

super, super a zase super. tento dílek byl fakt něco, hlavně se těším na příští díl - jak dopadne návštěva Angeli. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!