Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 30

22.10.2010 (20:45) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2167×

„Ahoj Bella,“ ozval sa ten dotyčný a ja som vypúlila oči. Až teraz som ho spoznala, bol to Chvostík.

Neveriacky som tam stála a nemohla uveriť svojim očiam.

„Čo sa ti preboha stalo?“ vykoktala som po dlhom tichu a odstúpila od dverí, aby mohol vstúpiť.

„Tak takéto privítanie som teda nečakal,“ zasmial sa.

„Veď je z teba upír!“ upozornila som ho zhrozene a rozmýšľala, či je v poriadku. On iba s úsmevom prešiel ku kreslu, kde si sadol a škaredo pozrel na Edwarda.

„Ty si už späť?“ spýtal sa ho a neveriacky zakrútil hlavou.

„Hej a ak ti nevadí, tak práve si nás vyrušil... chcel som ti niečo povedať, Bella.“ Otočil sa na mňa Edward a hypnotizoval ma očami.

„Povieš mi to neskôr,“ zabrblala som nezaujato a všimla si, ako Edward nahodil urazený výraz. Pomaly sa postavil a nahnevane odkráčal preč.

„Ten je ale mrzutý,“ skomentoval Chvostík.

„Už mi povieš, čo sa stalo?“

„Išiel som po lese, počul som divné zvuky a potom tma a bolesť. A o pár dní som sa zobudil takto,“ povedal a usmial sa na mňa.

„No, bolo to dosť strašné, ale potom som si spomenul na vás a na tú záhadu okolo Edwarda. Takže som tu,“ povedal a ja som zostala zahanbená. Za celý ten čas som si na neho nespomenula a myslela len na Edwarda.

Zmohla som sa iba na tiché prepáč, čím som ho prekvapila.

„Ale to nie je tvoja vina,“ povedal nechápavo a na tvári mal zamyslený výraz.

„Edward nevyzerá veľmi nadšene, že som tu,“ povedal a skúsil nahodiť smutný výraz, ktorý mu nevyšiel a namiesto toho ho prekrývala škodoradosť. Cítila som, ako sa mi na tvári vynára úsmev.

„S Edwardom je to ťažké, však ty vieš,“ zasmiala som sa a Chvostík prikývol.

„Aspoň sme už z toho vyrástli, či nie?“  pozrel na mňa opatrne.

„Myslím, že nie.“

S Chvostíkom som sa rozprávala ešte dlho a ani som nevnímala čas, ktorý bežal. Rozprával mi všetko, čo zažil a kde bol ešte keď bol človek a ja som ho so záujmom počúvala. Nechápala som, ako som ho nemohla mať rada. Teraz som sa sním cítila tak bezstarostne a dobre. Vyrušil nás až Edward, ktorý s nahnevaným výrazom kráčal dole po schodoch, dokonale upravený, akoby sa niekam chystal.

„Kam ideš?“ spýtala som sa.

„O chvíľu sa vráti Sam... tak pre ňu idem,“ povedal a opatrne na mňa pozrel, akoby čakal moju reakciu. Ja som sa iba nezaujato otočila späť ku Chvostíkovi a nevšímala si ho.

„Niečo mi ušlo,“ skonštatoval a s úsmevom na mňa pozrel.

„Dá sa povedať, že je to ešte zložitejšie ako predtým,“ sklonila som hlavu a zhlboka sa nadýchla. „Edward je zložitý,“ doplnila som, keď som našla to správne slovo.

„Kedy on nebol zložitý,“ nechápavo pokrútil hlavou a ja som s ním musela súhlasiť.

„To by nebol on,“ doplnil.

„Čo keby som ti to vynahradil večerou? A ty mi môžeš zatiaľ všetko porozprávať,“  navrhol a ja som prikývla, veď čo mi iné zostávalo? Nechcela som tu byť, keď sa vrátia spať.

Chvostík ma zobral do luxustnej reštaurácie v Portlande. Ako vždy, keď som išla s nejakým upírom, som sa cítila divne.

„Chutí ti?“ spýtal sa a znechutene hľadel na jedlo, čo som mala pred sebou.

„Nie je to tak dávno, čo si bol človekom,“ pripomenula som mu a s pozdvihnutým obočím ho sledovala.

„Aj tak nikdy nepochopím, ako som to mohol jesť.“ Iba pokrútil hlavou a odvrátil pohľad od môjho jedla.

„A ty veľmi dobre vieš, čo je lepšie,“ dodal so smiechom a ja som sa uškrnula.

Celý večer sme strávili v reštaurácii a ja som Chvostíkovi povedala všetko o Edwardovi. Všetky moje problémy s ním a so Sam. No jemu to prišlo skôr vtipné ako vážne.

„Nechápem, že si ešte stále s ním,“ zabrblal nechápavo na ceste domov.

„Pretože s ním chcem byť?“ povedala som zamyslene.

„Myslím, že si ťa nezaslúži.“ Opatrne na mňa pozrel a následne sa usmial.

„Proste som si myslel, že máš nejakú úctu k sebe,“ zakončil.

„Ja mám sebaúctu,“ zašepkala som zhrozene a škaredo na neho pozrela.

„Tak ti ešte nie je trápne za ním stále doliezať?“ spýtal sa a čakal, kedy mi to konečne dôjde.

Jemne som zmraštila obočie a zahľadela sa na krajinu za oknom. Mal pravdu, celý čas som sa správala ako chudina a Edwarda tým dobre zabávala.

„Kde bývaš?“ spýtala som sa ho a sledovala jeho prekvapený výraz.

„V jednom hoteli v Portlande. Prečo?“

„Pretože som si niečo uvedomila,“ zašepkala som potichu a čakala, kým konečne dorazíme.

Keď Chvostík zastavil pred domom, pomalým krokom som prišla ku dverám a vstúpila. Mala som zmiešané pocity. Práve som sa chystala opustiť svoj dom a muža, ktorého napriek všetkému milujem.

Snažila som si udržať vyrovnaný výraz, keď som zbadala Sam a nakoniec Edwarda, ktorý sa na mňa ani nepozrel.

Potichu som zamumlala pozdrav a odišla do svojej izby. Spod postele som vytiahla veľkú tašku a postupne si do nej hádzala svoje veci.

Keď už som bola skoro hotová, niekto zaklopal.

„Ďalej,“ zakričala som a vo dverách sa zjavil Edward. Najprv pozrel na mňa a potom sa jeho zrak presunul na tašku, ktorú som mala v ruke.

„Ty niekam ideš?“ spýtal sa nechápavo.
„Odchádzam. Chcem ísť do nejakej inej krajiny... možno pôjdem študovať,“ odpovedala som a snažila sa na neho nepozerať, čo bolo skoro nemožné. Nervózne som stála na mieste, keď nastalo dlhé trápne ticho. Konečne som pozrela na Edwarda, ktorý na mňa zhrozene hľadel.

„Nechápem, prečo?“ vykoktal konečne a ja som si vzdychla.

„Ja neviem, začať nový život,“ povedala som prvé, čo ma napadlo. Edward sa zasmial a neveriacky na mňa pozeral.

„To nemyslíš vážne, Bella,“ vzdychol a stále si ma premeriaval.

„Takže ty si proste zbalíš veci a len tak bez rozlúčenia odídeš?“ Zrazu mal na tvári vážny výraz a prisahala by som, že som tam videla aj smútok. Mykla som plecami s hlavou sklopenou k zemi.

„Ja už proste nechcem byť tam, kde si ty,“ zamrmlala som potichu, no vedela som, že to Edward počul. No nevedela som, ako to pochopil. Súdiac podľa jeho výrazu mi bolo jasné, že zle.

„Keď to takto chceš,“ odmlčal sa a obrátil sa k dverám.

„Tak si kľudne choď.“ Sledovala som, ako vyšiel z dverí a keď sa zavreli, do očí mi vbehli slzy. Pomaly som vyšla z izby a prešla až ku vchodovým dverám, kde ma čakal Chvostík, aby mi zobral veci.

Spolu sme odkráčali až ku autu a ja som si sadla a čakala, dokým nastúpi aj on. Posledný krát som sa ohliadla na dom, keď som počula, ako naštartoval motor.

----------------------------------------------------------------------------------------------

Dúfam, že sa vám diel páčil, mne sa to zdá trošku uspechané, pretože už neviem, ako pokračovať, preto je to predposledný diel. Dúfam, že mi zanecháte nejaký ten koment, ktorý vždycky poteší. :)

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 30: