Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 5. kapitola

BD v EW1


Un Amor Real - 5. kapitolaMáme tu ďalšiu kapitolu. Je to slabšia kapitola, v ktorej sa veľa neudeje. No napriek tomu prajem príjemné čítanie.

Bella:

Z Emmetta mám taký pocit, že on je len schránka, ktorá sa cíti byť nedocenená a preto sa správa tak, ako sa správa. Myslím si, že vo vnútri nie je zlý, ale snaží sa byť niekým, kým v skutočnosti nie je. Myslí si, že svojím správaním je niečo extra, ale tak to nie je. Zato Edward, hm, ten je úplne iný. Jeho vnútro je čisté. On sa na nič nehrá, je sám sebou. Navonok pôsobí ako ustráchané kuriatko, ktoré sa len teraz vyliahlo, ale vo vnútri je to milý a zábavný človek. Uznávam, že jeho výzor je možno pre niekoho odpudivý, ale keď sa mu pozriete do očí. Bože, tie krásne zelené oči ako čerstvá jarná tráva.

Tie oči vám naskytnú pohľad do jeho duše. Je pravda, že ho nepoznám, že nie sme priatelia, ale ja v ňom vidím už teraz to, čo iní ľudia nie. Verím, že ak mi dá príležitosť a otvorí sa mi, mohli by z nás byť skvelí priatelia. Mám pocit, že si budeme rozumieť. Nasvedčuje tomu aj to, že ma dokázal rozosmiať len pri obyčajnom predstavovaní. Bolo to originálne.

***

„Predsa sa oficiálne zoznámiť. Alebo ti mám hovoriť študent Masen?“ spýtala som sa a kútiky pier sa mi dvíhali do úsmevu.

„Prepáč. Takže od znova. Slečna Swanová, volám sa Edward Masen. K vašim službám,“ dopovedal a poklonil sa mi. Zasmiala som sa tomu.

„Teší ma, Edward Masen, ja som Isabella Swanová.“ Poklonu som mu vrátila a teraz sa zasmial on.

***

Dokonca aj jeho teta Esme je skvelá. Nepozná ma, videla ma prvýkrát v živote a už mi podala pomocnú ruku, aby som mala čo dať Charliemu na večeru. Nechcela odo mňa za to nič. Musím sa jej nejako odvďačiť. Niečo vymyslím, aj keby to bola len maličkosť vo forme dezertu.

Zaparkovala som v garáži nášho domu a všimla som si, že Charlie tu ešte nie je. Šla som rovno do kuchyne. Vytiahla som taniere a šla odkryť misu, ktorú mi dala Esme.

„Preboha!“ skríkla som na celý dom. To snáď nemyslí vážne. Misa bola plná jedla. Dva druhy mäsa, zemiaky, ryža a k tomu obloha. To máme aj na dva dni. Charlie neuverí, že som toto navarila.

„Bells, som doma,“ ozval sa Charlie od dverí. To bolo tesné, ale stále neviem, čo mu poviem.

„Som v kuchyni. Môžeš prísť jesť,“ zakričala som mu naspäť a prešľapovala som na mieste.

„Niečo tu páchne.“ Došľaka. Musí byť policajt? Tie jeho podozrievavé zmysly mi niekedy idú na nervy.

„Toto si nevarila ty. Ibaže si niečo vyviedla. Si tehotná?!“ zreval a vyskočil na nohy.

„Oci?! Ako ti to, preboha, mohlo napadnúť? Po prvé, nemám chlapca. Po druhé, som panna. Kapišto?“ Vydýchol si a znova sa usadil.

„Tak čo sa tu deje? Odkiaľ je toto jedlo? A neklam. Vieš, že to zistím.“ Začal si naberať jedlo na vidličku. Slastne privieral oči a ja som vedela, že mu musí chutiť. Posadila som sa oproti nemu a tiež ochutnala, aby som oddialila svoju odpoveď. Páni, je to fakt dobré. Nič lepšie som ešte nejedla. Charlie na mňa pozeral štýlom: „Kápni božskou.“

„Vieš. Hneď po práci u pána Newtona som šla ešte ku Cullenovcom. Nikto z nich nebol v škole a synovec pani Cullenovej je môj spolužiak. Nechcela som, aby hneď prvý týždeň niečo zameškal a tak som mu odniesla moje poznámky. Vadí?“ Nebola to úplná odpoveď, ale musím na neho pomaly.

„Nie, nevadí. A aký majú dom? Počul som, že sa nasťahovali do tej zrúcaniny v lese,“ zasmial sa Charlie. Keď toto je zrúcanina, tak potom náš dom je čo? Domček na stračej nôžke?

„Oci, ten dom vôbec nie je zrúcanina. Je to nádherný, honosný dom. Možno to predtým bola zrúcanina, ale teraz je to najkrajší dom vo Forks. To mi môžeš veriť.“ Pokúšala som sa ho vyviesť z omylu.

„Dobre, ale stále neviem, odkiaľ máš to skvelé jedlo.“ Jasné, nikdy nezabudne.

„Akoby som ti to povedala. Pani Cullenová sa mi chcela odvďačiť, že som doniesla Edwardovi poznámky a tak mi dala toto jedlo. Ja som jej vravela, že nech to nerobí, ale nepočúvala ma.“ Charlie sa prekvapene na mňa pozrel. Ja viem, že to znie bláznivo, ale naozaj to tak bolo.

„Dúfam, že tam budeš chodiť častejšie,“ zavtipkoval a zasmial sa na svojom vlastnom vtipe. Po pravde by som sa neurazila, keby som bola častejšie s Edwardom.


Edward:

Je tu ďalší mizerný deň a ja sedím na poslednej hodine dejepisu. Na Bellu som celý deň nemal šťastie, ale na Mike Newtona som narážal každú chvíľu. Stále premýšľal, čo mi má vyviesť tentokrát. Mne to bolo jedno, to, čo robí, je len závisť, že ho Bella nechce. Podarilo sa mi zistiť, že Mike tu mal každú peknú babu, ale len Bella mu nepodľahla. Hádam si nemyslel, že by sa práve ona zahadzovala s niekým, ako je on. To o nej musí mať poriadne nízku mienku.

Konečne zazvonilo na koniec hodiny a ja som si pozbieral svojich pár vecí a šiel k autu. Belline Volvo tu stále bolo. Prišlo mi to divné, že tu ostali len naše autá. Nasadol som a snažil som sa naštartovať. No keď som otočil kľúčom, tak nič. Žiaden náznak, žeby chcelo naskočiť, dokonca nevydalo žiaden zvuk. Vystúpil som a prešiel som ku kapote. Následne som ju otvoril a všimol som si, že nemám baterku a všetky káble mám prerezané. Za toto mi niekto zaplatí. Tresol som s kapotou.

„Ahoj, pomôžem?“ ozval sa za mnou hlas, ktorý mi tak celý deň chýbal.

„Ahoj,“ povedal som namosúrene. V mojom hlase bolo počuť, že sa niečo stalo.

„Čo sa stalo? Kto čo zase urobil?“ pýtala sa už tiež zo značným hnevom. Len som otvoril kapotu a ukázal som jej, akoby som si myslel, že sa do toho rozumie.

„Chýba batéria a je prerezaný klinový remeň z alternátora,“ hovorila zúrivo dokonca chytila odtieň červenej farby. Ona sa fakt rozumie.

„Vyznáš sa do áut?“ spýtal som sa prekvapene.

„Trošičku. Opravujem autá sebe, otcovi a u Newtona pracujem v servise. Splácam si moje autíčko.“ Ja som si myslel, že tam predáva autá. Krásna žena a k tomu sa rozumie do áut. Splnený sen.

„Páni, kto by to bol povedal.“ Naozaj som bol prekvapený.

„Ešte toho o mne veľa nevieš. Ale dosť rečí. Máš tu lano?“ Mala pravdu, nevedel som o nej veľa, ale túžil som ju spoznať.

„Vieš, že ani neviem? Pozriem sa. Ale počkať. Ty ma chceš odtiahnuť?“ Dosť skoro mi došlo. Fakt.

„No a? Hádam ťa nenechám tu, tak ako tvoja rodina. Pekne ťa odtiahnem domov, ale ešte predtým sa stavíme u mňa. Len na skok. A nie nie je odpoveď. A šup, šup.“ Popoháňala ma. Pozrel som sa a bolo tu lano. Ešte úplne nové. Alice! Ona to musela vedieť. Priviazali sme lano a ja som nasadol do svojho auta a Bella do svojho. Šli sme najprv k nej. Nevedel som na čo a tak som čakal. Po chvíľke vyšla von a v jednej ruke držala Esminu misu a kvety. V druhej svoje náradie na opravu auta. Hádam mi to auto nechce opravovať ona? Veď mám doma Rosalie, ktorá je macher na autá a ja si ho viem opraviť aj sám.

„Na čo máš tie kvety a náradie?“ spýtal som sa, keď som vystúpil z auta.

„Hádam si si nemyslel, že sa Esme nepoďakujem za tak skvelé jedlo. Sú síce z našej záhrady, ale sama som ich nasadila. Po ďalšie, to auto ti treba dať dokopy. Dnes to nestihnem, lebo musím v meste nakúpiť potrebné veci, ale ak ti to vyhovuje zajtra, čiže v sobotu, tak sa ti na to auto rada pozriem.“ Myslel som, že od radosti budem skákať päť a dvadsať od zeme. Ona chce so mnou stráviť sobotu. Vlastne nie celkom so mnou, ale bude so mnou. Mal by som Mikeovi kúpiť čokoládu.

„Zajtra by to bolo skvelé, ale nechcem ťa obťažovať, Bella. Určite máš dôležitejšie veci,“ povedal som a pozrel som do zeme.

„Edward, ja som sa sama ponúkla, že ti pomôžem. A keď ti to mám povedať na rovinu, tak to poviem. Rada by som ťa spoznala. Myslím si, že by z nás mohli byť dobrí priatelia.“ Po celý čas sa na mňa pozerala. Videl som, že hovorí pravdu. To, čo povedala, aj myslela vážne. Usmial som sa.

„Bol by som potešený, keby sme boli priatelia,“ priznal som sa a ona mi úsmev vrátila. Ako rád by som jej povedal, aká je krásna, ale to nesmiem. Ešte nie. Nasadli sme do áut a išli sme k nám. Zaparkovali sme pred domom a Bella vystúpila.

„Esme je doma?“ spýtala sa a pozerala na dvere nášho domu. No nechcela ísť dnu kvôli Emmettovi a včerajšku.

„Áno, určite je doma. Poď dnu.“ Pozval som ju, ale krútila hlavou, že nie.

„Radšej ju, prosím ťa, zavolaj. Nechcem sa stretnúť s tým, tým...“ Hľadala vhodné slová, aby ho neurazila, ale nedarilo sa jej to.

„Chápem. Hneď som tu.“ Šiel som teda sám do domu a povedal som Esme, že ju vonku čaká Bella. Vedela o nej, ale čakala, kým ju akože zavolám.

„Isabella, zlatíčko. Som taká rada, že si prišla, ale prečo si nešla dnu? Nebodaj ťa Edward nepozval?“ pozrela sa na mňa akože vyčítavo. No veľmi dobre počula, čo je za tým.

„Esme, nie, to si nemysli. Edward je slušný a dobre vychovaný. Pozval ma dnu, ale ja som uznala za vhodné ostať radšej tu.“ Rýchlo sa ma začala zastávať, na čo sme sa s Esme pousmiali.

„A vďaka čomu vďačíme za tvoju milú návštevu?“ Nevedela pochopiť, čo tu robí tak skoro. Vlastne hneď po škole.

„Edward mal menšie problémy s autom, tak som sa ponúkla, že ho odtiahnem a zároveň ti vrátim tvoju misu. Chcem ti povedať, že si úžasná kuchárka a s otcom sme si skvele pochutnali. Zároveň ti chcem dať aspoň takúto maličkosť za tvoju veľkorysosť a ospravedlnenie za moje včerajšie správanie. Mala som výčitky. Ešte raz mi odpusť,“ dohovorila a podala jej kyticu orchideí, ktoré Esme priam miluje. Hneď si k nim privoňala.

„Nemusela si si robiť starosti. Zdržali sme ťa a tak som ti chcela pomôcť. Za tieto kvety ďakujem, sú moje obľúbené. Ďakujem. A tiež za to, že si opäť pomohla Edwardovi.“ Prišla k nej a objala ju. Bella bola prekvapená, ale objatie prijala a opätovala ho.

„Esme, chcel som sa opýtať. Zajtra Bella chcela prísť mi pozrieť na to moje auto. Dúfam, že to neprekáža?“ Vedel som, že nie, ale Bella vkuse na mňa kričala, nech sa to spýtam. Nechcela sem vtrhnúť neohlásene.

„Ako sa môžeš takto hlúpo pýtať.“ Krútila hlavou a ruky si založila v bok.

„Bella, ty sem nemôžeš prísť. Ty sem musíš prísť,“ povedala a rozosmiala sa. Bella chúďatko celá zbledla pri slove nemôžeš a mal som pocit, že sa dokonca aj bála.

„Ďakujem. Tak ja už teraz pôjdem. Musím ešte nakúpiť pár vecí. Tak sa majte pekne,“ pozdravila sa a nasadala do auta.

„Bella,“ zakričal som ešte a ona stiahla okienko.

„Stalo sa niečo?“ No samozrejme, ona chce platiť za vlastné? Tak to teda nie.

„Bells, donesiem ti peniaze, aby si mala na kúpu vecí.“ Už som chcel ísť, ale zastavila ma.

„Edward, neviem, koľko budem potrebovať. Zajtra prídem ráno o desiatej a donesiem ti bločky, aby si vedel, čo si dlžný. Dobre?“ Tak to je dobrý kompromis.

„Dobre. Tak zatiaľ. A dávaj pozor.“ Dávaj pozor? Tak zatiaľ? Nič lepšie ma nenapadlo? Čo tak ahoj. Nie, ja poviem, tak zatiaľ. Esme sa na mne dobre zabávala.

„Čo?“ Odpoveďou mi bol iba smiech. 



Ak ste sa dostali až sem, tak som veľmi rada. Viem, že sa tu toho veľa nestalo a ani Bella nebola veľa s Edwardom. No sľubujem, že v ďalšej časti budú spolu. Celú kapitolku sa od seba nepohnú. Ich vzťah sa musí hýbať pomaly. Ďakujem za krásne komentáre pri predchádzajúcej kapitole. Ste milí. Ďakujem. :) 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 5. kapitola:

 1 2   Další »
13. marcela
15.11.2012 [12:06]

Emoticon Emoticon Emoticon

17.10.2012 [15:17]

RobertKristennadherna kapitola Emoticon bola sice kratsia, ale nic to Emoticon pacila sa mi Charlieho pohotova reakcia: ty si tehotna?! Emoticon a Esme bola paradna Emoticon musis prist Emoticon joj, hned by som ju vybozkavala Emoticon
ja viem, ze zeny sa do aut moc nevyznaju, no nabuduce namiesto baterky bateria Emoticon to len tak naokraj Emoticon nic vazne, len detailik nepodstatny Emoticon teraz si nie som ista, no orchidei by nemali rast len tak v zahradach Emoticon a urcite nie vo Forks Emoticon ale to je opätť len detailik lahko prehliadnutelny Emoticon z takych krpcov si nic nerob Emoticon
kapitola bola skvela Emoticon nadherna poviedka Emoticon tesim sa na dalsiu Emoticon Emoticon

16.10.2012 [20:55]

lelientunka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. DAlice
16.10.2012 [19:15]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.10.2012 [18:21]

kiki1Super kapitola! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Těším se na společnou sobotu! Emoticon Emoticon Emoticon

8. martty555
16.10.2012 [18:05]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. culinka
16.10.2012 [18:01]

on jej cita myslienky? nejak tomu nechapem. tesim sa na dalsi diel. krasna poviedka.
Emoticon edward sa do aut asi velmi nevyzna ked mu chybala baterka miesto baterie za to bella je sikovna Emoticon

6. 1ajjka1
16.10.2012 [17:50]

nádhera Emoticon Emoticon Emoticon teším sa na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

16.10.2012 [17:37]

Ivka77Juu ďalšia kapitolka. Emoticon
Ja som sa tak tešila, ale to ty vieš. Všimla som si ju už v práci, ale nemala som čas na komentár. Tak som si teraz dala ešte jedno kolo. Emoticon a stále sa mi páči rovnako. Čiže veľmi.
Začnem Bellou. No konečne si všimla tie oči. Má šťastie. Veď, ktoré len sú krajšie ako zelené. Emoticon a ešte Edwardove ach. Ťažký vzdych... aj ja chcem. Emoticon aj ja verím ako ona, že z nich budú priatelia. Klamem. Ja verím v niečo oveľa viac. Strašne sa mi páči aj Charlie v tvojej poviedke a hlavne jeho vzťah s Bellou. Je vidieť ako sú si blízky. Mám rada takéto rodinné vzťahy. Naozaj veľmi.

K môjmu zlatíčku. Alebo nášmu, aby si nepovedala, že si tvoj char privlastňujem. On je naozaj tak rýchlo chápavý.
Emoticon Truhlíček môj zlatý. Je rozkošný, keď je z nej na prášky. Ale to je vlastne stále. Nemusí ju mať ani u seba a myslí len na ňu. Emoticon a ešte chce tomu hlupákovi kupovať čokoládu. Ale na druhej strane mu pomohol.

No Esme sa mi tu tiež páči. Hlavne mám z nej niekedy pocit, že je to typická matka. Vidí na synovi, aký je zamilovaný a podporuje ho v tom. Teším sa na tú opravu auta. Snáď sa Rosalie neurazí, že to neostalo na nej.

Cicuš veľmi sa teším na ďalší diel. Dúfam, že sa Bella potkne a nejak mu náhodou padne rovno do náručia. Alebo nie no. Ja viem, že na to musia ísť pomaly. Ale tak jedna maličká priateľská pusinečka. Alebo dve tri a ruka šmátravka by mohli byť. Emoticon

Neviem sa dočkať ďalšej kapitolky a pretože viem, že už ju máš hotovú odporúčam ti pár nasledujúcich krokov. Navštíviš stmivani.eu, na pravej strane vyťukáš svoje meno a heslo. Následne sa dostaneš do administrace, vytvoríš článok, vložíš kapitolku a zaškrtneš hotovo. A šup. Emoticon Ja tu čakám. Krásna kapitolka, teším sa na ďalšiu. Ešte, aby som nezabudla som rada, že vie Edward čítať Belle myšlienky. Aj keď to nie je až také zjavné zatiaľ. Určite to bude na niečo dobré.

16.10.2012 [16:22]

Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!