Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 5. kapitola

New Stephenie photoshoot


Ty si naša rodina - 5. kapitolaBella bude mať telefonát od Alice. Prečo? Zároveň Edwardovi príde sms a následne telefonát.

„To nemyslíš vážne! Oni poslali na teba Isabellu? Zlatý môj, uteč. Nemáš ani predstavu, kto a čo je zač. Čím skôr zmizni, keď ti je život milý.“

Príjemné čítanie prajú 9moncici9 a VictoriaCullen

Bella:

Stála som a skláňala som sa nad mŕtvym telom toho slizkého, tučného chlapa. Bol mŕtvy, mŕtvejší už ani viac nemohol byť, a to mojou vinou. Vlastne nie, vinou Edwarda, on za to mohol a tento tu si za to mohol sám. Nemal sa ma dotýkať a už vôbec nie ma pobozkať na ucho. Čo som to urobila? Prišla som o zdravý rozum? Dovolím, aby sa zo mňa stalo chladnokrvné monštrum bažiace po ľudskej krvi? Keby mi aspoň tá krv tak nechutila, keby nebola taká lahodná. Keď ju ochutnáte, úplne vám zatemní mozog, opantá vaše zmysly a vidíte pred očami len červenú tekutinu, ktorá vás k sebe volá.

Nemôžem sa teraz ľutovať, nesmiem sa teraz obviňovať, na to bude času ešte dosť. Musím vziať to telo a zbaviť sa ho skôr, ako príde niekto a uvidí ma tu. Schmatla som ho za obe ruky a snažila som sa ho, naoko, postaviť na nohy. Oprela som si ho o pravú stranu tela a ťahala som ho smerom k autu. Naložím ho tam a pôjdem ho niekam zahodiť. Nie, to by mi celé auto páchlo po krvi a to nemôžem dopustiť a ešte by som si ho zašpinila. Do kontajnera ho nemôžem hodiť, pretože prídu smetiari a nájdu ho tam a hneď bude podozrivé, prečo je telo bez štipky krvi. Z uvažovania ma vyrušilo prichádzajúce auto s majákom. No super. Fízli, už len toto mi chýbalo ku šťastiu.

„Dobrý večer. Slečna, máte nejaký problém? Pomôžeme vám?“ spýtal sa policajt na strane spolujazdca hneď potom, ako auto zastalo a stiahol okienko. Našťastie sedel  v aute a nevystúpil.

„Dobrý večer, ale nie, pán strážnik. Žiaden problém, len môj ehm... otec to trochu prehnal s alkoholom, tak som po neho prišla. Bola som tu neďaleko u priateľky, tak som prišla. Ďakujem vám za ochotu. Ste naozaj láskavý,“ povedala som s najsladším hláskom a najlepším úsmevom, ktorý sa mi podarilo nahodiť. Premeral si môjho „otca“ a ja som mala srdce až v krku.

„Asi trošku viac. Dovidenia a pekný zvyšok večera, slečna,“ úsmev mi vrátil a ja som si vydýchla. Fú, to bolo tesné. Okamžite ho musím niekam dať. Zazvonil mi mobil. Došľaka, toto nie je možné. Jedného mŕtveho tela sa chúďa žena nemôže zbaviť. Kde sme sa to dostali. Rýchlo som vytiahla mobil, aby som neprivolala na seba ešte viac pozornosti.

„Áno?“ Snažila som sa o pokojný tón.

„Ahoj, Bella, zlatíčko, všetko v poriadku?“ spýtala sa ma Alice zvláštnym tónom. Vie to? Akoby to mohla vedieť.

„Alice, samozrejme. Všetko v najlepšom poriadku, aspoň u mňa. Ale u vás sa niečo stalo, že mi telefonuješ?“ Ako sa hovorí: „Zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať.“

„Nie, všetko je v poriadku. Len som mala zvláštny sen. Bola si v ňom ty a zabila si chlapa. Lepšie povedané, vysala si ho do poslednej kvapky. Ja som si hovorila hneď, že je to hlúposť, ty by si to nikdy neurobila, ale vieš ako sa hovorí: „Dôveruj, ale preveruj,“ a preto ti volám.“ Sen? To je skutočnosť. Ja som zabila človeka. Chcela som sa rozplakať, priznať sa k svojmu činu, ale som zbabelec. Nedokážem sa priznať, sklamať svoju rodinu. Nikdy by ma nepochopili a neodpustili by mi to.

„Ty máš ale zaujímavé sny. Aspoň si ma rozosmiala. Ja? Zabiť človeka? Nikdy, veď ma poznáš. Radšej mi povedz, čo je nové doma?“ Musela som zmeniť tému a nemohla som len tak rýchlo ukončiť hovor, aby to nebolo nápadné.

„Čo ti mám povedať? Esme stále narieka, nevie sa zmieriť s tým, že si niekde sama. Bojí sa o teba, Rose sa už o seba tak nestará, ako inokedy, lebo nemá s kým tráviť celé hodiny v kozmetickom salóne a ja nemám s kým chodiť na nákupy. Bells, prosím ťa, ukonči to s tým upírom a vráť sa k nám domov. Chýbaš nám,“ povedala smutným hlasom a mne sa začalo cnieť za domovom. Chýbajú mi strašne.

„Aj vy mne chýbate. Sľubujem, že to čoskoro skončí a vrátim sa. Potom vás už viac neopustím. Sľubujem, a ešte ti sľubujem, že pôjdeme spolu na celodenný maratón nakupovania a Rose odkáž, že s ňou pôjdem na celý deň ku kozmetičke. Alice, ale budem končiť, lebo sledujem toho upíra. Pozdravuj doma a povedz, že ich bozkávam.“ Rozlúčili sme sa a ja som odložila mobil naspäť do kabelky. Telefón vybavený a teraz už len dúfať, že sa nič neskomplikuje.

Poobzerala som sa dookola či ma náhodou nikto nesleduje, ale nikde nebolo ani živej duše. Prešla do polky cesty a odkryla som poklop, ktorý zakrýval kanál a hodila som tam telo toho chlapa. Nič lepšie mi nenapadlo a po pravde, už som ho nechcela mať viac na krku a keď budem mať trochu šťastia, tak ho zjedia krysy. Nič iné si ani nezaslúži za to, že sa na mňa nalepil. Proste mal deň blbec. Rýchlym krok som prešla k svojmu autu a vybrala som sa domov. Potrebovala som zo seba zmyť dnešný večer a zabudnúť na ten ohavný čin, ktorý som urobila.


Edward:

Cítil som sa tak zvláštne v jej prítomnosti, nechápal som to. To, čo sa stalo minulú noc, sa nedalo pochopiť. Najprv sa bránila ako divoká šelma a potom bola prítulná ako malé mačiatko. Zvíjala sa podo mnou v návale tej neopísateľnej slasti, ktorú sme jeden druhému spôsobovali. Priťahuje ma. Nemám na mysli teraz jej krv, ktorá jej koluje v žilách, ani jej vôňu, ktorá je taká intenzívna, ale teraz mám na mysli ju, ako ženu, ako celok. Nikdy som nezažil niečo také dokonalé. Dokonca aj jej myšlienky, keď som počul, že sa jej to páči. To ma ešte viac vzrušovalo. Vedel som, že ženám sa to so mnou páči, vždy som vedel, ktorá čo chce a potrebuje, ale nikdy by som nebol povedal, že aj táto ľadová dračica mi podľahne a dokáže ma dostať do úplnej extázy.

Toto nedokázala žiadna pred ňou. Žiadna ľudská žena vo mne neprebudila to, čo ona. Mal som ju na dosah ruky a nedokázal som ju zabiť. Prečo? Čo so mnou urobila, že som to nedokázal. Prečo som sa zľutoval? Druhýkrát som mohol ukojiť svoju túžbu a ja som zbabelo odolal. Odolal som pokušeniu ju zabiť. Ona je také malé nevinné a nepoškvrnené mačiatko. No už nie je, vďaka mne. To je ďalšia vec, ktorá ma prekvapila. Neskúsená panna dokázala to, čo nedokáže skúsená žena. Je asi rodený talent. Ale prečo mám taký zvláštny pocit v sebe? Neopísateľný pocit. Nevidel som ju pár hodín a chcem cítiť tie pocity, ktoré cítim v jej spoločnosti. Dosť! Musím prestať na ňu myslieť. Je rozhodnuté, musím ísť nájsť svoju novú obeť, jedine takto na ňu zabudnem. Nie, nezabudnem, ale na chvíľu prestanem myslieť. Jedine čerstvá krv mi zatemní mozog a nebudem myslieť na tú malú.

Došiel som do baru a hneď mi padol pohľad k baru. Sedeli tam dve ženy. Povedal som si prečo nie, dve sú vždy lepšie, ako jedna. Červenovlasá bola už v podnapitom stave a tá plavovlasá bola ešte triezva, ale to mi nevadilo. Prišiel som k nim.

„Čo tak samé, dámy? Nepotrebujete spoločníka? Mohli by sme ísť niekam, kde je viac súkromia,“ povedal som a nahodil pohľad, ktorému žiadna neodolá.

Zachichúňali sa a ja som kývol hlavou na barmana. Poznal ma tu veľmi dobre a vedel, že mi má dať fľašu alkoholu a kľúče od izby. Obe sa ako na povel postavili. Jedna prišla ku mne z pravej strany a druhá z ľavej strany.

„Ideme, dámy?“ spýtal som sa a obe som chytil okolo krku a šli sme hore po schodoch. Z každej izby sa ozývali vzdychy a stony. Sem si chlapi chodili užívať, zabúdať na problémy, ktoré mali doma alebo v práci a ja som sa sem chodil kŕmiť.

Došli sme do našej izby, pustil som hudbu a tá červenovláska sa hneď začala zvíjať do rytmu hudby a zhadzovať zo seba oblečenie. Začína to lepšie, ako som si to predstavoval. Nemala však také dokonalé a bezchybné telo ako Isabella. Doriti. Zase ona. Po pár minútach odkvecla na posteli, a tak som aspoň vedel, ktorou začnem. Tú červenovlasú si nechám na neskôr, ju aj tak by nezobudil ani bombový atentát.

Plavovláska nechcela ostať pozadu a vysadla si obkročmo na mňa. Začala ma bozkávať, ale nič to so mnou nerobilo, bol som ako začiatočník, nevedel som, či ju zo seba zhodiť, alebo ju hneď zabiť. Vtom som však zacítil známu vôňu, počkať! To nie je možné, čo by tu robila? Určite som ešte nasiaknutý jej vôňou. Nie, to nie som ja. To je naozaj ona. Je tu. Dobre, tak sa musím premôcť.

Zrazu sa otvorili dvere na mojej izbe a ona nakukla dnu. Vedel som, že jej pohľad spočinul najprv na žene vedľa mňa a potom na mne. Vtedy som sa pustil do hry. Začal som tu plavovlásku bozkávať, hladiť po chrbte až som sa dostával k jej telu.

„Pozrime sa. Včera sa ti to zapáčilo? Chceš sa pridať?“ povedal som hneď, ako som otočil hlavu jej smerom. Ona stála ako oparená a nezmohla sa na jediné slovo. Vedel som, že má chuť ma zabiť, ale to má, maličká, smolu. Vtom mi napadlo, že by nebolo od veci, keby sa tiež pridala.

„Ak sa nechceš pridať, tak vypadni. A nezabudni zavrieť dvere,“ hnusne som odvrkol a ona na mňa vyvalila oči. Otočila sa na odchod a ešte si odfrkla: „Prekliaty bastard.“ Počul som to, ale ona to nemohla vedieť. Potom som už počul len to, ako beží dole schodmi. Tak ma to vytočilo, že tu bola, že som sa rýchlym pohybom nahol tej ženskej hlavu na bok a zahryzol som sa do jej krku.

Vykríkla od bolesti, ktorú jej spôsobili moje ostré zuby. Keď som cítil, že z nej viac nedostanem, nahol som sa nad telo jej kamarátky a tiež som sa zahryzol. Nechutila tak, ako tá plavovláska, ale to bolo spôsobené tým alkoholom v krvi. Zbehol som potom do tej provizórnej kúpeľne, aby som si z tváre zmyl zvyšky krvi a šiel dole do baru. Položil som kľúče na bar a vyšiel som von. Oknom som sa ešte vrátil po telá žien a šiel som ich zakopať.

Chcel som sa ešte vrátiť skontrolovať, či som zahladil všetky stopy, ale začul som Isabellin hlas, ako s niekým telefonuje. Kým som prišiel bližšie, tak ukončila hovor a ja som nezistil, s kým volala. To ma však teraz nezaujímalo. Zvláštnejšie bolo to, že pri sebe mala chlapa a divné na tom bolo, že som necítil jeho krv. Prvé mi napadlo, že je asi taký opitý, to by vysvetľovalo, prečo ledva stojí na nohách. Vedel by som viac, keby som bol bližšie, ale to by si ma všimla zase ona. Musel som ostať tu, kde som bol pre jej oči neviditeľný. Oprela si toho chlapa viac o seba a doslovne ho ťahala. Kam s ním, dopekla, ide? Odpoveď som dostal skôr, ako som čakal.

Hodila bezvládne telo muža do kanála. Prečo? Som upír, ale došlo mi to až teraz?! On je mŕtvy. Nasadla do svojho auta a šla preč. Musím ísť za ňou. Okamžite musím zistiť, čo sa tu, dopekla, deje. Šiel som za ňou dostatočne pomaly, aby si ma nevšimla a premýšľal som, čo to má všetko znamenať. Možno ju obťažoval a podarilo sa jej ho omráčiť, ale prečo by ho hodila do kanála? Z premýšľania ma dostalo zapípanie môjho mobilu, ktoré hlásilo, že mi došla sms správa.

„Niekto po tebe ide.“ To je všetko? Nič viac mi k tomu nenapíše? Kto by išiel po mne? Vytočil som číslo, z ktorého mi prišla sms.

„Kto ide po mne?“ spýtal som sa bez pozdravu.

„Lovec upírov. Už dlhšiu dobu ťa niekto sleduje, ale nevieme kto to je.“ Lovec upírov? To je čo za blbosť? Keby niekto po mne taký išiel, už je dávno po ňom, alebo po mne.

„Ako dlho?“ Možno zistím, kto to je.

„Pár dní, viem len toľko, že priletela pred pár dňami.“ Priletela? Je to žena? Nie, to je hlúposť. Skočil som na brzdu tak prudko, že auto urobilo hodinky.

„Hovorí ti niečo meno Isabella Swanová?“ Dúfam, že moje podozrenie mi vyvráti.

„To nemyslíš vážne! Oni poslali na teba Isabellu? Zlatý môj, uteč. Nemáš ani predstavu, kto a čo je zač. Čím skôr zmizni, keď ti je život milý.“ Zložil. On zložil?

Takže Isabella je lovec upírov? Prečo ma potom nezabila? Ale čo to mŕtve telo? Musím zistiť viac. Rozhodol som sa bez premýšľania a vyrazil som späť do mesta. Zaparkoval som v tmavej uličke a ďalej som išiel pešo. Postavil som sa nad ten kanál a odkryl som poklop. Ten smrad som cítil až v kostiach. Môže prísť upírovi zle? Môže sa upírovi zdvíhať žalúdok? Bolo tu cítiť zmes výkalov, zvratkov a rôznej zvery. Tak tam nevleziem. Tam ma nikto nedostane.

Dočerta, chceš zistiť, čo sa s tým chlapom stalo, tak nefňukaj ako dáka bábovka, kričal som na seba v duchu. Je to tak, musím zistiť, o čo tu ide.

Zapchal som si nos, akoby mi to mohlo pomôcť, a skočil som dnu. Bože, toto je ešte horšie. Smradľavá, hnedá voda, nie, toto sa nedá nazvať vodou, mi siahala až po členky. Okolo behali krysy a dokonca sa ma nebáli. To je divné, zvieratá sa ma zvyčajne boja, ale tieto tu si myslia, že som asi ich nová večera.

Sklonil som sa k tomu chlapovi, nemienil som to dlhšie predlžovať a už vôbec nie predlžovať môj pobyt na tomto mieste. Prezrel som ho a pri krku som si všimol dve dierky. Nie, to nie je možné. Isabella + mŕtvy muž + vysatý muž bez štipky krvi = upír. Prudko som sa narovnal, až som si tresol hlavu. Isabella je upír, no nie. Vlastne poloupír. Už mi všetko do seba zapadá. Chcel som sa odtiaľ dostať preč a vymyslieť, čo ďalej, keď vtom som zacítil, že mi niečo kvapká na hlavu. No tak toto teda nie je možné. To už tí ožrani nevedia ani kde je záchod? Vyletel som von a zahryzol som sa mu do krku.

„Toto sa, chlapče, nerobí.“ 



Chcela by som v závere kapitoly poďakovať zato, že sa vám poviedka páči. :) 

Je príjemné a potešujúce čítať komentáre, že vás táto poviedka zaujala, že sa vám páči. 

Verte, že s VictoriaCullen sa veľmi snažíme držať napätie, aby každá kapitola bola čo najlepšia.

P. S.: Nebojte sa, z Forks a Seattlu neurobíme mesto mŕtvych. :D Teda možno. :D Pri nás dvoch si isté nemôže byť. :D


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 5. kapitola:

 1 2   Další »
11. Nef
07.12.2012 [21:36]

WOW!!!! baby je to vazne super!! Emoticon

10. Kačka V.
28.08.2012 [0:11]

Povídku jsem si moc oblíbila a velice se těším na další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. Kačka V.
28.08.2012 [0:11]

Povídku jsem si moc oblíbila a velice se těším na další kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.08.2012 [19:43]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. 1ajjka1
27.08.2012 [19:34]

super Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.08.2012 [18:31]

Clothylda Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. martty555
27.08.2012 [17:36]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.08.2012 [16:55]

RobertKristenhaha tak už sa to dozvedel Emoticon ja by som do kanala nevliezla ani za stovku Emoticon dufam že sa najprv okupe aa až potom pojde za Bellou Emoticon neviem ako ona, ale ja by som navstevu s ocikanou hlavou nevpustila dnu Emoticon Emoticon Emoticon

27.08.2012 [16:14]

RuskaVodkaSuper. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

27.08.2012 [15:24]

mispa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!