Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Un Amor Real - 19. kapitola

Sestry z Denali


Un Amor Real - 19. kapitolaV dnešnej kapitole sa pozrieme aj na Bellu, aj na Edwarda. Belle príde list. Od koho? Edward sa dostane do ťažkostí so zákonom. Podarí sa mu z toho dostať?

Bella:

„Konečne mi povieš, čo sa to včera stalo?“ pýtal sa ma Charlie už asi po desiatykrát a ja som stále nebola schopná mu odpovedať. Chcela som, ale opäť sa mi hrdlo sťahovalo pri pomyslení na Edwarda. Celú noc som nespala, stále som zisťovala nové a nové veci ohľadom upírov, ich stravy a podobne.

„Je v tom Edward?“ Poslednýkrát si ma premeral pohľadom a ja som sa zmohla iba na sklopenie zraku.

„Takže áno. Čo sa stalo? Nebol tu tri dni a hneď, ako sa vráti, tak sa pohádate?“ Keby sme sa iba pohádali, ale my sme sa rozišli. Bolo to možno zbrklé, ale správne rozhodnutie. Nemohol čakať, že sa mu po klamstve hodím okolo krku, akoby sa nič nestalo. Takto to nefunguje. Aspoň u mňa nie.

„Rozišli sme sa,“ šepla som. Neunikol mi Charlieho prekvapený výraz tváre. Charlie ho mal veľmi rád. Videl sa v ňom a myslel si, že budeme šťastní. Prirástol mu k srdcu za pár dní a dokonca mu dôveroval skoro tak ako mne.

„Nebudem sa tajiť tým, že ma to neprekvapilo, ale budem brať na vedomie, ak o tom nechceš teraz hovoriť. Prvý rozchod je naozaj ťažký, najmä ak ide o prvú lásku. Chcem, aby si vedela, že sa na teba veľmi hnevám. Žiaden chlap ti za to nestojí, ale som tu pre teba.“ Postavil sa od stola a silno ma objal. V tej chvíli som sa rozplakala. Celé telo sa otriasalo vzlykmi, ale nedokázala som to zastaviť.

„Ostaň dnes doma. Zavolám do školy. Máš dnešok na to, aby si sa dala dokopy, pretože v piatok naklušeš do školy,“ povedal a pobral sa preč. Nestihla som sa ani poďakovať, tak rýchlo odišiel.

Prešla som k tajnej skrinke v kuchyni, kde schovávam pred Charliem sladkosti a chipsy, pretože je schopný všetko zjesť na posedenie. Vzala som si všetko, čo som dokázala uniesť. Chipsy, keksíky, čokoládky. S celým mojím úlovkom som sa zvalila na gauč a zakryla huňatou  dekou. Nohy som si pritiahla k sebe a začala jesť. V televízore nedávali nič a tak som si pustila hudbu.

Neviem, ako dlho som sedela a tlačila do hlavy všetky tie kalórie, ale vyrušil ma až zvonček pri dverách.

„Ideeem,“ zakričala som a pomaly som sa postavila. Ak to je niečo dôležité, tak mi to neujde.

Došuchtala som sa k dverám a otvorila som ich. Nikde nikto, len na rohožke pred dverami ležala obálka s mojím menom. Vzala som ju do rúk a ešte sa párkrát popozerala okolo, či neuvidím kto to doniesol. Široko ďaleko nebolo ani živej duše. Predsa som sem nešla desať minút. Vrátila som sa do obývačky a otvorila som list. Úhľadné písmo mi udrelo do očí. To písmo som veľmi dobre poznala, vedela som, kto mi píše. Edward.

Nechcela som to čítať. Prvé ma napadlo, že to roztrhám na malinké kúsky. Potom som to chcela rovno spáliť, čo ak by ma to napadlo neskôr poskladať. To všetko chcela moja hlava. Srdce však túžilo prečítať si tie riadky a zistiť, čo vlastne môže chcieť. Určite tam budú ďalšie klamstvá, možno sa bude ospravedlňovať, ba dokonca sa bude vysmievať mojej naivite.

„Ak si to neprečítaš, nezistíš,“ povedala som nahlas a s trasúcimi rukami som začala čítať.

 

Drahá Bella,

prosím ťa hneď v úvode listu, aby si ho dočítala až do samotného konca. Tieto riadky sa mi píšu veľmi ťažko. Slzia mi oči už len pri spomienke na teba. Chcel by som ti vysvetliť dôvod môjho klamstva a to, kým som. Daj mi šancu touto formou vysvetliť, čo som nemal šancu urobiť osobne.

Prijmi moje úprimné ospravedlnenie za bolesť, ktorú som ti spôsobil. Nikdy som ti nechcel úmyselne ublížiť. Viem, že mi teraz neveríš a máš na to úplné právo. Nikdy som sa s tebou nezahrával. Moje city boli, sú a aj budú stále rovnaké. Milujem ťa viac ako moje bytie, ako moju existenciu. Si to najlepšie, najkrajšie a najvzácnejšie, čo som v živote mal. Stratil som ťa vlastnou chybou. Som si toho plne vedomý, ale nechcel som nikomu týmto ublížiť. Túžil som iba po skutočnej láske. Po dievčati, žene, ktorá by ma milovala preto, aký som. Nie preto, ako vyzerám. A našiel som! Našiel som teba, milovala si ma úprimne čistou láskou. Pre moje vnútro a dušu.

Nevybral som si ťa zámerne. Moje srdce si ťa vybralo samo. Nemohol som s tým nič nerobiť. Veľakrát som sa bál, ako budeš reagovať na zistenie, že som ti klamal. Reagovala si presne podľa mojich zlých snov. Nevyčítam ti to. Nemám ani najmenšie právo na výčitky. Jedine na výčitky svedomia. Prišiel som o milovanú osobu. O môjho osobného anjela.

Nenávidel som a stále nenávidím ľudí, ktorí si partnera, kamarátov, vyberajú podľa výzoru. Prečo to robia? Aj knihu si kúpia len podľa obalu? Určite nie, tak prečo sa aj človeku nikto nepozrie do duše, do srdca, ktoré prezradia omnoho viac ako len bezduchý výzor. Preto som zmenil svoj výzor z príťažlivého na odpudzujúci. Chcel som normálny život, zamilovať sa a byť milovaný. Neveril som v lásku ako v takú. Moja rodina a moji súrodenci sa milujú a sú šťastní so svojím druhom. Ja nie som ako oni. Nepatrím ani medzi ľudí, ale ani medzi upírov. Som oboje. Za celú svoju existenciu som nestretol nikoho, ako si ty.

Určite sa divíš, že píšem aj o súrodencoch. Neklamal som, keď som povedal, že moja matka zomrela. Zomrela pri mojom pôrode, otec odišiel, ale nie však na cesty. Zomrel žiaľom za matkou. Mňa sa ujali Esme s Carlisleom a Alice, Jasper, Emmett a Rosalie sú ako moji súrodenci. Nie sú ako iní upíri. Nezabíjajú ľudí, živia sa a aj ja zvieracou krvou. Chceme byť ako vy, ľudia. Vážime si ľudský život a ctíme ho. Nikto ešte nikdy nikoho nezabil. Preto sa nás nemusíš báť. Nikto z nás by ti neublížil. Pre Esme a Carlislea si sa stala dcérou. Pre mojich súrodencov si sa stala sestrou, a pre mňa? Láskou na celý život. Upír sa zamiluje v živote iba raz. Nie dvakrát, len raz sa zamilujeme na celý život. U nás nie je nič ako mať rád, ľúbiť. Pre nás existuje iba slovo milujem. 

Raz som ti povedal, že ťa nikdy neopustím, že tu budem pre teba navždy. Myslel som to skutočne. Som príliš veľký sebec, aby som od teba odišiel a už viac ťa nevidel. Bude to pre mňa teraz veľmi ťažké držať sa od teba ďalej, nemôcť ťa objať, pobozkať, pohladiť. Chýba mi tvoj úsmev, smiech, proste všetko. No sľubujem, že sa budem držať v úzadí, ale vždy tu budem a budem na teba dávať pozor. V hĺbke srdca budem dúfať, že mi raz odpustíš.

Milujem ťa!

Navždy s láskou tvoj Edward Anthony Masen Cullen

 

Rozplakala som sa. Z dôvodu, že má tú odvahu mi písať, že ma miluje. Píše, že som najvzácnejšie, čo mal? Podlé lži, nič viac a nič menej. Vraj ho to mrzí, kašlem na tie jeho slová, už to nechcem zažiť znova. Nie, už mu viac neverím, on je ten, čo podlo klamal a čo mi rozum opantal. Neverím, že ho to mrzí. Už neverím rozprávkam. Keď si spomeniem na včerajšok, krv mi kypí ako láva, žily sa mi ňou vypĺňajú.

Prečo to ale tak strašne bolí? Vstúpil mi do života, bolo to nečakané a krásne. Verila som jeho slovám, keď mi vravel, že som jeho láska. Sedeli sme v tráve, ležali v objatiach. Jeho tvár mám pred očami a v mysli. Zaklopal mi na srdce a ja som mu ho otvorila.

Utrela som si slzy.

Vo vzťahu má byť dôvera. Ja mu však nemôžem veriť. Jedno moje ja kričí, že mi nikdy neublížil. Správal sa ku mne krásne, bol milý, pozorný. Jedným slovom dokonalý. Druhé však kričí, že je klamár a klamal mi. Do svojho klamstva stiahol aj svoju rodinu. Oni sa však ku mne správali tiež pekne, tak, ako hovorí, mala som tiež pocit, že patrím k nim. Predsa Esme by neklamala. Jej materinské slová, objatia, pohľady, to všetko nemohlo byť klamstvo. Nemôžem sa hnevať na jeho rodinu, nemôžu za to, čo urobil on. Sú rodina, a tak oprávnene držali s ním. No jemu neodpustím. Dvakrát do tej istej rieky nevstúpim. Milujem ho, mám ho plnú hlavu a ukradol moje srdce, ale čas všetko zahojí. Musím len vydržať. Láska sa premieňa na hnev. Musím vztýčiť hlavu a kráčať ďalej, spomienky o nás navždy vymažem.

 

Edward:

Tma. Tri steny a jedno okno, cez ktoré svieti mesiac. Ja sediaci na zemi a opretý chrbtom o posteľ. Som chlap, storočný chlap, ktorý našťastie dokáže plakať. Ani neviem koľko sĺz som vyplakal, nepočítal som to, netuším, koľko myšlienok som jej už venoval. Koľko hviezd spadlo z neba a koľkokrát som si prial to isté. Byť s ňou! Počuť opäť tlkot jej srdca, vidieť jej úsmev a iskričky v očiach. Miesto tých iskričiek tam je strach. Strach zo mňa a sklamanie z mojich lží. Vlastne iba z jednej.

Chcem vidieť opäť do jej duše, hoc je teraz umučená mojou vinou. Pohladiť jej tvár, ktorú by aj tak odvrátila. Pokropiť jej dlane mojimi horúcimi slzami. Nádej vo mne zomiera. Chcel by som byť teraz sochou z kameňa. Nepremýšľať, necítiť bolesť, smútok, beznádej. Proste nič. Necítiť potrebu milovať a byť milovaný. Stál by som tam, kde by ma postavili. Pozerať sa na svet studenými kamennými očami, z ktorých nikdy nevyplačem jedinú slzu.

„Edward, musíme do školy. Dnes už musíš ísť, musíš sa tomu postaviť čelom,“ hovorila na mňa Alice, ktorá sa ma snažila upokojiť celý včerajší deň. Vždy sa pozerala, či sa niečo nemení, či Bella mi niekedy odpustí , ale nič nevidela.

Bola úplne slepá a trápilo ju to. Tak ako som aj Belle napísal do listu, všetci si ju zamilovali. Odkedy sa prevalilo všetko, tak nikto nemal na nič náladu. Emmett nevtipkoval, Alice nešla na nákupy, Rosalie si nečítala časopisy, len mi nadávala do hlupákov. Esme to niesla tiež ťažko, pretože Bella bola ako jej nová dcéra, o ktorú sa mohla starať. Veľmi rýchlo nám prirástla k srdcu a najmä mne.

„Nejdem, nemôžem. Pochop ma, prosím,“ žiadal som zúfalo. Prišla a posadila sa ku mne na zem. Silno ma objala a ja som svoju hlavu položil na jej rameno.

„Bude dobre, uvidíš, daj jej čas. Všetko sa poddá. Miluje ťa a pochopí tvoje konanie,“ hovorili na mňa jej myšlienky.

„Aspoň na ňu môžeš dávať pozor, mať ju na očiach. Nevieme, čo sa stane, ak príde bez teba. Nezabúdaj, že je tam Mike a...“ odmlčala sa. Hádam si nemyslí, žeby sa o ňu začal pokúšať, to by som mu asi polámal všetky hnáty.

„Dobre teda, daj mi pár minút a som dole,“ povzdychol som si. Venovala mi vrúcny úsmev a odišla z mojej izby. Prešiel som ku skrini a obliekol som sa do svojich normálnych šiat. Jediné, čo ma asi v tejto chvíli teší je to, že konečne budem sám sebou. Natiahol som tmavomodré rifle, dal som si čierne tričko s krátkym rukávom a bundu tiež čiernej farby. Z izby som šiel ako bez duše, s hlavou sklonenou až do garáže a vzal som si svoje auto. Moje Volvo.

Pri škole som bol ani nie za pätnásť minút. Len čo som začal vchádzať na parkovisko, všetky myšlienky na mňa kričali. Všetky zneli skoro na vlas rovnako. Kto to je, komu to auto patrí, je to nový študent? Sedel som v aute a očami hľadal ju. Našiel som ju, ako sedí na múriku pri škole a neprítomne hľadela smerom na moje auto. Poznala ho z nášho prvého spoločného rande. Nedokázal som vystúpiť. Bolo mi ukradnuté to, že sa na mňa bude každý pozerať, či sa na mňa budú lepiť dievčatá. Nedokázal som sa jej pozrieť do očí. Položil som si hlavu na volant a začal som zhlboka dýchať.

„Edward, prestaň tu sedieť ako kopa nešťastia a vylez.“ Pri mojich dverách si Emmett netrpezlivo podupkával nohou. Venoval som mu krivý pohľad a zavrčal som, no napriek tomu som vystúpil. Na chvíľu som mal chuť zaliezť späť, pretože celé ženské obecenstvo sa na mňa pozeralo ako na kus mäsa. Jediná, len jedna sa otočila hneď, ako ma uvidela vystúpiť. Ona. Založil som ruky do vreciek od nohavíc a kráčal som ku škole so sklonenou hlavou.

„Ahoj, som Jess, si tu nový? Prevediem ťa, ak by si chcel,“ trilkovala pri mne Jessica Stanleyová, školská klebetnica a radodajka v jednom. Neodpovedal som a len som prešiel po pri nej. Zamrmlala si niečo v zmysle, že aj tak budem jej. Nech sa dievčatko zobudí. Moje srdce patrí len jedinej.

„Čau, hľadáme práve jedného do tímu. O tretej v telocvični,“ prihováral sa mi samotný Mike Newton, ktorý ma asi nespoznal. Zodvihol som hlavu a prepaľoval som ho pohľadom. Ten jeho výraz by som si najradšej nejako zvečnil, pretože sa nedal prirovnať k ničomu, čo som doteraz videl. Mal som miestami pocit, že mení farbu.   

„Ty?! Ako? To nie je možné,“ habkal na mňa. Za iných okolností by som sa smial alebo mu aspoň niečo povedal, ale teraz som len prešiel okolo. Premýšľal som len nad tým, ako prežijem prvú hodinu. Jediná hodina, ktorá mi robila teraz starosti, bola hodina s Bellou. Sedíme spolu, ale vôbec neviem ako sa mám správať. Mám sa snažiť ospravedlňovať? Mám radšej mlčať? Čo ak sa ma bude báť? Celú cestu do triedy som myslel  na to. Vošiel som dnu a pohľad mi padol na našu spoločnú lavicu. Sedela úplne na kraji lavice a ani na mňa nepozrela. Posadil som sa vedľa nej.

„A-ahoj,“ šepol som a nespúšťal som z nej oči. Musel som sa aspoň pozdraviť, nevedel som, či je to správne, ale pre mňa bolo. Nezodvihla hlavu, nepozrela sa na mňa. Vošiel učiteľ a ona hneď zodvihla ruku. Keď som zistil v jej myšlienkach, čo ide urobiť bodlo ma pri srdci. Chcela si odo mňa odsadnúť. Nechcela so mnou byť ani v jednej lavici.

„Áno, slečna Swanová?“ spýtal sa profesor a ona sa postavila. Všetci na ňu pozerali a boli zvedaví, čo asi tak chce.

„Pán profesor, chcela som vás požiadať o presadenie. Viem, že nezvyknete vyhovieť takýmto požiadavkám, ale nechcem sedieť so študentom Cullenom,“  povedala a profesor nerozumel jej rozhodnutiu.

„Nerozumiem, čo vás k tomu viedlo. Myslel som si, že s pánom Cullenom vychádzate dobre, dokonca viac ako dobre. A kam by ste si chceli akože sadnúť? Všetky miesta sú obsadené a neviem, či niekto bude ochotný sa s vami vymeniť...“

„Ja! Ja sa vymením,“ vykríkla Jessica a nenechala ani profesora dohovoriť. Ten si len povzdychol a kmitol rukou, nech sa vymenia.

Mal som chuť kričať, že ju tu nechcem a už vôbec nie, aby si moja Bella sadla k Mikeovi. No nič som nemohol robiť. Jessica si sadla a moja lavica sa mi zrazu zdala byť príliš malá. Jessica sa na nej rozťahovala a k tomu všetkému sa svojou stoličkou snažila pritisnúť čo najbližšie. Bella sa na mňa prvýkrát pozrela a videl som, ako Jessicu prepaľuje pohľadom. Pokrútila hlavou a začala sa venovať výkladu.

Bolo to všetko neznesiteľné, dostal som asi stovku pozvaní na rande, všetci sa mi zrazu zdravili a chceli so mnou vo veľkom rozprávať. Ja som ich však ignoroval. Bol som rád, keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som si sadol do svojho auta. Dupol som na plyn a rútil som sa domov. Moje zmysly sú lepšie ako bežného človeka a preto som sa nebál, žeby som zapríčinil nejakú nehodu. Nemohlo sa to stať, ale zabudol som, že môžem dostať pokutu.

Bolo zvláštne, že cestou k nášmu domu som videl v spätnom zrkadle policajné auto. Nie však obyčajné policajné auto, ale auto samotného náčelníka Swana. Zapol majáky a naznačil mi, aby som zastal. Urobil som tak ako chcel, odstavil som auto na boku a pripravil som si vodičský preukaz a premýšľal, akú mastnú pokutu dostanem. Keď sa blížil k autu v hlave mal iba to, akoby ma najradšej vytrieskal. Druhé, čo som tam videl, bola moja láska, plakala a trápila sa. Skrivil som bolestne tvár.

„Vystúp!“ dosť nahlas a dosť zreteľne mi nakázal Charlie, aby som vystúpil z auta. Mal chuť sa mi pomstiť za svoju dcéru. Nemal som mu to za zlé, pretože ho trápilo ju takto vidieť a aj mňa to trápilo.

„Dobrý deň, Charlie, som si vedomý, že som prekročil povolenú rýchlosť...“

„Mlč!“ skočil mi do reči a mňa to prekvapilo. Prepaľoval ma pohľadom. „Pre teba som šerif Swan a nie Charlie. Pokuta bude riadne mastná, chlapček zlatý, a ešte pôjdeš so mnou hneď teraz na policajnú stanicu. Za psychické týranie mojej dcéry,“ pokračoval a ja som na neho hľadel pomaly ako na blázna. Aké psychické týranie?

„Prosím? Psychické týranie?“ spýtal som sa a vyvalil na neho oči.

„Týranie nebýva len fyzického charakteru, ale aj psychického. Moja dcéra má narušenú psychiku, plače, trápi sa, ničí ju to vnútorne a za to môžeš iba ty. Takže neodvrávaj a nasadaj,“ ukázal na svoje auto.

Pokrútil som hlavou, bol to reflex, ktorý sa mu vôbec nepáčil. Pristúpil ku mne bližšie a schmatol ma celou svojou silou pod ľavú pazuchu. Potiahol ma smerom k autu a ja som neprotestoval. Neviem prečo, ale na jednej strane sa mi páčilo ako chráni Bellu, ale na druhej strane som vedel, že na mňa nič nemá. Nevadí, podvolil som sa a on sa v duchu radoval ako mi to natrel.

Celú cestu mi opakoval moje práva ako nejakému zločincovi. Došli sme na policajnú stanicu a on ma zavrel do malej smiešnej cely, ktorá mala asi tak meter krát meter. Jedna drevená lavica, v kúte malý pisoár a malé okienko s mrežami. Keby som veľmi chcel, tak toto ma vôbec nezastaví.

„Bells, sa to nesmie dozvedieť. Možno by bola hrdá a možno by mi urobila scénu. Musel som ho postrašiť, moje dievčatko sa trápi. Bral som ho ako syna a on takto. Ale ako sa tak rýchlo zmenil na takého kanca?“ pýtal sa v duchu Charlie, teda šerif Swan. Sadol si za svoj pracovný stôl a tváril sa, že pracuje. Prekvapilo ma, že som bol pre neho synom. Vedel som, že ma má rád, ale synom ma nikdy nenazval ani len v duchu. Chvíľu som sedel, potom som sa prechádzal a asi po hodine, keď ma to všetko prestalo baviť som sa konečne ozval.

„Šerif Swan, prepáčte, ale mám právo na jeden telefonát,“ povedal som a on na mňa zodvihol jedno obočie a skrivil ústa do grimasy. Dúfal, že si na to nespomeniem a že si tu posedím aspoň celý víkend. V duchu som sa zasmial.

„Fajn, nemôžem ti brániť. Ale len jeden, dobre si rozmysli, komu zavoláš,“ napomenul ma a otvoril mrežu.

Prešiel som k telefónu a šiel telefonovať. Musel som si dobre premyslieť, komu zavolám. Esme a Carlisle nemusia vedieť, čo sa deje. Emmett by si zo mňa strieľal, Rosalie by ma tu nechala aj sčernieť, keby bolo na nej. Alice, jej zavolám. Rýchlo som vytočil číslo a dúfal, že mi dvihne.

„Alice?“ spýtal som sa po chvíľke.

„Edward, viem, všetko som videla. Prídem. Nič sa neboj,“ povedala a pritom sa smiala ako bláznivá. 

„Ďakujem a nikomu nič nehovor, prosím,“ požiadal som ju a ona súhlasila. Vrátil som sa späť a sadol si. 



 Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila, tiež dúfam, že sa nehneváte na Charlieho. :) Proste si chráni svoju dcéru. Opäť musím poďakovať, že čítate túto poviedku. Veľa to pre mňa znamená a vážim si každý názor, či pozitívny alebo negatívny. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Un Amor Real - 19. kapitola:

 1 2   Další »
18. MyLS
13.12.2012 [14:54]

MyLSpěkné

17. NeliQ
13.12.2012 [7:12]

NeliQNo poviedku rozhodne čítame, teda ja určite. Toť na začiatok.
Najprv k Belle - jednak ju chápem, že po tom všetom mu nechce uveriť, že ju miluje, ale ten list bol taký, ach bože, normálne som mala slzy v očiach, keď som si predstavila, ako ho Ed písal. Ale najviac ma prekvapilo, že len na chvíľu pochybovala o svojom rozhodnutí. Ja by som po takom liste asi viac pochybovala, či to bolo všetko klamstvo. Ale hold Bella to šmahom ruky zmietne zo stola. Wuááá, niekedy mám chuť jej napraviť fasádu, aby sa trochu spamätala.
No a Ed - chudák, ako strašne trpí. ja byť ním by som do školy ani nepáchla, ale zase chápem, že ju chce chrániť. To chovanie ostatných v škole presne ukázalo chovanie ľudí v dnešnej spoločnosti, dke sa väčšinou dbá len na vzhľad a povrchnosť.
Keď si Bella presadla, mala som chuť jej znovu napraviť fasádu Emoticon Bože, ona krava ani netuší, ako velmi mu tým všetkým ubližuje.
No a napokon Charlie - ten sa proste chová ako otec, jemu sa nedá vyčítať nič.
Ja len napokon dúfam, že sa všetko urovná Emoticon Emoticon

16. marcela
12.12.2012 [19:52]

Ach,děvče moje zlatý...tohle budu vydýchávat hodně dlouho.Prosííííím,dej je už dohromady.Nádherná kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon

15. Ivka77
12.12.2012 [19:50]

Ivka77Juuu, tak tu máme ďalšiu kapitolku. Inak. Emoticon Väčšinou vychádzame spolu, ale dnes si vyšla vedľa Neli. Mám žiarliť? Emoticon To ja len tak orientačne. Emoticon Dosť bolo vtipov a teraz k veci. Začnem slovami pod čiarou. To som sa od teba naučila. No neďakuj, že čítame. Ja ďakujem, že píšeš a ja môžem čítať. Čo mi pripomína takú drobnosť. Ďalšia kapitolka by mohla byť napríklad zajtra alebo v piatok. Viem, že ju máš napísanú a na tú sa maximálne teším. Tak na nás nešetri. Btw hnevať sa na Charlieho? No nežartuj. Je perfektný. Úplne geniálny. Ja z neho nemôžem od začiatku tejto poviedky.

Prejdem konečne k veci. Nepáči sa mi, že sú od seba. Ale tak to v živote chodí. Za chyby sa platí a Edward si to pekne odskáče. Ale vytrpí si aj Bella. Len neviem, či si to aj ona zaslúži. Ale trošku hej. Nemala si myslieť, že na lásku len tak zabudne. To sa totiž nedá. Každopádne jediný, kto má rozum je Charlie. Pekne do basy s neposlušným nápadníkom. Emoticon Emoticon Za psychické týranie. Emoticon Hezky. Keby chudák vedel, že ich tým len trošku posunie zas bližšie k sebe. Asi by si nechal zájsť chuť.

Popravde by som Bellu nakopala do zadku za jej reakciu po prečítaní tak krásneho listu. Kokos. Nevidí, že mu na nej záleží? Ach, tá dnešná mládež. To by jeden neveril. Emoticon Ja by som mu hneď skočila okolo krku. Nie ako ona. Takého fešáka má na zlatom podnose a ona nič. Pxe. Ešte je aj múdry, dobrý a miluje ju. Čo na tom, že má už stovku za sebou a patrí do domova dôchodcov? Emoticon To zas dnes tvorím komentár. Asi si to po sebe radšej neprečítam.

Na rozdiel od Belly Edward sa zachoval pekne. Odmietol všetky ženy a jeho srdce ostalo len pre ňu. Ale je mi ho ľúto. Chudáčik. Takto sa užierať a ona si ešte presadne. Pevne verím, že máš pripravený poriadny amorov šíp, ktorý ich oboch prepichne a pripúta k sebe. Nemyslím to obrazne.

Krásna kapitolka. Teším sa na ďalšiu. Veľmi.
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

14. jully211
12.12.2012 [19:32]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13. kiki1
12.12.2012 [19:02]

kiki1Chudák Bella že se pořád tak trápí. A vůbec se jí nedivim, že nechce Edwardovi odpustit. Když člověk jednou lže, tak se mu pak už pořádně věřit nedá. Emoticon Ale na druhou stranu chápu i Edwarda. On akorát udělal tu chybu, že jí to neřekl dřív. Je to holt složitý, je mi z toho smutno. Emoticon Doufám, že čas aspoň trochu vyléčí rány - i když vím, že jizvy v srdci zůstanou - a oni se spolu začnou aspoň trochu bavit. Ale ono to snad dopadne dobře, až si všechno pořádně vysvětlí. Emoticon Rozhodně to ale bude těžký...
Nádherná kapitola, těším se na další. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12. Lucka
12.12.2012 [18:27]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. AngieCullen
12.12.2012 [18:20]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. maily1709
12.12.2012 [17:56]

Myslím, že ked Bella uvidí ako sa na Edwarda lepia všetky tie baby a ked uvidí, že on žiadnu nechce, tak to odpustenie príde skôr :D :D inak je to krásna poviedka Emoticon Emoticon Emoticon

12.12.2012 [17:56]

jesikata Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!